Prednosťou vína je originalita

Kde by ste zaradili slovenské vinárstvo v európskom a vo svetovom meradle?

Z hľadiska rozlohy vinohradov a množstva vyrobeného vína sme zanedbateľnou vinárskou krajinou. Slovenské vinice predstavujú menej ako štvrtinu percenta celosvetových plôch vinohradov. V porovnaní so svetovou produkciou, ktorá sa napriek veľkým stratám úrody najväčších „hráčov“ – Talianska, Francúzska a Španielska – odhaduje tohto roku na 250 miliónov hektolitrov, je slovenská výroba len kvapkou v oceáne vína – okolo pätnásť stotín percenta.

Aká je to kvapka vína?

Taká, čo začína vzbudzovať pozornosť. Slovensko má výnimočné prírodné podmienky, ktoré umožňujú produkovať originálne vína. Jedinečnosť sa dnes veľmi cení. Z hľadiska kvantity a ceny nedokážeme súperiť s veľkými krajinami alebo so silnými značkami. Jedinou možnosťou, ako zaujať trh, je sústrediť sa na výrobu originálnych vín s jasným pôvodom, nespochybniteľnou, spoľahlivou kvalitou a za primerané ceny. Nie je to jednoduché, ale ani nemožné.

Aká je medzinárodná reputácia slovenských vín?

Myslím, že zatiaľ sme pomerne málo známou krajinou, čo môže byť nevýhodou aj výhodou súčasne. Naša vinárska reputácia sa totiž práve tvorí. Za ostatných povedzme desať rokov sa slovenskí vinári začínajú výraznejšie zúčastňovať na rôznych prezentáciách, veľtrhoch, naše vína sú úspešné na súťažiach doma i v zahraničí, ich kvalita sa objektívne pozoruhodne zlepšila. Pri anonymných degustáciách sa smelo môžu porovnávať s vínami z renomovaných oblastí. Samozrejme, nemám na mysli ikonické vína, kde jedna fľaša stojí stovky, tisíce eur. Hovoríme o kvalitných vínach v cene povedzme do 20 eur. V tejto kategórii máme šancu dostať sa medzi krajiny, ktoré sú považované za výrobcov kvalitných vín.

Môžeme z toho usúdiť, že máme šancu mať dobré vinárske renomé?

V tejto kategórii nás začínajú vnímať ako výrobcov originálnych, neopozeraných, pôvabných, dosiaľ neobjavených vín.

Na prelome tisícročí zažiaril na vinárskom nebi dovtedy úplne neznámy Nový Zéland. Možno medzi ním a Slovenskom objaviť istú paralelu?

Pred tridsiatimi rokmi Nový Zéland nikto nevnímal ako vinársku krajinu. Hoci sa tu vinič pestoval už od koloniálnych čias, rozloha vinohradov bola len okolo 6 000 hektárov a ročná produkcia asi 500-tisíc hektolitrov pomerne jednoduchých vín, viac-menej pre vlastnú spotrebu. Kompletná reštrukturalizácia poľnohospodárstva po vstupe Británie do EÚ (Nový Zéland je britské domínium) zmenila orientáciu z tradičných producentov mlieka, mäsa a vlny na vinárstvo – odvetvie s vyššou pridanou hodnotou. Masívny marketing strategicky založený na renomé čistej, zelenej krajiny, zameranie sa na export, ako aj pozitívne hodnotenia od mienkotvorných vinárskych kritikov, úspechy na medzinárodných súťažiach vín doslova vystrelili Nový Zéland na svetovú mapu vína. Dnes je to krajina, s ktorou každý počíta. Novozélandský Sauvignon blanc sa stal etalónom kvality. Krajina s výmerou vyše 35-tisíc hektárov vinohradov vyrába temer tri milióny hektolitrov vína ročne, z čoho viac ako polovicu exportuje, a to vo vynikajúcich cenách. Tu by som veľmi rada videla Slovensko… Oproti Novému Zélandu je územie dnešného Slovenska z historického hľadiska krajinou s bohatou a dlhou tradíciou, zatiaľ nám však chýba národná politika podpory vinárstva a dobrá marketingová stratégia protinožcov.

Začiatkom 90. rokov sme pestovali vinič na podobnej výmere ako dnes Novozélanďania. Potenciál máme, ale nevyužívame ho. Prečo?

Z hľadiska kvalitatívneho má Slovensko určite veľký potenciál. Občas slovenskí vinári povedia: buďme radi, že nezberáme úrodu z 30-tisíc hektárov, kde a komu by sme to víno vlastne predali? Táto poznámka je reakciou na obrovskú konkurenciu lacného zahraničného vína, ktoré sem prúdi cez medzinárodné distribučné kanály. Na ne napojené nadnárodné obchodné reťazce robia dovážanému vínu veľmi účinný marketing. Vedia dať víno do akcií za cenu, ktorá často nekopíruje jeho výrobné náklady. To, samozrejme, znevýhodňuje domácich výrobcov.

