Majú vaši kamaráti radi víno? Páči sa im?
Páči. Viac dievčatám ako chlapcom. Momentálne sú v móde bublinky a ružové vína so zvyškovým cukrom. Môj otec vraví, že vraj preto, lebo sme kolová generácia, teda pokolenie vychované na cukre. Myslím si však, že ľudia, ktorí nevyrástli priamo vo vinárskych rodinách, aj v minulosti začínali spoznávanie vína od sladších mokov, neskôr sa posunú k suchým vínam, kde je minimálny obsah cukru.
O generácii mladých ľudí sa ešte hovorí, že je aj facebooková, instagramová, jednoducho potrebuje vyjadriť a potvrdiť svoj status názorom na sociálnej sieti. Ako sa to prejavuje pri víne?
Ako pri iných veciach, ktoré sú pre mladých dôležité, rozosielaním správ a zdieľaním správ na sociálnych sieťach. Víno v atraktívnej fľaši, dievča s krásnym pohárom v ruke na terase, odkiaľ sa ponúka pekný výhľad, ako sa vraví, nemá chybu. Vizuál, pekný obrázok v uponáhľanej dobe vyjadrí, že človek sa cítil dobre a že jeho partnerom okrem priateľov bolo víno. Obrazové posolstvo je veľmi dôležité.
Prečo?
Lebo zvyšuje silu zdieľanej informácie. Niekedy sa zdá, akoby viac rozhodoval dizajn – tvar fľaše, etiketa, dôležité je, aby ľudia vyzerali dobre. No nie sú to iba mladí, ktorí pripisujú význam tomu, aký dojem vytvárajú, žijeme v dobe, ktorá si na to potrpí.
Čo je pri víne pre mladých najdôležitejšie?
Svetom, nielen Slovenskom, sa valí vlna sviežosti, ľahkosti, zábavy. Posedenie s vínom má priniesť uvoľnenie, osvieženie, nikto z mladých príliš nestojí o komplikované víno a meditovanie nad ním. Veľký úspech má náš Muškát moravský, mladé víno s vyšším obsahom zvyškového cukru (60 gramov), ktorému sviežosť dávajú kyselinky, dar čajkovského vinohradu. Naozaj sa pije dobre, lebo má nižší obsah alkoholu. Podobným štýlom sme urobili ružový Cabernet Sauvignon, ktorý má krásnu chuť bobuľového ovocia. Práve s takýmito vínami sa radi zoznamujú mladí ľudia.
V rodinnom vinárstve dostávate do vienka ako čerstvý absolvent Ekonomickej univerzity marketing, komunikáciu naprieč celou vinárskou komunitou. Čo ľudí pri víne najviac zaujíma?
Myslím si, že vínu uľahčuje cestu do spoločnosti nejaká s ním spätá zaujímavá historka, príbeh ľudí, ktorí za ním stoja. To spolu s vínom, prostredím, kde sa podáva, utvára zážitok a rozhoduje, či sa ľudia nabudúce k vášmu vínu vrátia. Možností, kde podať víno a rozohrať zaujímavý dialóg medzi vinármi, someliérmi a konzumentmi, je veľa. Prostredie sa dynamicky vyvíja, už to nie sú len ako kedysi v Bratislave viechy, pivnice či moderné vínne bary, reštaurácie a vinotéky, ale čoraz viac vinohrady, kde sa víno rodí.
Kto je ústrednou postavou?
Víno a ľudia, jeho interpreti. Víno samo podnecuje na debatu, to som si dobre všimol, keď ma otec ako osemročného chlapca zobral do Trnavy predávať víno pri príležitosti tamojších otvorených pivníc. Veľmi som o to stál, pretože doma som sa vždy tmolil okolo starého otca a rodičov, keď ponúkali víno. Bolo zábavné počúvať vzrušené rozhovory, na ktoré spoločnosť podnecovalo víno. Je s ním spojené rozprávačské umenie a koľko dobrých vinárov poznám, všetci sú dobrí rozprávači. Sú nimi aj moji najbližší – starký, otec, mama, a to nehovorím o takých vinároch, akými sú napríklad Miroslav Petrech alebo Vladimír Mrva. Tí keď začnú sypať historky o tom či onom víne, spoločnosť okolo nich ani nedýcha.
Stretnutie s vínom ako divadelné predstavenie? Lenže tomu predchádza veľa práce vo vinohrade, pivnici a napokon aj počas ochutnávok a pri samotnom predaji.
