Foto: Pravda - Ivan Majerský
Postia sa kresťania, budhisti, moslimovia, židia. Riadia sa pôsty náboženskými prikázaniami a či skôr sú to pravidlá tradičnej telesnej a duševnej ľudskej hygieny? Nuž neviem, jedno je však isté, pôst očisťuje ducha a pripravuje nás k rozjímaniu. Možno i preto si tradíciu týchto zvykov podnes zachovávame…
Dnes by sme sa mali venovať banánom. Žltým, voňavým a chutným. Nebudeme ich koštovať len tak, zapracujeme ich do čohosi pôstneho. Neohŕňajte nosom, nie je to len pokrm chudobných. Žemľovku možno pripraviť aj v lákavej podobe.
Jej základom nemusia byť len staré biele rožky, či vodové žemle. Môže to byť aj fajnovejšie pečivo. Napríklad také kaizerky, karlovarské pečivo či ešte v nedávnej minulosti obľúbené sladké lúpačky. V starej Modre ich vyrábali pekári Macko, Kollár i Kmeťo. A stará pani Tulnerová pripravovala „žemľovku de luxe“.
Do vymasteného pekáča kládla akurátne plátky lúpačiek, potom nasledovala vrstva ompitálskeho tvarohu a vrstva letného ovocia. Broskyne, marhule, horské maliny. A navrch pekáča sa opäť uložili lúpačky, ktoré sa zaliali roztopeným maslom a smotanou. Žemľovka sa piekla v murovanej peci a zapíjala čajom z materinej dúšky.
Pýtate sa a kde sú tie sľubované banány. Tie v tom čase jednoducho neboli. Buďte vynaliezaví a Tulnerkine ovocie vymeňte za banány. A keď sa vám to bude zdať senzoricky fádne, k banánom pridajte pár koliesok kiwi. Tie to okyslia, osviežia, farebne oživia. A bude to paráda nad parády. Prostá modranská kiwi-banánová žemľovka. Pozor však, to kiwi by malo byť z vlastnej úrody. Ak je vo vašom obchode už vypredané, zavolajte mi. Čosi vám z tých modranských kiwi plodov odsypem...
Diskusia k článku