Slivky - ideálne ovocie: málo kalórii a veľa antioxidantov

Prečítajte si tiež, prečo je konzumácia jabĺk a hrušiek dôležitá pre náš organizmus, ale aj iné zaujímavosti o tomto ovocí:

Jablko: Pre zdravie i krásu

Hruška: Pomáha pri vysokom krvnom tlaku a prečisťuje črevá

Odkiaľ slivky pochádzajú

Foto: Shutterstock

Slivky sú jedným z prvých plodov domestikovaných ľuďmi. Ich pozostatky boli spolu s olivami, hroznom a figami nájdené v archeologických lokalitách z neolitickej doby. Pôvod sliviek by sme našli v Ázii. Slivky sa našli i v hrobkách starovekých Egypťanov, mali slúžiť ako zásoby jedla pre mŕtveho.S livku ospevoval už aj Vergilius a Rimania si túto vybranú pochúťku nechali dovážať až z Damasku.

Tisícky odrôd

Foto: Shutterstock

Slivka je zaradená do rodu Prunus, jej plody sú kôstovice (čo znamená, že dužina obklopuje jedno pevné semeno). Zrelé plody môžu mať na povrchu prašný biely povlak, ktorý im dáva šedivý vzhľad. Jedná sa o epikutikulárnu voskovú vrstvu, ktorá pôsobí ako ochranná bariéra medzi samotnou rastlinou a okolím, chráni voči UV žiareniu a hrá dôležitú úlohu v obrane rastliny proti bakteriálnym a hubovým patogénom.

Slivky kvitnú v rôznych mesiacoch v rôznych častiach sveta, napríklad v januári na Taiwane, vo februári v Japonsku a začiatkom apríla v Európe. Rastú na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Sú veľmi rôznorodé, poznáme viac ako 2000odrôd sliviek, od žltých mirabeliek, modrých slív, po bordové ringloty, či zelené japonské slivky. Líšia sa aj tvarom, veľkosťou (od veľkosti čerešne až po veľkosť tenisovej loptičky), pevnosťou a farebnosťou dužiny, ktorá môže byť biela, žltá, zelená či červená. Chuť sliviek sa pohybuje od veľmi sladkej až po kyslú a trpkú. Kyslú chuť dáva plodu najmä šupka.

Slivky plné antioxidantov

Foto: Shutterstock

Veľkou výhodou sliviek je, že sú málo kalorické, preto sú častou zložkou potravy najmä pri redukčných diétach. Vďaka tomu, že obsahujú vysoký podiel vlákniny, sorbitolu a isatínu, regulujú tráviaci systém a pomáhajú proti zápche. Z vitamínov sa v nich nachádzajú najmä vitamíny skupiny B, ďalej vitamín A a C a minerály draslík, fluór a železo, sú teda dôležité pre našu krvotvorbu, zdravé srdce, dobrú pamäť, svalovú koordináciu a krásne vlasy, nechty či pokožku.

Všestranné využitie

Foto: Shutterstock

Toto šťavnaté ovocie sa samozrejme môže konzumovať čerstvé, no má široké uplatnenie aj v pri príprave zaujímavých nápojov a jedál.

Z nápojov je známe najmä slivkové víno, ktoré sa často vyrába najmú v Číne v oblasti Yunnan. Má jemnú, sladkú, ovocnú chuť a obsah alkoholu približne 12 %. Ďalší alkoholický nápoj podobný slivkovému vínu sa nazýva jerkum. Je typický pre oblasť Worcester v Anglicku a je to vlastne cider vyrobený zo sliviek. Pre strednú Európu je tradičný alkoholický nápoj destilovaný zo sliviek – slivovica.

Presuňme sa do Latinskej Ameriky. Sušené, nasolené slivky používané ako chuťovky sú tu známe pod názvami saladito alebo salao. No s rôznymi príchuťami sušených sliviek excelujú najmä v Číne, pričom tieto delikatesy je dnes už možné dostať kúpiť špecializovaných obchodoch po celom svete.

Foto: Shutterstock

Nakladané slivky umeboshi sú ďalším typom potraviny, ktorá je u nás stále málo známa. Pripravujú sa z japonskej odrody sliviek nazvanej ume, ktorá je viac podobná ringlotám. Umeboshi sa často používajú v ryžových guľkách onigiri alebo omusubi. Nezrelé zelené plody, ktoré sú za surova jedovaté, sa umyjú a potom sa sušia na slnku výsledkom čoho je zmenšenie plodov. Následne sa naložia do sudov, zasypú sa morskou soľou a zaťažia závažím. Pôsobením soli a tlaku sa slivky scvrkávajú, pričom na dne suda sa zhromažďuje šťava z nich. Pri nakladaní sa k slivkám pridávajú aj listy shizo – byvolej trávy –tá im dodáva vínovočervenú farbu a zvláštnu chuť. Slivky sa nechávajú v sude aspoň 6 mesiacov. Čím dlhšie sú naložené, tým majú intenzívnejšiu chuť a aj väčšie liečebné účinky hlavne pri črevných problémoch.

Jedna z novších potravín vyrábaných zo slivkových jadier je olej zo slivkových jadier. Lisuje sa za studena, je výrazne aromatický a má bohatú mandľovo-marcipánovú vôňu. Vhodný je najmä pre gurmánov na dochutenie pokrmov. Má i liečebné účinky: jeho konzumácia podporuje reguláciu telesných tekutín.

Foto: Shutterstock

Pestovanie sliviek je typické aj pre strednú Európu, kde sa zo sliviek pripravuje tradičný hustý lekvár. Kedysi malo varenie lekváru v každej dedine presné pravidlá. Napríklad, že sa na lekvár nikdy nepoužívalo ovocie, ktoré padlo na zem, ale slivky sa striasali na plachty rozložené pod stromami. Potom sa odkôstkovali, umyli a vložili do kotla, najlepšie medeného. Voda ani cukor sa nepridávali. Oheň zapálený pod kotlom bol veľmi slabý, aby lekvár neprihorel. Najprv sa slivky rozvarili, väčšia časť z rozvarenej zmesi sa z kotla vybrala a pridala sa ďalšia várka sliviek. Keď sa všetky slivky rozvarili, vložili sa naspäť do kotla a začala sa fáza zahusťovania. Lekvár sa musel neustále miešať, kým dostatočne nezhustol. Gazdiné na to používali dômyselné doma vyrobené zariadenia, ktoré zabezpečili miešanie na dne hrnca. Bola vysiľujúca a zdĺhavá robota, sto kilogramov sliviek sa nad ohňom varilo aj desať hodín.

Bez slivkového lekváru sa nezaobíde žiadna kuchyňa: