Foto: Pravda - Ivan Majerský
Želanie redakcie v tomto veľkonočnom čase bolo však jasné. Pripravte čosi „ovečkové“. A tak listujem v pamäti a spomínam. Jahňacina bola v minulosti v našich domácnostiach súčasťou jedálnička. Dnes si však na ňu akosi ani nespomenieme. Jahňatá vyvážame do Talianska a my za celý rok spotrebujeme biednych dvadsať dekov tohto (vraj) chutného a diétneho mäsa na osobu.
Mne však akosi nesedí. Vykrúca mi nos a tvrdne mi z nej žalúdok. Najlepšiu jahňacinu v Európe pripravujú na grile Bosniaci. V Mostare či v Sarajeve som ju mal párkrát na stole, nepresvedčila ma však. Takže sa pokúsim presvedčiť aspoň ja vás…
Minulú sobotu ráno som v našom supermarkete narazil na ružovú jahňacinu. Neodolal som a už bola v nákupnom košíku.
Doma som ju vykostil, vyutieral a nakrájal som ju na kúsky. Okraje som narezal a plátky naklepal, nasolil, poprášil hladkou múkou a krátko opražil z oboch strán na rozpálenom slnečnicovom oleji. Potom som ich rozmiestnil na plechu, polial roztopeným maslom a poprášil zelerovou vňaťou. Plech som vložil na dobrú polhodinu do rozpálenej rúry.
Príloha, druhá gastročasť. Modranské zemiakové lokše od mojej nevesty Zuzky som nakrájal na široké rezance a ohrial ich na panvici s výpekom. Rezance som podával s výpekom s dvoma plátkami jahňaciny. Mladá petržlenová vňať to všetko ešte vylepšila.
Gastročasť tretia, pitie. Deťom nalejte domácu limonádu (bez chemickej konzervácie), dospelým čašu vína podľa ich výberu (čosi výraznejšie, hutnejšie, najlepšie vyzretý Rizling rýnsky).
Nuž a starcom a starenkám odporúčam do hlineného hrnka z modranskej keramiky acidofilné zvolenské mlieko. Z tých krajov pravdepodobne pochádza aj naša jahňacina, na ktorej ste si práve pochutnali...
Diskusia k článku