Foto: Pravda - Ivan Majerský
Vraciam sa do minulosti. Spomínam na mladé časy a viem ako chutili mladé opekané jalce z modranských potokov. Poznal som chute rybieho filé zo študentskej kuchyne neslávneho Charitasu. Na pár rokov som sa potom od rýb odvrátil.
Začal som však chodiť do sveta a k rybám sa vracať. Grilované ryby z Jadranu, skvelý pstruh z macedónskeho Ohridu, chutné maďarské halászlé z mútnej Tisy. Potom prišli pochúťky morí a oceánov. Vo Švédsku, Holandsku, Španielsku, Grécku, v Číne a v Austrálii.
Tak či onak, nemôžem vynechať morskú rybu csorna z hlbokých vôd La Platy. Bolo to v Montevideu, bolo to skutočné a zázračné „chuťové“ video… Dodnes sa často vraciam do fotogenického Portugalska. Odtiaľ som si priniesol aj lásku v podobe solenej a sušenej tresky. Tú milujem doposiaľ. Škoda len, že v tejto technologickej verzii ju u nás nekúpiš.
Musím sa zaobísť s treskou mrazenou. Pripravím vám z nej čosi, čo ste hádam ešte neprobovali. Ide o „bacalao à la fiorentina“, teda treska so špenátom. Návod je prostý. Je čas čerstvého špenátu. Odstránim jeho veľké listy a ponorím ho na pár minút do kastróla s vriacou vodou. Potom ho precedím a nechám odkvapkať.
V druhej nádobe uvarím necelé kilo tresky. V ďalšej vhodnej nádobe rozpustím 70 – 80 gramov masla, pridám doň špenát a osolím ho. Kúsky rozpadajúcej sa tresky položím na voňajúci špenát, prikryjem ho a opäť zľahka zahrejem. Na záver na teplú misu preložím špenát a kúsky tresky. Hrá to farbami a kmitá to v nose.
Na tanieri túto rybiu dobrotu ešte pokvapkám roztaveným maslom a posypem mletou sladkou paprikou. Paráda. Biela, zelená, červená. Nuž a zostáva len prázdna čaša. Nalejte si do nej ten akurátny nápoj. Víno. Portugalské vinho verde. Bude to párovanie jedna radosť...
Diskusia k článku