V roku 2022 Zámocké vinárstvo prekvapilo nevídanou šnúrou úspechov. Prišli ako na zavolanie. Pandémia koronavírusu dva roky dusivo zvierala vinárov zameraných na hotelovú reštauračnú klientelu.
Na sklonku februára na zamračenej vinársko-gastronomickej oblohe vykuklo slnko a poslalo správu, ktorá postavila na nohy celé vinárske Slovensko.
Štvorica slovenských kabernetov, z ktorých dva dorobili v Zámockom vinárstve, získala v Paríži na Vinalies Internationales veľké zlaté medaily. Tie Francúzi nerozdávajú za najslávnejšie červené víno len tak, ak ich udelia, je v nich rešpekt a obdiv za delikátne vinárske umenie.
Zámocké vinárstvo sa v Paríži blyslo nielen majstrovskými červenými, ale aj bielymi mokmi. Získalo zlatú medailu aj za Chardonnay, práve tak ako za Rizling rýnsky. Sú to odrody, ktoré pozná celý svet a Pezinčania nimi upozornili na pozoruhodný terroir Slovenska a jeho vinárske umenie.
Triumfálna jazda vín Zámockého vinárstva sa Parížom len začala. Pokračovala dvoma šampiónmi z najprestížnejšej slovenskej súťaže Vínne trhy Pezinok – za Pinot blanc a Rizling rýnsky – a v máji vrcholila titulom najlepšie zahraničné víno Vínnych trhov Valtice. Stal sa ním Rizling rýnsky.
Z takého úspechu sa môže človeku aj hlava zakrútiť. Tím Zámockého vinárstva neskrýva uspokojenie. K nohám mu padol Paríž, Slovensko i Morava.
Hold tvorcovi nadčasového diela
Pinot Blanc, ktorý sa stal kráľom suchých bielych vín Vínnych trhov Pezinok, je profilovým vínom Zámockého vinárstva. Premietajú sa v ňom osudy majstra vinára Romana Janouška, Štefana Šimáka, obnoviteľa zámku Pezinok, syna Štefana, ktorý spolu s ním budoval vinohradnícke zázemie vinárstva a dnes rozvíja s bratom Richardom otcov odkaz urobiť Slovensko krajším prostredníctvom vína a umenia.
Štefan Šimák urobil kariéru ako novinár a potom mediálny biznisman. Mal dve veľké umelecké lásky – jednou bolo sklo, ktorého sa zmocnila fantázia umelcov sklárov, a druhým bolo víno. Samo víno je umením a vysiela mu veľa podnetov – s vkusom obnovený zámok to dokazuje svojou architektúrou, zbierkami skla, ale aj vinohradmi, kde sa víno rodí a nezabudnuteľne dotvára scenériu krajiny. Víno ľudí kultivovalo a Šimák túžil vínom povzniesť seba aj prostredie, v ktorom sa pohyboval.
Sám nebol vinár, ale ako novinár mal nos na správnych ľudí. Objavil Janouška, vinára búrliváka, ktorý po rôznych peripetiách premýšľal, ako vykročiť z vinárskej križovatky. A práve vtedy prišla ponuka od Šimákovcov. Vyústením ich spolupráce bola séria krásnych mokov. Pinot blanc, ročník 2019, nesúci označenie Art in Glass – Umenie v skle, sa stal jej symbolom. V sklenom pohári sa objavilo veľké slovenské víno.
Zakladateľovi Zámockého vinárstva, žiaľ, nebolo dopriate ochutnať mok, kde sa zlievali dve umenia v jednom. V roku 2020 podľahol ťažkej chorobe, zostala však po ňom edícia krásneho bieleho suchého vína, aké sa vinárovi podarí vyrobiť raz za čas. O krásne vyznenie i vyznanie zároveň sa postaral Šimákov syn Štefan.
Stojí pred nami víno vzdávajúce hold človeku, čo sa zaslúžil o nadčasové dielo. Štefan Šimák bol vášnivý zberateľ umeleckého skla a milovník dobrého vína. Vedel ich harmonizovať a vytvárať vo vzácnej symbióze novú pridanú hodnotu. Uvedomíme si to, keď sa zadívame na fľaše Pinotu blanc edície Art in Glass.
