Foto: Shutterstock
Na Martina medveď líha
Krásne jesenné zvyky začínajú už na sv. Martina (11. november). Síce v posledných rokoch to málokedy zažívame, no v minulosti obvykle prichádzal svätý Martin na bielom koni. Jeseň teda už definitívne končila, deti sa tešili na prvý sneh, hospodári ukončili posledným zberom úrody poľnohospodársky rok a gazdinky sa začínali pripravovať na Vianoce. Čo nemohlo v nedeľu pred 11. novembrom chýbať na stole, bola dobre vykŕmená pečená takzvaná Martinská hus. Ba i najchudobnejší hospodár si dožičil kúsok mäsa, lebo inak by si vraj svätý Martin vyhľadal medzi jeho dobytkom dáku obeť. Rozdeľovanie mäsa z husi malo určené poradie. Najnižší sluha dostal krídlo, aby vraj pri práci lietal, vyšší sluha stehno, hospodár si nechal zvyšok. Koža z husích nôh sa dávala do topánok pod nohy, aby sa nepotili, alebo medzi prsty, aby sa nerobili kurie oká.
Foto: Shutterstock
Na svätú Katarínu schovajme sa pod perinu
Na sv. Katarínu (25. november) sadili dievčence do črepníkov čerešňové halúzky, niekde zas halúzky slivky alebo orgovánu. Črepník položilo dievča na pec, každé ráno chodilo na potok a nosilo z neho v ústach vodu, ktorou rastlinu polievalo. Tá, ktorej na Štedrý večer vykvitli halúzky krásnym a bohatým kvetom, sa mohla tešiť na svadbu. Rozkvitnutú halúzku nieslo dievča na polnočnú svätú omšu a hrdilo sa ňou, lebo sa vravievalo, že vetvička vykvitne len poctivej.
Na Katarínu sa konávali posledné tanečné zábavy pred nadchádzajúcim adventom, ktorý zakazoval tanec, spev a zábavu. Preto sa všetci snažili tento posledný večer radovánok náležite užiť a obyčajne tancovačky končievali až za bieleho rána. Celú katarínsku zábavu mali na starosti ženy, pretože v tento deň platilo tzv. ženské právo. Ženy platili za hudbu muzikantom a svojím partnerom, pripravovali občerstvenie a pri tancovačke si sami vyberali, s kým budú tancovať. Iba o pol noci sa vyhlásila pánska volenka. Dievčatá dávali svojím tanečníkom malé darčeky, väčšinou išlo o slávnostné pečivo.
Foto: Shutterstock
Na svätého Ondreja dávaj sane do dvora
Sviatok sv. Ondreja (30. november), ale aj jeho predvečer patril okrem Štedrého večera k najdôležitejším vešteckým dňom v roku. Väčšina veštenia malo jedno spoločné, a to, že sa dievčatá snažili zistiť, kedy alebo za koho sa vydajú. Preto niet divu, že bol sv. Ondrej i patrónom neviest.
V predvečer sviatku skúšali dievčatá, ktorá z nich sa čo najskôr vydá – každá vzala kúsok chleba, položila ho na lopatu a čí kúsok vzal pes ako prvý, tú čakala svadba najskôr. O pol noci pred sv. Ondrejom dievčatá vstávali a chodili klopať na kurník. Ak sa ozval kohút, malo dievča nádej, že sa toho roku vydá. Ak sa ozvala skôr sliepka, znamenalo to, že má dievča prísť za rok opäť. Na zistenie povolania budúceho muža slúžilo zas liatie roztaveného olova, prípadne vosku cez ucho kľúča do hrnčeka so studenou vodou. Podľa uliateho tvaru si samy, či za pomoci starších žien, predpovedali nielen zamestnanie budúceho muža, ale aj jeho fyzické črty. V tento večer chodievali dievky aj triasť ploty. Verili, že z ktorej strany pri trasení počula dievka brechať psa, na tú stranu dediny sa vydá.
K ľúbostnej mágii patril aj zvyk varenia halušiek, v ktorých boli zabalené lístočky s mužskými menami, ale aj s možnosťami "neznámy", "smrť" a prázdny papierik, čo znamenalo, že si dievka na vydaj ešte musí počkať. Prvá haluška, ktorá vyplávala na povrch zvestovala, ako sa bude volať muž čarujúcej dievčiny.
Foto: Shutterstock
Svätá Barbora vyháňa drevo zo dvora
V predvečer sviatku sv. Barbory (4. december) chodievali po dedinských domoch "Barborky". Boli to ženy a dievčatá zahalené do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Výnimočne boli oblečené za mníšky alebo mali rozpustené vlasy a venček na hlave. V ruke držali košík so sladkosťami alebo metlu, štetku, či husacie krídlo. Keď prišli do domu, symbolicky zamietli izbu. Svoj príchod niekedy ohlasovali zvončekom alebo búchaním na okno. Po kresťansky sa pozdravili, zborovo sa s rodinou pomodlili a pokračovali ďalej k susedom.
