Foto: Pravda - Ivan Majerský
Bol počiatok februára, teplota okolo nuly a slniečko na modrej oblohe. Hlboký výdych a pohoda. Zem nebola pokvapkaná krvou, zabitú sviňu doviezli z Tomášova. Mala čosi cez dvesto kilov a z jej slaniny sa vytopili dve geletky masti. Bravčové telo sa rozporcovalo a majstri Miloš a Stano sa už zvŕtali pri mäsových ponkoch. Dirigovala ich Mirova svatka Majka.
Nikto sa neporezal a v kotloch to bublalo. Mäsová para voňala a stoly sa stále utierali. Kotlári dohliadali na oheň a hostia nedočkavo prehĺtali sliny. „Akosi dlho to trvá“, utrúsil Sergej zo Serede. Mýlil sa, už sa zvolávalo k stolom.
Podával sa chutný mozočkový guláš a z kotla vytiahnutá bravčová pečeň v „šlajeri“. K tomu chrumkavý ražný chlebík s kyslou zeleninou. Bez vína ani na krok. Potešilo by to aj Bélu Hamvasa. V čašiach sa trblietal zelený muškatel z Novín.
Nasledovala frkacúlová polievka a o čosi neskôr z druhého kotla aj zabíjačková kapustnica. Veltlínske nahradil vlašák. Slnko schádzalo ku Karpatom a už sa roznášali veľké biele taniere s pečenými jelitami, jaternicami a neúdenými klobásami. Ľudia boli spokojní, len Alenka, keď to nikto nevidel, hodila do seba dve tabletky pankreolanu…
Hostia hodovali a mäsiari sa stále zvŕtali. Klobásy (v Modre sú to luteránske pátričky) už viseli na „húlkach“ a dozrievali. Budú sa údiť až zajtra – pozajtra spolu s chrbtovou a prerastenou podbrušnicovou slaninou – adidaskou.
Nuž a v údiarni nebude chýbať ani paprikový lalok. Konzumuje sa „len tak“, alebo sa pripravuje na miešaných vajciach, kde šunka je nahradená plátkami paprikového laloku. To je, prosím, chránený gastropatent mäsiara Miloša, ktorý patrí k elite našich malokarpatských „flajšhackerov“...
Diskusia k článku