"V čase, keď víno dozrievalo, nevedeli sme, pod akú etiketu víno dáme. Biele víno v top kvalite malo označenie 1271 club. Vtedy mi zišla na um myšlienka Art in Glass, umenie v skle, a v ňom ďalšie umenie – víno. Etikety zobrazujú šesť výnimočných sklárskych diel z Galérie moderného skla. Celý tím to odobril. Návrh dotvoril náš rodinný priateľ výtvarník Miroslav Cipár,“ približuje Šimákov syn Šefan.
S čím sa skôr zoznámiť: s umením v skle alebo s umením vína prebývajúcim v sklenej fľaši? Zoznamovanie má rafinovanú zápletku. Je tu jasný Šimákov odkaz na prelínanie a ovplyvňovanie sa umení a spolu s nimi ľudských osudov.
Na zadnej strane etikety je to vyjadrené geniálne: "Stretli sa dve umenia v jednom, ktoré patria k sebe ako človek a zem. Je to dielo, ktoré poteší oči i jazyk a pripomenie okamihy, pre ktoré sa oplatí žiť.“
Na víno s veľkým posolstvom musí prísť dobrý ročník, rok 2019 takým bol. A zrelým bol aj vinár, ktorému príroda ponúkla hrozno, aké sa urodí len zriedkakedy. Janoušek bol na výzvu pripravený.
V pamätnom finálovom súboji, ktorý vinári nazývajú rozstrelom, sa stretlo šesť vín. Odohral sa v Zlatej sále, vo veľkolepej dvorane Šimákovcami obnoveného zámku. Päť mladých sviežich vín, reprezentantov ročníka 2021, prednosťou ktorých bol príjemný ovocný dotyk s ľudskými ústami, si meralo sily so zrelosťou klasiky. Zosobňoval ju Pinot blanc.
Zoči-voči výbušnej ovocnej a kvetinovej mladosti sa postavilo víno, ktorého krásu objavili cisterciánski mnísi v Burgundsku takmer pred tisíc rokmi. Práca s vínom prináša nevšedné postupy a učí, ako prízvukuje Roman Janoušek, trpezlivosti. S pribúdajúcimi skúsenosťami pochopil, že nič nepreverí víno viac ako čas. Na margo Pinotu blanc lakonicky, no výstižne podotkne: "Prebrúsil som ho časom, aby získalo nezameniteľnú identitu.“
Dodá, že víno má potenciál rozdávať potešenie aj niekoľko rokov. V ňom vlastne spočíva skutočná sila, krása a nesmrteľnosť vína: poskytnúť radosť tak dlho, ako je len možné. Pravá hodnota vína spočíva v jeho dokonalom vyzretí, v ktorom objavujeme harmóniu farieb, vôní a prelínajúcich sa chutí. Vzniká zážitok hlboko vstupujúci do našej pamäti.
Je to vzácne víno, čo napokon vyjadruje limitovaná edícia. Ten istý mok, ale so šiestimi rôznymi etiketami, naplnili dovedna do šiestich kolekcií, každá obsahuje 443 fliaš. Predávajú sa výlučne v remeselne spracovaných drevených obaloch. Od prvej chvíle sa milovník vína zmocňuje pocit nevšednosti.
Ako vzniká genius loci
Rozhovor so Šimákovcami sa odohráva v priestoroch zámku, ktorý je už niekoľko storočí dejiskom veľkého, vínom stále nedopísaného románu.
Pôvodne na mieste zámku stál hrad, neskôr ho prestavali na zámok, ktorý patril známemu šľachtickému rodu Pálffyovcov. Z čias posledného vlastníka zámku Jána Františka Pálffyho, veľkého milovníka umenia, prežila 20. storočie ojedinelá drevená pivnica. Robili tu na svoje časy špičkové vína. Po desaťročiach rôznych peripetií a vlastníkov, keď v zámku sídlilo napríklad Slovenské vinohradnícke družstvo, neskôr štátne vinárske závody, ktorých sa po privatizácii zmocnil konkurzný právnik, kúpili zámok ľudia, ktorým išlo a ide o viac než len dobrú investíciu do nehnuteľnosti.
So Šimákovcami sa vrátil do zámku opäť duch kultúrneho života, súčasťou ktorého je aj víno. Pivnicu, ako aj celý zámok rodina obnovila a vdýchla zámockým priestorom jemnú nevtieravú eleganciu, za akú by sa nehanbilo ani hociktoré chateau v okolí Bordeaux.