Je skvelé, ak sa stretnutie s vínom pri jeho ochutnávkach premení na akoby samovoľne plynúce predstavenie. To sa môže začať napríklad aj pri prehliadke vinohradov alebo pivnice a spracovateľských priestorov. Vinohrady nad Čajkovom sú povestné hajlokmi, vinohradníckymi domčekmi, ktorých bolo kedysi toľko, čo domov v dedine. Tu sa víno hneď na tvári miesta spracúvalo. Začiatkom júna náš čajkovský vinohradnícky spolok pozýva na pohár vína do vinohradov. Tam sa dá rozpovedať veľa príbehov – čo vinár, to iný príbeh vína.
Aký je váš?
V niečom podobný, aký zažili moji rodičia aj starkí. Aj mňa vodili do vinohradov. Keď som podrástol, v jeseni som po príchode zo školy dostal do ruky vedierka a už do nich aj do mojich úst padalo hrozno. Bola to viac zábava ako práca. V zime sa dalo vo vinici sánkovať, ale bolo treba povynášať aj prúty ostrihaného viniča. Na to mám príjemnejšie spomienky, zato ako gymnazista som sobotu čo sobotu bol v pivnici do jednej, o druhej popoludní som už utekal na futbalový tréning. Zdalo sa mi, že mám toho akosi viac než niektorí kamaráti, ale kde by som sa bol naučil toľko praktických vecí okolo stáčania vína a jeho ošetrovania nebyť tejto rehole? Nebolo to zasa nič neznesiteľné.
Prečo ste si vybrali Ekonomickú univerzitu a povedzme nie poľnohospodársku?
Možno preto, že dnes je mimoriadne dôležitý marketing, práve on otvára cestu všetkým produktom, nielen vínu, do sveta. S vínom sa vždy obchodovalo, nestačilo ho len vyrobiť.
Na čom pri víne ešte veľmi záleží vašim rovesníkom?
Víno musí chutiť, druhá vec je, čo ponúkajú niektoré vinárne, reštaurácie či vínne bary. Často je na vínnom lístku v prevahe ponuka zahraničných vín. Pritom slovenskí vinári ponúkajú pestrý sortiment vín. Zrejme je za tým cena.
Zaujímajú sa vaši priatelia, keď idú na pohár vína, o jeho pôvod a cenu?
Pravdupovediac, ani jedno, ani druhé ich veľmi netrápi. Ak idú na víno či drink, dôležité je, aby im chutil, neveľmi pozerajú na cenu, skôr sa nechávajú uniesť očakávaným zážitkom. Nie sme teda nejaká šetrná generácia, ale na druhej strane mnohí z nás sú ochotní brigádovať popri štúdiu, zarobiť si peniaze, no a potom si ich užiť. Jednou z takých odmien môže byť aj víno.
Máte recept na to, ako zvýšiť záujem o slovenské vína?
To je téma na diplomovú prácu alebo aj na doktorát. Myslím si, že najdôležitejšie je, aby vinári dorábali originálne vína, odlišujúce sa od konkurencie v tom najlepšom slova zmysle. Samozrejmosťou musí byť kvalita a zároveň osobitný aromatický a chuťový prejav. Naše rodinné vinárstvo pestuje vinič na tridsiatich hektároch, kde nájdeme 16 muštových odrôd. Je to dosť široký sortiment. V najbližších rokoch ho mienime zúžiť a sústrediť sa na päť bielych a tri modré muštové odrody.
Na ktoré?
Pri červených sa u nás darí Frankovke modrej, výborný je novošľachtenec Dunaj a tiež Alibernet. Táto trojica bude stačiť na výrobu z jednej strany ľahších ovocnejších vín, ale aj ťažších na vyzrievanie v dubových sudoch. S frankovkou máme dobré skúsenosti aj pri výrobe sektov. No a pokiaľ ide o biele vína, typickým predstaviteľom čajkovských vinohradov je Pesecká leánka pochádzajúca z dolného povodia Hronu. Je to typická regionálna odroda. Sedia jej naše tufové pôdy sopečného pôvodu, za čo vďačíme južným svahom Štiavnického pohoria. Rodia sa u nás aj krásne rizlingy – rýnske aj vlašské a z aromatických odrôd Tramín červený aj jeho potomok Devín, v ktorom šľachtiteľka Dorota Pospíšilová skrížila tramín s veltlínskym červeno-bielym. Je to nádherné aromatické víno, čajkovskú osobitosť ktorého podčiarkuje práve terroir.
Čo je najväčšou zárukou originality vína?
