Foto: Pravda - Ivan Majerský
Parky, sady aj záhrady sa topia v kvete. Nuž a ovocné stromy už majú nahodené malé zelené plody. Poponáhľali sa jahody aj čerešne. O jahodách pomlčím, veď máme zasadené celoročné. Budeme ich láskať až do októbra.
Na programe májovo-júnových dní sú čerešne. Ovocie, ktoré vraj do Európy z Anatólie priniesol menej úspešný, zato však chamtivý bojovník Lucullus. Veď to poznáte, čerešnička na torte…
Čerešňa poznamenala aj moje návraty do detstva. Starorodičovský vinohrad boľševici vyklčovali, čerešne tam však rástli ďalej. Ružové, červené aj „tintovočervené“. Do Folegruntu to bolo cez Srnčí vrch ďaleko. Dobrá hodina cesty. Stálo to však zato. Naše brušká i košíky boli plné sladkých a lákavých plodov…
Roky leteli a ja som sa ocitol krátko po Nežnej v Južnej Amerike. Bol november a všade pri cestách šarvanci ponúkali čerešne. Novembrové čerešne! Pre Stredoeurópana to bol zázrak, kilo za dolár…
Vráťme sa však a poďme si čosi z čerešní pripraviť. Bude to stredofrancúzska sladká dobrota nazývaná „clafoutis“. Pripravíme si ju v jenskej mise a pôjde o čerešne, ktoré budú ponorené v sladkom vajíčkovom kréme.
Potrebujeme slabé kilo čerešní, tri vajcia, 60 g múky, 120 g cukru, téglik smotany, dve deci mlieka, trochu soli a kalíšok čerešňovice. Do misy nasypeme celé čerešne aj s kôstkami, v ďalšej miske rozšľaháme vajcia s práškovým cukrom. Potom pridáme múku a soľ. Šľaháme ďalej a nakoniec pridáme smotanu a „kirš“. Až potom prilejeme mlieko a miešame. Riedky krém nalejeme na ovocie, misu uložíme do rozohriatej rúry. Po polhodine cesto zhustne, zvýšime teplotu.
Povrch dobroty sa vyfarbuje do hneda, skúsime nožom, či už je hotovo. Ostrie noža je suché. Clafoutis vytiahneme z rúry a necháme ho chladnúť. Podávame ho až na olovrant. Pozor však, sú v ňom aj čerešňové kôstky...
Diskusia k článku