Foto: Pravda - Ivan Majerský
Rodina Z. prebývala pri Hagarovom mlyne v Harmónii, família D. živorila pri modranskom cintoríne a Oláhovci si hoveli v malom kamennom domčeku pri žandárskej stanici.
Mali troch synov. Bélu, Kalmana a Zola. Najmladší bol najšikovnejší. Hral na husle, bral každú robotu a navyše vyučil sa aj v keramike. Jeden z prvých v Modre si urobil aj vodičský preukaz. Na starej talige rozvážal čo sa dalo. Časom sa zamestnal aj v krčme u Sýkorky na námestí. Stal sa z neho i kuchár.
Šikovný majster, ktorý obohacoval malokarpatské recepty o prvky z cigánskej kuchyne. Pripravoval halušky s konským mäsom, paprikášni kachni (bravčový žalúdok), plňimen paprika, skvelé polievky (zumina) aj bezmäsité jedlá (romane charchula). Vyhľadávanou špecialitou bol jeho plnený bravčový bôčik.
Zolo šantil, bláznil, naháňal krásne Modranky a mal aj motorku. Tá sa mu stala osudnou. V päťdesiatych rokoch mal havarku a s kapelou si už nikdy nezahral…
Zostalo však po ňom zopár pozoruhodných rómskych receptov. Dnes si pripravíme jeho už spomínanú mäsovú špecialitu. Potrebujeme kilo akurátne prerasteného bravčového bôčiku, dve žemle, cibuľu, tri vajcia, mladú celerovú vňať, hladkú múku, mleté čierne korenie aj papriku (pol na pol), soľ.
Z ingrediencií si napred pripravíme plnku. Bôčik ostrým nožom rozrežeme tak, aby sa vytvorilo vrecko. Naplníme ho plnkou a z oboch strán zašijeme. Bôčikové vrecko osolíme, okoreníme a zabalíme ho do papiera na pečenie. Podlejeme horúcou vodou a pečieme pri vyššej teplote do mäkka.
Výpek zahustíme múkou a náš rómsky „poklad“ podávame so zemiakovým pyré. Bude vám to chutiť. Len si nezabudnite predom vychladiť Oláhovo obľúbené. Zolo miloval modranský Zelený muškátel...
Diskusia k článku