Ako sa vymaniť z tohto zovretia?

Naša šanca, ako prežiť, je produkovať kvalitné vína s jednoznačným rodným listom. To znamená zamerať sa na klientelu, ktorá chce vedieť, kto a ako víno dorobil, z akého vinohradu pochádza, ako sa vinohradník staral o vinič. Ľudia dnes hľadajú určité istoty. Ich dôveru naštrbilo množstvo potravinových škandálov. Táto situácia sa odráža aj na trhu s vínom. Konzumenti sa čoraz viac začínajú zaujímať o jeho pôvod a spôsob výroby.

Nahráva táto situácia aj slovenským vinárom?

Čiastočne áno. Prevládajú tu rodinné firmy, poznáme tváre a príbehy majiteľov, vieme, kde majú vinohrady alebo od koho nakupujú hrozno. Meno výrobcu, jeho značka, sú zárukou kvality vína. Vo svete i na Slovensku. Chceme veriť, že za takýto produkt je spotrebiteľ ochotný si priplatiť, pretože mu vieme ponúknuť jasný pôvod, poctivú výrobu čo najprirodzenejším spôsobom a spoľahlivú kvalitu.

Citlivý nos je výbavou dobrého degustátora.

Autor: Robert Hüttner, Pravda

Dobrá povesť predáva, lebo je garanciou, že sa napijem čistého vína. Pomáha to slovenským vinárom aj v medzinárodnom meradle?

Cítim veľkú zodpovednosť a som nesmierne poctená, ak mám príležitosť prezentovať slovenské vína doma aj v zahraničí. Osvedčila sa mi spolupráca s vinármi, u ktorých sa môžem stabilne spoľahnúť na kvalitu. Vo víne však treba hľadať aj niečo viac – ten často spomínaný „faktor X“ – niečo medzi nebom a zemou, medzi vinohradom a vinárom, ľudský faktor, ktorý svojou intuíciou dokáže z „obyčajného“ nápoja vyčariť výnimočné víno. Hovorí sa: aký vinár, také víno. Nemusí byť technicky dokonalé, ale musí mať dušu a tú mu vie vdýchnuť len jeho tvorca. V poslednom čase sa množia správy o tom, že slovenské vína zalistovali prestížne reštaurácie v zahraničí, začali sa predávať na náročných trhoch, píšu o nás významné zahraničné vinárske časopisy. Potešujúce je, že už nejde len o jednorazové aktivity či správy.

Vývoz na atraktívne trhy dvíha kredit, je však alternatívou domáceho trhu?

Diverzifikácia trhov je nevyhnutnosťou, ktorú diktuje správanie časti slovenských spotrebiteľov. Keď si slovenskí zákazníci kúpia lacné víno z dovozu, slovenskí vinári musia hľadať odbyt mimo domáceho trhu. Keďže cena slovenského vína, ak chceme robiť kvalitu, je vyššia, a to aj vzhľadom na naše prírodné podmienky, potom nemáme inú možnosť, len rozdeliť predaj vína medzi slovenských a zahraničných zákazníkov.

Spotrebe vína môže napomôcť gastronómia. Mení sa jej náklonnosť k slovenskému vínu?

Pozorujem, že v slovenských reštauráciách ich presadzuje najmä generácia nových, mladých someliérov, ktorým nie je jedno, aké vína servírujú. Dokonca aj keď odídu pracovať do cudziny, sú schopní otvoriť bránu slovenskému vínu aj v zahraničných reštauráciách. Dnes je už samozrejmosťou, že dobrý someliér vie hosťovi ponúknuť vhodné víno, aby umocnil zážitok z jedla. Ak je šikovný, vie prekvapiť novými kombináciami, ponúknuť originálne víno z „neznámej“ krajiny. Someliér je najlepší spojenec vinárov.

Využívame víno na posilnenie ekonomiky a celkového rozvoja Slovenska?

Rolu vína netreba posudzovať len cez priame tržby z jeho predaja. V poslednom období sa veľmi rozvíja aktívny cestovný ruch vrátane vinárskej turistiky. Často sa síce nedozvieme, prečo k nám ľudia prišli, ale je isté, že aj vínna turistika prináša peniaze do regiónu, dá zarobiť prepravcom, hotelom, penziónom a gastrozariadeniam. Či už víno vystupuje v hlavnej, alebo vo vedľajšej úlohe, nepochybne zvyšuje príťažlivosť krajiny.