Je tu nielen ojedinelá expozícia umeleckého skla, ale aj unikátna kolekcia motoriek Jawa, ktorú vytvoril Štefan Šimák mladší. Na jeho podnet sa premietla do ľahko uchopiteľnej "moto“ edície vína. Skrýva sa za ňou ušľachtilé víno vyrobené starou francúzskou metódou sur lie. Mok dlho zrel na kaloch, ktoré vznikli počas kvasenia. Víno vystupuje ako krásny sprostredkovateľ medzi minulosťou a prítomnosťou.
Ozdobou zámku je reštaurácia s vyberanými jedlami, jej šéfkuchár Martin Novák získal dva razy po sebe ocenenie najlepšej kuchyne na Slovensku Zlatá vidlička.
Po roku 2000 sa viacero bohatých Slovákov zamilovalo do vína. Neváhali investovať do obnovy vinohradov aj vybudovania prepychových stánkov vína obrovské prostriedky, ale ich vínam a vinárstvam chýbalo a chýba to, čo robí víno a pivnicu vynikajúcimi – originalita, duša vyjadrujúca génia loci. Ten sa len tak ľahko nedá polapiť a už vôbec nie kúpiť. Vzniká akoby samovoľne v priestore s ľuďmi, ktorí ho spoznávajú, utvárajú a rešpektujú. Kde sa berú a kde ich nájsť? Rodí ich miesto, kde sa rodí víno.
Šimákovci dlh hľadali jedinečné miesto pre vinárstvo snov. Do oka im najprv padli Moravany nad Váhom, potom uvažovali nad kedysi známou družstevnou vinárňou Zlaté hrozno, z ktorej sa odkrýval krásny výhľad na Modru, neskôr nad Svätým Jurom. Ani jedno z miest však neoplývalo oným duchom miesta, ktorý vyžaroval zo síce chradnúceho, ale stále impozantného Pezinského zámku. Lúče z neho zasiahli aj vizionársky uvažujúceho Štefana Šimáka. Mladší syn Štefan ho okamžite podporil.
Šimákovci sa pustili do životného rodinného podniku vo chvíli, keď sa končilo obdobie konjunktúry, ktoré potom vystriedala pandémia a po nej vojna. Až teraz, keď zámok stojí v plnej kráse a vyžaruje z neho mágia umocnená opojným vínom, si možno uvedomujeme, čo vlastne vybudovali.
Štefan Šimák starší si dielo nestačil užiť, žije však v jeho pokračovateľoch – synoch Števovi a Richardovi. Vravia, že šlo o jedno z najriskantnejších rozhodnutí, ktoré otec urobil. V Bratislavskom kraji sa modernizácia zámku nemohla oprieť o pomoc z eurofondov. Šimák, ktorý uzavrel jednu podnikateľskú etapu života predajom mediálneho domu Plus sedem, sa vrhol s nevídanou energiou do úplne inej sféry biznisu.
Bolo naplánované aj realizované veľkoryso. Aby Zámocké vinárstvo malo dosť vlastného hrozna, kúpili Šimákovci ucelených sto hektárov vinohradníckych pozemkov v Dubníku a vo Svodíne na južnom Slovensku. Na polovici výmery vinič dožíval, dnes sú vinice obnovené. Keď sa do oživenia vinohradov púšťali, netušili, koľko prekvapení ich čaká.
Hneď v prvom roku mechanizátor nezvládol s novo zakúpenou technikou postrek viniča. Ďalší rok nato (2017) sa prehnal nad vinohradmi ľadovec a znivočil úrodu. "Bolo to na uterák,“ spomína s odstupom času Štefan Šimák mladší, ktorý sa stará okrem iného o vinohradnícke zázemie rodinného podniku a spolu s bratom Richardom vedú celý "zámocký“ biznis, súčasťou ktorého nie je len víno, ale aj množstvo kultúrno-spoločenských podujatí.
Šľachtený Dorotou Pospíšilovou
"Keď nám ľadovec pred piatimi rokmi načisto zbil úrodu, vybrali sme sa na družstvo do Hlohovca a dohodli mimoriadny nákup hrozna. Do oka mi padol dozrievajúci Cabernet Sauvignon, ten, ktorý tohto roku dostal 95 bodov a veľkú zlatú medailu na Vinalies Internationales v Paríži,“ rekapituluje jednu z dôležitých epizód Zámockého vinárstva Janoušek.