Zamilované dievčatá si taktiež písali mená najobľúbenejších mládencov na ceduľky a na noc si ich vkladali pod vankúš. Hneď ako sa ráno zobudili, vytiahli jednu z ceduliek a koho meno sa tam skrývalo, ten bol dievčine súdený.
Dodnes sa zachoval zvyk rezať v tento deň vetvičky čerešní, ktoré mali vo váze rozkvitnúť presne na Štedrý deň. Vetvičky si dievčatá dávali za pás, keď išli na polnočnú. Mládenec, ktorý si vetvičku od dievčaťa zobral a dal si ju za klobúk, jej takto vyznal lásku. Iná zvyklosť hovorí, že dievčatá dali každej vetvičke meno niektorého chlapca a verili, že si vezmú toho, ktorá vetvička rozkvitne ako prvá. Inokedy sa počítalo, koľký deň po Barbore vetvička rozkvitne, aby sa určil najšťastnejší mesiac budúceho roku.
Foto: Shutterstock
Na svätého Mikuláša už je všetka zima naša
Kedysi sa v období okolo sviatku sv. Mikuláša (6. december) konávali mikulášske trhy, na ktorých sa predávalo rozličné pečivo, figúrky a iné drobné hračky, typické práve pre túto dobu. Boli zo sušeného ovocia, nepálenej hliny alebo z kúskov dreva. Typické boli obchôdzky v maskách sv. Mikuláša, anjela a čerta. Tento zvyk bol určený hlavne deťom, ktoré Mikulášovi priznávali svoje dobré i zlé skutky a on ich podľa zásluh obdarovával buď drobnými sladkosťami, alebo mrkvou, uhlím či zemiakmi. Čert strašil neposlušných svojím bľakotaním a štrnganím reťaze.
Foto: Shutterstock
Lucia noci upíja, ale dňa nepridá
Na Slovensku bol sviatok sv. Lucie (13. december) pomerne hlučný. Bolo treba odháňať zlé sily, čo sa ešte viac zmocňovali bieleho dňa a zabrániť im prístup do príbytkov. V ten deň sa odvšadiaľ ozýval rámus, buchotanie i vresk. Chlapci a mládenci hádzali staré hrnce a črepy do vrát i dverí na maštaliach, hrmotalo sa nádobami, čo sa našli na smetiskách. Na Luciu si prišli na svoje aj tie pracovné nástroje, ktoré vydávali rytmický, silný zvuk ako napríklad trlice a trepačky. V tento deň bolo zakázané pradenie, žena sa nesmela chytiť vretena, v mnohých domácnostiach ho radšej vyniesli na povalu. Ani po poli sa nesmelo v ten deň túlať, ani v hore rúbať drevo, pretože mohlo ľudí stihnúť nešťastie.
Na ochranu proti škodlivým silám robili ľudia aj rôzne magické opatrenia. V predvečer Lucie dospelí i deti jedli cesnak, ktorý ich mal chrániť pred zlými duchmi. Mnohí si ním robili krížik na čelo, bradu a zápästie, aby sa zvýšil jeho ochranný účinok. Cesnakom, trojkráľovou kriedou a posvätenou soľou robili kríže na dverách obytných domov a stajní. Dobytok tiež okiadzali dymom z posvätených rastlín.
Aj tento deň bol priaznivý ľúbostné veštby. Všeobecne využívaný spôsob, ktorý sa zachoval až do dneška, je príprava trinástich lístkov s mužskými menami. Tie dievčina po jednom každý deň pálila až do Štedrého dňa, aby posledný prezradil meno jej ženícha. Ďalší spôsob, ako mohlo dievča zistiť meno svojho nastávajúceho, bolo čarovanie s jablkom, z ktorého si odhryzla každé ráno pred východom slnka. Poslednýkrát mala doňho zahryznúť počas zvonenia na Štedrý večer. Meno muža, na ktorého sa prvý krát po tomto zvonení pozrela, malo byť menom jej budúceho manžela.
Foto: Shutterstock
Zdroj:
www.slovenske-zvyky.webnode.sk
www.ludovezvyky.estranky.sk
Ocenujem tieto stylove clanky v tomto magazine, lebo kazdy jeden okrem novych poznatkov nas casto svojimi jedlami prenesie do nostalgickeho obdobia spomienok davno vtedy - "ked sme este vsetko mohli bez rozmyslania a problemov aj papat"....
My sme tu uz mali 50 cm snehu a ozaj to vyzeralo ako v starych ruskych rozpravkach - krasa ked sa na nu mozeme pozerat sediac pri rozpalenom krbe a niekto iny 3x cez den odhrabe sneh z pred garaze a domu.
Dakujem Andrejka.
Ak by Vas zaujimalo nieco viac o zimnych zvykoch na Slovensku, mozete si precitat aj tento clanok:
varecha.pravda.sk/magazin/na-novy-rok-o-slepaci-krok-na-t...
ako rozpravka . Caro vianoc uz je v dnesnej dobe pokazene komercnou reklamou a honbou za darcekami .Velmi pekny clanok , vyborne recepty.