Nepochybne terroir, osobitné horninové podložie, na ktorom leží pôda, v ktorej korení vinič, a mikroklíma. Už máme praxou overené, že iné sú devíny a rizlingy z honu Močiarno, iné z Kruhov. Všade je trochu iné zloženie pôdy, expozícia vinohradov a, samozrejme, mikroklíma a k tomu iné klony tej či onej odrody. Tým sa utvára základná odlišnosť, ktorú nám nikto nemôže zobrať. Je za ňou príroda a práca našich otcov a dedov. Pravda, s nezameniteľnosťou vín treba vedieť pracovať, zvýrazniť črty vína, ktoré sa v inej vinici a pivnici nenájdu. Je krásne ponúknuť zákazníkovi viac podôb vína. Ľudia majú radi, keď si môžu vybrať, a na degustáciách je zaujímavé hovoriť o tom, čo stojí za tým či oným prejavom vína.
Ľudia na celom svete prežívajú ťažké obdobie. Máme za sebou pandémiu, na Ukrajine sa stále bojuje a život je zo dňa na deň drahší. To nie sú najlepšie časy pre víno. Zotrvajú ľudia pri víne?
Som optimista a pozerám sa na budúcnosť z lepšej stránky. Víno s ľudstvom prežilo osemtisíc rokov, bude tu aj ďalej. Novým javom je, že ľudia sa viac zaujímajú o potraviny a nápoje, ktoré sa vyrábajú v ich bezprostrednom okolí, tam kde žijú. Uvedomili sme si, že o naše životné prostredie sa musíme viac starať. Aj naše vinárstvo má niekoľko programov, ako prispieť k udržateľnosti života v priestore, ktorý obývame. Napríklad plníme vína do ľahších sklených fliaš. Prevážame ten istý objem vína, ale náklad je ľahší, minieme teda menej energií. Záťaž na životné prostredie sme znížili aj použitím bezpáskových kartónových škatúľ. Nové technológie otvárajú nové možnosti.
Medziradia vo vinohrade máte zatrávnené, rozkvitli tam lúčne kvety. Je to váš príspevok, ako zabrániť erózii pôdy?
Čisto agrotechnicky vzaté, je to samozrejme efektívne opatrenie proti splavovaniu ornice zo svahov. Pôda vznikala po tisícročia, starali sa o ňu celé pokolenia, je to dar, ktorý sme získali a ktorý musíme zanechať v tom najlepšom stave aj pre našich potomkov. Okrem toho v zelenom trávnom koberci s množstvom pestrofarebných kvietkov poletuje veľa hmyzu, včiel. To svedčí o tom, že príroda je zdravá, vytvárajú sa symbiotické, vzájomne sa podporujúce spoločenstvá, čo prospieva koniec koncov aj viniču a napokon nám ľuďom. Nerobíme to preto, aby sme sa bili do pŕs, akí sme eko, bio, ale jednoducho preto, aby sme zdravo žili, aby všetko fungovalo, ako má. Ostatne, tak to bez veľkých rečí robili naši starí a prastarí rodičia, ktorí s láskou zakladali dávno pred nami tieto vinohrady. Keď 4. júna prídu ľudia na pohárik vína, môžu si urobiť piknik na tráve a uvidia, ako všetko v prírode jedno do druhého zapadá. Omámi ich vôňa nielen lúčnych kvetov, práve začína kvitnúť vinič a pocítia jednu z najkrajších vôní, ktorou vínna réva aromatizuje vzduch.
Spomedzi slovenských vinárskych ciest je najnavštevovanejšia Malokarpatská. Východniari navštevujú Tokaj, majú tam krásnu pozorovateľňu. Čo ponúka Tekov a jeho vinohrady?
Koľko vinohradníckych krajov, toľko panorám. Francúzi sa pýšia vinohradníckymi vŕškami Burgundska, údolím rieky Rhôny, čo oblasť, to iný charakter krajiny aj mentalita. Slovensko v ničom nezaostáva, veniec Štiavnických hôr, po južných úbočiach ktorých sa šplhajú vinice s množstvom obnovených hajlokov, prináša do slovenskej vinohradníckej mozaiky nový obraz. Z Tlmáč do Novej Dediny vedie cyklotrasa, a to aj cez vinice, dá sa spojiť s ďalšou cyklocestou vedúcej do Kalnej nad Hronom. Prechádzajúc vinohradmi v dĺžke vari 30 kilometrov objavíme veľa mladých rodinných vinárstiev. Ležia na trase od Rybníka cez Čajkov, Novú Dedinu, Žemberovce, Brhlovce až po kráľovský Pukanec. Cesta privedie ľudí do starobylej Banskej Štiavnice a ukáže, ako sa zmenila krajina a spolu s ňou aj slovenské víno. Príďte k nám do Tekova na pohárik.
Diskusia k článku