Foto: Pravda - Ivan Majerský
Pátral som v starých kuchárkach, nebolo však o ňom zmienky ani v Babilonovi, Rettigovej, Vansovej. Dokonca aj socialistické gastronomické spisy sa o tofu nezmieňovali. Až vtedajšia ideológia urobila v tejto oblasti poriadok. Sovietsky akademik I. P. Vavilov vybádal, že sója pochádza z krajiny našich priateľov, z Mandžuska.
Kultúra sóje má v Číne takmer päťtisícročnú tradíciu! Cez Indiu, Cejlon, Prednú Áziu a severnú Afriku sa dostala aj do Európy. Jej semená – sójové bôby obsahujú vyše 20 % hmot. oleja, 30 – 60% bielkovín, ďalej vitamíny, vápnik, fosfor. Bôby sa lisujú a vyrába sa z nich tuk, sójová múka a mlieko…
V tých dávnych časoch sa v Ázii popíjalo „rufu“ – fermentované mlieko a „tofu“ - kvasená sója. Jedno v Mongolsku, druhé v Číne. Do toho čínskeho nápoja ktosi z múdrych budhistov prisypal trochu soli a stal sa zázrak. Vznikla trasľavá tofu-huspenina…
Mnohí z nás si ju obľúbili, niektorí ju dokonca aj milujú. Kupujú ju v obchodoch a tí najzdatnejší si ju pripravujú aj doma. Sójové bôby namočia cez noc do vody, potom ich pomelú na kašu. Do nej prilejú horúcu vodu a slabú štvrťhodinku ju povaria. Premiestnia ju do plátenného vrecka a to vyžmýkajú. Vzniknuté sójové mlieko sa následne premieša so zmesou soli a octu. Zrazí sa a vznikne tofu. To sa uloží a potlačí v drevenej maslovej obdĺžnikovej forme.
Tofu sa premiestni do chladničky, vyzreje a je pripravené na servírovanie. Na tanieri ho mám rád vyprážané v trojobale. S varenými mladými zemiakmi a tatárskou omáčkou. Víno si tentokrát nenalejem. Stačí mi obyčajná vychladená hurbanovská desiatka...
Diskusia k článku