Víno skvele zapriahli do služieb cestovného ruchu v Rakúsku, Maďarsku, ale aj v Česku. Čo by sme sa mali od nich naučiť?

My sme veľmi húževnatí, pracovití aj pohostinní. Žiaľ, chýba nám "dáždniková“ marketingová organizácia, ktorá by všetky aktivity spojené s vínom zastrešila a investovala do nich. Na regionálnej úrovni badať podporu lokálnych vinárskych aktivít, a to aj účasťou vinárov na rôznych veľtrhoch a „výjazdových“ podujatiach. Aktívny cestovný ruch môžu rozhýbať vínne festivaly, otvorené pivnice, kombinácia s gastronomickými, historickými a kultúrnymi slávnosťami. Vždy je dôležité spojiť sily, využiť aj cezhraničnú spoluprácu, ale najmä v regióne a v celej krajine prichodí ťahať za jeden koniec povrazu.

Veľa Slovákov neváha cestovať za vínom na južnú Moravu či do Rakúska. Čo ich tam láka?

Moravania ma vždy očaria, ako vedia aktivity spojené s vínom podporiť, zorganizovať a spropagovať medzi širokou verejnosťou. Musíme hľadať synergiu, rozvíjať vzájomne sa podporujúce aktivity, ktoré pritiahnu do regiónu tisíce ďalších ľudí hľadajúcich rôzne zážitky. Rakúšania lákajú o. i. aj výbornými cyklotrasami, vinohrady sú upravené, radosť v nich pobudnúť. U nás, pokiaľ starosta nie je naklonený vinárom, jednoducho cyklotrasy nevybudujú. Narážame aj na osobnú rivalitu, ktorá bráni spájaniu síl, energia ľudí aj zdroje sa trieštia v organizovaní konkurenčných podujatí súčasne alebo krátko po sebe.

Víno majú rady všetky vrstvy spoločnosti, ale je to aj nápoj diplomatov. Ako s ním pracuje slovenská diplomacia?

Víno je vynikajúcim ambasádorom Slovenska. Kultúra vína je veľmi sledovaná vo všetkých krajinách. Viaceré veľvyslanectvá ma oslovili pre spoluprácu pri výbere vín, vidím záujem trhov, kde sa naše vína vyvážajú. Teraz mám čerstvé zážitky zo Španielska, kde sme robili dve fantastické degustácie. Jedna bola v Centro Riojano v Madride. Španieli si vybrali naše vína ako partnera pre veľké vína z oblasti Rioja – značku Editio Vinifera, na ktorej spolupracujem s významnými slovenskými vinármi, a Tokaj od Macíkovcov. Hosťom bol aj maďarský obchodný radca, predstaviteľ mladej generácie, ktorá začína vnímať Tokaj ako unikátny región, o ktorý sa delia dve historicky späté krajiny a naším spoločným záujmom je presadzovať kvalitu a originalitu tokajských vín.

Druhé podujatie sa odohralo v ikonickej reštaurácii Paradoru Alcalá de Henares, v rámci gastronomických večerov spojených so 470. výročím narodenia slávneho spisovateľa Miguela de Cervantes. Ozvláštnilo slovenské víno cervantesovský ve­čer?

Parador de Alcalá je prestížne miesto, kde predstavujú najlepšie španielske vinárske regióny. Slovensko bolo historicky prvou pozvanou krajinou. Snúbili sme vína od viacerých slovenských vinárov s tradičnými jedlami, o ktorých sa píše v Donovi Quijotovi. Reakcie odbornej verejnosti, znalcov aj milovníkov vína na obe degustácie boli veľmi pozitívne.

Onedlho sa slovenské víno predstaví v Bordeaux v najmodernejšom svetovom múzeu vína La Cité du Vin? Čomu vďačíme za túto príležitosť?

Počas vlaňajšieho slovenského predsedníctva v Rade EÚ, bola nadviazaná úspešná spolupráca s Múzeom La Cité du Vin, ktoré bolo otvorené v tom istom roku a približuje príbeh vína naprieč kontinentmi a dejinami. Mnoho krajín trpezlivo čaká, kým prídu na rad, aby tu predstavili svoje vína. Pre slovenské vinárstvo je obrovskou výzvou byť medzi prvými účinkujúcimi tohto výnimočného múzea, ktorého návštevníci budú môcť počas nasledujúceho roka objavovať naše vína. V Bordeaux, ktoré je považované za hlavné mesto vína, sa o päť dní predstavíme ako vinárska krajina s rozmanitým terroirom, dávnou históriou a mnohorakou ponukou odrôd a štýlov. Vinárska krajina s krásnou prírodou, množstvom pamiatok a turistických atrakcií, kde je víno súčasťou kultúrneho dedičstva.