Za ostatné desaťročie zaznamenali prenikavý úspech na súťažiach doma i v zahraničí, ľuďom zachutili a vinári zo Chateau Topoľčianky, ktorí ich medzi prvými uvádzali na trh, nestačia uspokojovať dopyt. Najnovšie prichádzajú so štvorlístkom, kde dva vínne lupene tvoria červený Dunaj a Nitria a dva biele Milia a Noria.
Po Dunaji je Slovensko stále smädné a Nitria je spomedzi modrých riek, ktoré vyšľachtila Dorota Pospíšilová, ešte vzácnejšia. Možno je to tým, že bola uznaná o sedem rokov neskôr a pestuje sa na podstatne menšej výmere ako Dunaj. Ani v jednom prípade však pestovateľské plochy oboch odrôd nestíhajú pokrývať dopyt.
"Na začiatku úspechu novošľachtencov je vždy vízia tvorcov šľachtiteľov, ale o úspechu definitívne rozhodujú vinohradníci a vinári, ktorí musia potenciál nových odrôd odkryť. Až keď trh uzná kvality nového vína a začne sa ho dožadovať, má nové odrodové víno vyhraté,“ objasňuje výrobný riaditeľ Chateau Topoľčianky Miloš Ševčík.
"Výhodou novošľachtencov je ich unikátnosť. Sú slovenské a vystupujú z radu svojím originálnym aromaticko-chuťovým profilom. Ak im trafíte polohu, ako sa to podarilo v našich vinohradoch, či už Topoľčiankach, Hosťovciach, alebo v Modranoch, získate výnimočné vína,“ pridáva ďalšiu nezameniteľnú črtu týchto vín marketingový riaditeľ Chateau Topoľčianky Samuel Waldner a do pozornosti dá ešte jeden detail súvisiaci so zmenou klímy.
Slovenské s francúzskou dušou
V čase, keď sa Dorota Pospíšilová pustila do šľachtenia modrých odrôd – bolo to pred 70 rokmi – hendikepom Slovenska boli chladnejšie a mokrejšie jesene. Úloha znela vyšľachtiť odrody, ktoré nazbierajú do bobúľ nielen dostatok cukru za kratší čas, ale zároveň ponúknu atraktívne zloženie muštu.
To sa nestorom slovenského šľachtenia Dorote Pospíšilovej aj Ondrejovi Korpásovi, ktorý odskúšal odrody v strekovsko-rúbanských vinohradoch, podarilo. Oteplenie iba zvýraznilo prednosti oboch odrôd. Slovensko tak nečakane ponúklo priaznivcom červeného vína moky, aké si v 20. storočí ešte nevedeli predstaviť ani v najbujnejšej fantázii. Ako sme však vraveli, posledné slovo majú pri tvorbe vína vinohradníci a vinári.
V Topoľčiankach, ktoré oslávili tohto roku 30. výročie značky, stavili na rozvoj silného vinohradníckeho zázemia. To sa dnes rozkladá na ploche 650 hektárov a umožňuje terroirovo formovať víno každej odrody na mieru vinice. Jeho osobitosť potom zvýrazní delikátne spracovanie hrozna v pivnici. Dunaj aj Nitria z novej kolekcie majú chránené označenie pôvodu, čím iba podčiarkujú osobitosť miesta ich zrodu. Boli zberané ako výber z hrozna a pri dozrievaní vínu narodenému v roku 2021 poskytli dostatok času na vyzretie v malých barikových sudoch. Definitívnu podobu nadobudlo víno scelením vo veľkých drevených sudoch.
Máme teda pred sebou výnimočné polosuché vína, s jemnými tanínmi a dlhou dochuťou. V prípade Dunaja cítime príjemnú čokoládovú príchuť a Nitria zaujme farbou, ktorú Slováci obdivovali spočiatku na Alibernetoch. To je však odroda pochádzajúca z Ukrajiny, kým Nitria, kríženec francúzskych odrôd Castets a Abouriou noir, je slovenský originál. Tiež má excelentnú vysokú tmavú elegantnú farbu, jemné taníny a harmonickú ovocnú chuť. Čo všetko dokáže slovenská príroda a ľudia, ktorí jej rozumejú.
Matka je vždy istá – a otec?
Pozrime sa teraz na dve biele odrody. Stoja za nimi iné šľachtiteľské tímy. Miliu vyšľachtili v dnes už neexistujúcej Šľachtiteľskej stanici v Šenkviciach pri Pezinku Ivan Novák, Viera Bobeková a Milota Matochová. Geniálne skrížili Müller Thurgau s Tramínom červeným. V Pernej na Morave z rovnomenného kríženia vznikla Pálava, dnes veľmi žiadané víno v Česku aj na Slovensku. Je však medzi nimi istý rozdiel: v prípade Milie bol otcom Tramín červený a matkou Müller Thurgau. Na Morave urobili opačný pár. A to dáva týmto vínam odlišný emotívno-senzuálny náboj.
V čom je rozdiel? Nuž v tom, že Milia vyniká sladkosťou, dozrieva už v polovici septembra a je skvelou surovinou na polosuché vína. V takejto podobe ju ponúkajú aj topoľčianski vinári. Je to komplexné víno, ktoré sa môže oprieť aj o primeranú výstuž kyselín. Práve táto poznámka hovorí o tom, že napriek postupujúcemu otepleniu dokážu juhoslovenské vinohrady vybaviť biele vína kyselinami. A tam, kde sú, ako v tomto víne, je nádherná aromatika. Pravda, treba ho vedieť v správnom čase obrať.
