Foto: Pravda - Ivan Majerský
Aj Karol Orleánsky poslal v roku 1416 svojej manželke z britského väzenia horúce vyznanie svojho srdca. Bola to prvá dokumentovaná podoba stredovekej „valentínky“. Vášne a emócie pretrvávali ďalšie a ďalšie storočia. V. 19. a 20. storočí valentínky už ovládli svet. S výnimkou boľševikov, ktorí poslanie svätých Valentínov ignorovali…
Dnešné valentínky majú rôzne formy, rôzne duchovno, rôzne skupenstvo. Fantázii sa medze nekladú. Obyčajná esemeska, gýčová pohľadnica z kúpeľov, kniha poézie, trblietavé srdiečko z internetu či čokoládová bonboniéra za tri eurá.
Bonboniéra z Figara, z Trebišova, čokoládová dobrota z Belgicka, Francúzska, Švajčiarska. A čuduj sa svete, aj z Ukrajiny. Je rovnako sladká ako tá západná klasika, len oná horkosť bublinkovej horkej kocky je akosi zvieravejšia.
A potom sú tu aj ďalšie valentínske dobroty z piškótového, medového, kokosového či lineckého cesta. Každá tá drobnosť je opečiatkovaná, akože inak, srdiečkom. Srdce, srdíčko, srdénko vytlačené, nakreslené a vymaľované na zlatom šuchotavom papieri…
Niečo sladké valentínske vám ponúknem aj ja. Nebude to Vansová, ba ani Richard Sulík. Bude to Vilma Hӧschlová – Příma, z jej knihy „Vařím bez masa“ (Praha 1935). Pripravíme si mandľové rožteky.
Potrebujeme 15 dekov múky, 10 dekov masla, 10 dekov pomletých mandlí, 5 dekov cukru, jeden žĺtok. Vypracujeme cesto, necháme ho stuhnúť a potom rozváľame na tenšie valčeky. Nakrájame a vyformujeme ich do podoby rožtekov a do zlatova upečieme. Keď vychladnú, každý rožtek ponoríme z polovice do roztavenej čokolády.
Nahorklé mandle, horká čokoláda. Tú kombináciu milujem. Valentínska láska nemusí vždy chutiť len sladko. Sem – tam musí byť aj horkastá. To k vášni patrí. Nesúhlasíte? Nič to, už je upečené...
Diskusia k článku