Z hroziaceho neúspechu sa stalo víťazstvo. Prekvapujúce? Nečakané?
Nie, práve toto víno akoby završovalo veľkú skúsenostnú cestu, ktorú Janoušek po skončení Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v roku 1990 urazil. Bola kľukatá, odráža mladícku neistotu aj obrovskú chuť učiť sa, ochotu drieť, ale aj snahu stoj čo stoj sa osamostatniť a ísť vlastnou cestou.
Len málo súčasných vinárov sa môže pochváliť tým, že kariéru začínal u najslávnejšej slovenskej šľachtiteľky viniča Doroty Pospíšilovej. Prvá dáma slovenského vína ho preháňala od rána do večer po vinárskej škôlke. Udivovala a obohacovala ho nielen znalosťami, ale aj nezlomnou výdržou. Drobná žena odchádzala podvečer z vinohradu ľahkým krokom, aby sa vzápätí pohrúžila do vyhodnocovania čerstvo nadobudnutých poznatkov.
Slová povzbudzujú, ale príklady tiahnu, Janoušek nemohol na začiatok kariéry stretnúť lepšieho človeka.
Neoceniteľné skúsenosti získal vo vinohradníckom družstve v Limbachu. Ohúrila ho aj prácou pohltila obrovská pivnica. Víno to je drina, vlhkosť, chlad a rýchle reakcie na otázky, ktoré kladie zmenám podliehajúci mok. Tu neboli ako na výskumnej stanici malé demižóniky, tu bolo teba rýchlo a neomylne konať. Takáto prax ošľahá a zocelí.
Ozdobou Janouškovej vinárskej praxe bol prvý slovenský šampión za Rizling rýnsky zo slovinskej Ľubľany a ešte pred ním titul šampióna za Rizling vlašský z Valtíc. Nečudo, že profesor Fedor Malík zaradil Janouška k siedmim vinárskym princom, ktorí začali udávať tón novej podobe slovenského vína.
Neexistujú vyvolenci osudu
Ľudské osudy akoby boli spleťou náhod. Čo je však náhoda? Nie je to okamih, keď sa treba správne rozhodnúť, kam odbočiť, ktorý smer si vybrať, s kým sa spojiť a čo v prípade vína urobiť, aby ožiarilo ľudského ducha?
Neexistujú vyvolenci osudu, ale sú ľudia, ktorí svoje životné šťastie cieľavedome hľadajú a práve preto v príhodnom čase objavujú spojencov, ktorí sa menia na viac než obyčajných životných druhov. Tak sa zrodilo spojenectvo Šimákovcov a Romana Janouška a vôbec ľudí, ktorí dnes utvárajú budúcnosť zámku v Pezinku, ktorý nesie meno obnoviteľa.
Neoddeliteľnou súčasťou Zámockého vinárstva je pivničný majster Michal Barták a šéfkuchár Martin Novák. Zveľaďujú pre víno a s ním nerozlučne spojenú gastronómiu chrám, v ktorom sa prirodzene stretávajú ďalšie umenia fascinujúce človeka – výtvarné a hudobné. Šimák zámok Pezinok je tak na slovenské pomery ojedinelým a veľkoryso poňatým projektom, ktorý všestranne dvíha nielen úroveň mesta, regiónu, ale celej krajiny.
Post scriptum
Na etiketách fliaš Zámockého vinárstva je poznámka D.S.C. Latinská skratka Districtus Slovacus controlatus hovorí o tom, že ide o výnimočnú polohu, apeláciu. Tú Šimákovci objavili, rozvíjajú a budujú v dubníckom a vo svodínskom vinohrade na južnom Slovensku. Zároveň sa však hlásia k malokarpatskému regiónu dorábaním rýdzo malokarpatských vín. Takým je Veltlínske zelené zo Šenkvíc.
Budúcnosťou vína je asambláž, skrášľovanie spočívajúce v spojení viacerých odrôd do nového vína, ktoré Francúzi doviedli do dokonalosti. V pivnici Zámockého vinárstva majú po dlhom zrení v sudoch pripravené na spárovanie ojedinelú dvojicu Pinot noir a Frankovku modrú. Jedna odroda je typicky burgundská, druhá zasa príznačná pre Slovensko. Do edície Art in Glass príde ojedinelé červené víno.
Diskusia k článku