Glosy Fedora Malíka

Tekvici sa tohto roku v našej záhrade akosi nedarilo. Každý rok mi pokryje tretinu záhrady, dobre odkvitne a „nahadzuje" veľa utešených plodov.

Nezvyčajný, veľmi nezvyčajný vinohradnícky rok 2018 je pomaly za nami.

Neskoré leto i skorá septembrová jeseň chrumkajú pod Malými Karpatmi orieškami.

Minulý týždeň som precestoval Slovensko takmer krížom–krážom. Leto prechádzalo pozvoľne do jesene.

Neurazte sa, naši „protivníci", ale Modra nie je len hlavným mestom slovenského vína, ale aj hlavným mestom keramiky.

Slovákov na vojvodinskej Dolnej zemi je čoraz menej. Bola tam vojna a žije sa tam oveľa ťažšie ako u nás.

Pred časom som kdesi utrúsil, že so starobou človek prichádza aj o priateľov. Niektorí sú už ,,pod drnom", iní už „zblbli".

Do Pardubíc, čarovnej metropoly východných Čiech, chodím pravidelne už dve desaťročia.

Pred pár dňami mi sesternica Lilka priniesla veľké vedro odstopkovaných višní. Boli tmavé, voňavé, sladučkokyslé.

Byť na Považí, to znamená aj dobre a chutne sa najesť. Polovica mojej rodiny je z tohto kraja.

Mám už sedemdesiat a pamäť mám pomerne sviežu. Pamäti majú rôznu podobu.

Našu záhradu pri rodinnom dome som zakladal pred dobrým polstoročím.

Pred mojou cestou do Číny som u skúsených cestovateľov zisťoval, čo sa tam „oplatí".

Peking je jedno obrovské mesto. Život tu kypí z hrnca a milióny, milióny ľudí sa stále niekam náhlia.

Moja gastronomická knižnica je opäť bohatšia. Doplnil som ju o pekných pár kúskov. V polovici júna som bol tri dni vo veci vína v metropole Šariša.

Pol Modry sa na tú sobotu tešilo. Stráviť rozmarný deň na vykosenej lúke Otčenáška v Harmónii bola predsa len skvelá predstava.

Minulú stredu, po záplavových dažďoch v Bratislave, som „trčal" v aute dobré tri hodiny.

Skúste vo svojom okolí urobiť anketu na tú „pravú" slovenskú cestovinu.

Staré fajty záhradných jahôd na obvode našej záhrady po rokoch doslúžili.

Pitoreskné kopčeky malopoľskej krajiny sú zahalené v hmle. Obloha je zatiahnutá a už druhý deň zvrchu smoklí a smoklí.