Predstavme si Noriu. O túto odrodu sa postarala Alena Foltánová zo Šľachtiteľskej stanice v Opatovej Novej Vsi v okrese Veľký Krtíš. Za pozoruhodným vínom s veľkou fantáziou stojí opäť žena. Rafinovanosť odrody, ktorá podľa sprievodných dokumentov vznikla skrížením Rizlingu rýnskeho a Semillonu, objasňuje najnovší genetický výskum. V jej krvi sa objavujú aj gény Tramínu červeného a maďarskej odrody Ezerjó.
Topoľčianky teda prichádzajú na trh s vínom, ktoré má tajomný pôvod, ale celkom jasných tvorcov – víno vyniká ovocnosťou, sviežosťou a dlhou dochuťou. Veľká vďaka pani Alene Foltánovej a topoľčianskemu vinárskemu tímu, ktorý vedel prednosti vína skoncentrovať do fľaštičky s ojedinelým obsahom. Lebo práve ten je na víne zaujímavý – ponúka niečo, čo iný nemá.
Stará škola nového strihu
V Chateau Topoľčianky radi dôsledne využívajú všetko, čo príroda prostredníctvom vinohradov ponúka. Súčasťou vinárstva je už tretiu sezónu pálenica s názvom Stará škola. Názov evokuje hneď dve asociácie: súčasťou vinárskeho areálu je totiž stará, s citom zrekonštruovaná škola zo začiatku minulého storočia. No pálenica Stará škola, kde sa destiluje vínovica pre budúce brandy a množstvo ovocných destilátov vrátane hroznovice, si zakladá na tradičných postupoch. Odtiaľ názov Stará škola.
Pálenica slúžila pôvodne ako vínna pivnica. Všetka výroba vína sa však sústredila do zmodernizovaných pivníc v centre Topoľčianok a do vyprázdneného domu na vinohradníckom úbočí situovali produkciu destilátov. Vinári sa naučili dobre komunikovať s verejnosťou – v máji a septembri im otvárajú veľkolepú pivnicu, ktorá ohúri drevenými sudmi i antikorovou modernou, a potom ponúknu ako čerešničku na torte nečakané prekvapenie – návštevu pálenice Stará škola.
Ľudia v Topoľčiankach nečakane zažijú dve podoby transformácie ovocia – prvá predstavuje svet vína, kým druhá je koncentrátom chutí v podobe ovocných destilátov. V pálenici Stará škola dozrieva do krásy aj brandy – živý oheň z vína. V princípe ide o koňak, ale tento názov si, prirodzene, chránia Francúzi z oblasti Cognac. No tak ako si pred pár rokmi poradili v Topoľčiankach s výrobou šumivého vína, ktoré perlí a šumí rovnako krásne ako šampanské, zdolávajú teraz inú métu – chystajú sa vyrobiť svoj prvý živý oheň z vína.
Veľké francúzske koňakové firmy majú vlastné vinohrady, napríklad Rémy Martin si dorába na 280 hektároch hrozno, z ktorého vyrába víno a z neho eaux-de-vie, živú vodu, ktorá je základom každého koňaku. Topoľčianky, ktoré majú dvaapolnásobne väčšiu výmeru viníc, diverzifikujú svoje výrobkové portfólio teraz o brandy. Prečo nevyužiť surovinové zázemie na produkciu výnimočného nápoja?
Ovocie vo všetkých podobách
Podstatou dobrého koňaku, ale aj brandy je dvojitá destilácia. Vznikajúci produkt treba zbaviť všetkých nežiaducich prímesí a vo vínovici zachovať všetky želané vône a chute. Prehnať víno dva razy cez destilačnú kolónu a získať prvotriednu eaux-de-vie, živú vodu, ktorá obsahuje srdce vínovice, si vyžaduje veľké umenie a trpezlivosť. V podzemí Starej školy nachádzame 225– až 350– litrové sudy, kde dozrievajú vínovice. Tá najstaršia pochádza z roku 2020 a je vyrobená z Rizlingu vlašského a Frankovky modrej. V ďalších sudoch naberajú žiaducu podobu vínovice z mladších ročníkov. "Keď vyzrejú, nadíde čas urobiť kupáž,“ vraví Miroslav Magát, ktorý vedie Starú pálenicu. Ten čas sa pomaly, ale isto blíži.
Medzitým už v Starej pálenici rozbehli úspešne výrobu ovocných destilátov. Je medzi nimi, samozrejme, slivovica päťdesiatdvojka aj marhuľovica a hruškovica, čerešňovica či višňovica, cassis z ríbezlí alebo zriedkavá dulovica. Ovocie zväčša pochádza zo slovenských sadov, ale hrušky nakupujú v Taliansku. Márna sláva, ovocinárstvo na Slovensku neprežíva najlepšie roky. Aj preto v Topoľčiankach uvažujú, že pod Starou pálenicou založia ovocný sad, v ktorom by sa ľudia mohli prejsť.
Je to dobrý nápad. Pálenicu zhora chráni vinohrad – jeseň ho vyfarbila do krásnej zlatočervenej farby. Keď raz pod ním vyrastie sad, vznikne v kotline medzi Tribečom a Pohronským Inovcom nádherná panoráma. V máji zakvitnú ovocné stromy, po nich v júni vinič a na jeseň, keď plody viniča, jabloní, hrušiek a sliviek dozrejú, nastane čas veľkolepej ochutnávky. Ovocia čerstvého aj premeneného na všetky iné podoby, ktoré vymyslel dôvtip človeka.
Diskusia k článku