Kto chce ochutnať jedinečné vína, nech sa vydá do dedinky ukrytej medzi oblými pahorkami vybiehajúcimi z dunajskej roviny.
Sú porastené zvyškami dubín a vinohradmi. Tu sa rodia vína, aké inde sotva objavíme: Svojsen, Milia a Noria.
Putovanie za vínom je plné príjemných prekvapení. Jedným z nich je vynovená asfaltová cesta, ďalším obnovené vinohrady medzi Jasovou, Dubníkom a Rúbaňou.
Pulz života tu neurčuje ako inde cesta preplnená autami, ale starostlivo obrobená krajina vrúbená vinicami.
Uprostred Rúbane leží park s mohutnými platanmi a v ich náručí objavíme citlivo zrekonštruovaný starý kaštieľ s kontrapunktom reprezentačného moderného vinárstva. Tvorí ho dom vína s pivnicou a vínnou reštauráciou a druhú časť hotel.
Château malo premiéru v roku 2015, keď tu sedemdesiatiny oslavovala legenda slovenského vína – šľachtiteľ Ondrej Korpás.
Nebola to náhoda, práve návšteva Korpásovho už mýtického Starého vrchu s pivnicou ukrývajúcou víno z novošľachtencov podnietila László Gyurovszkého a jeho manželku Vladimíru Ollé, aby dodali Rúbani to, čo jej najviac chýbalo – reprezentačné sídlo pre originálne vína.
Château Rúbaň ponúka pestrú paletu vín a mnohé z nich, vrátane nových slovenských odrôd, ako sú Devín či Dunaj, nájdeme aj inde. No trio Svojsen, Milia a Noria je zriedkavosťou.
Práve na ne naďabili Gyurovszky s Ollé v Korpásovej pivnici a tu padlo rozhodnutie zaradiť ich do portfólia vznikajúceho vinárstva.
Ochutnávka na Starom vrchu
Svojsen, Milia a Noria sú odrody s neopakovateľným príbehom zrodu. Hoci za každou z nich stoja iní tvorcovia, v istom momente vstupuje do ich života Ondrej Korpás, aby ich priam ako deux et machina uviedol na vinársku obežnú dráhu.
No motorom, ktorý ich tam dostal, bol tandem Gyurovszky a Ollé, až oni sa totiž postarali o trhovo zaujímavú produkciu vína.
Svojsen vyšľachtil profesor Vilém Kraus v Lednici na Morave, ale bol to Korpás, Krausov študent, ktorý ju na strekovskom družstve pripravil na štátne odrodové skúšky.
Svojsen je ukážkou česko-slovensko-maďarskej vzájomnosti v praxi, dôkazom, že výskum a šľachtenie nepozná hranice.
Družstvo v Strekove v zlatej ére šľachtenia viniča na Slovensku bolo jedným z pracovísk, kde sa skúšali novošľachtence.
Tak sa Korpásovi dostali do rúk Milia aj Noria a veľa iných odrôd. Každú z nich všestranne viac rokov skúmal, aby zistil, či je produktívnejšia a lepšia ako rodičia, z ktorých vzišli, čo malo potvrdiť víno z nich.
Jeseň čo jeseň dorobil Korpás z krížencov desiatky fľaštičiek vína, ktoré potom degustoval a hodnotil. Jeho pivnica bola a je unikátnym laboratóriom.
Nuž a práve v ňom sa odohrala degustácia, počas ktorej padli do oka Lászlovi Gyurkovszkému a Vladimíre Ollé vína zo Svojsenu, Milie a Norie.
Naozaj platí, že lepšie jeden raz uvidieť a ochutnať, ako sto ráz počuť. Obaja si uvedomili, že ak sa má Château Rúbaň odlíšiť, musia milovníkom vína ponúknuť niečo, čo konkurencia nemá.
Lenže iné je dorobiť nevšedné víno v homeopatických laboratórnych dávkach a iné presadiť sa s málo známymi odrodami na trhu v konkurencii zvučných vín. Gyurkovszky s Ollé stáli pred otázkou, komu zveriť výrobu vína.
Voľba padla na Ladislava Ďörďa, ktorý pracoval v supermodernom malokarpatskom vinárstve Elesko. Tím mladých vinárov tam mal všetko, ale čosi chýbalo, možno trpezlivosť vyčkať, kým vinohrady, vinárstvo a ľudia v ňom vyjavia svoj skutočný potenciál. A tak keď Ďörď dostal ponuku z Rúbane, neváhal.
Cuvée rovno v bobuli
S odstupom času hodnotí, že to bol životný prestup. V Rúbani dostal voľnú ruku aj potrebný čas, aby rozbehol a vyladil všetko, čo si žiada kvalitné víno.
Čo zo všetkého potrebuje najviac? Ďörď sa zamyslí, mysľou mu preletí osem rokov prežitých v Château Rúbaň a odvetí:
„Na výnimočné víno treba súbeh viacerých priaznivých okolností – dobrý tím ľudí v pivnici, ktorí urobia všetko ako treba aj vtedy, keď sa na nich nikto nepozerá. K tomu rátam spoľahlivých vinohradníkov, čo dorobia hrozno na mieru, akú potrebujeme a, pravdaže, niečo, čo vždy nebýva, a tým je žičlivý nadpriemerný ročník.“
Zastavme sa pri bielych vínach, ktoré zviditeľnili Château Rúbaň, a kvôli ktorým ho vyhľadávajú milovníci vína.
Svojsen vzišiel z trojice odrôd – Rulandského sivého, Leánky a Rizlingu rýnskeho. Ďörď vraví, že Kraus skrížením urobil geniálne cuvée už v bobuliach Svojsenu.
Šlo naozaj o vydarený šľachtiteľský mix. V trojkrížencovi sa ukrýva opojná dievčenská aromatika Leánky, v chuti je mok bohatší ako v posledných rokoch veľmi žiadané Rulandské sivé, keď víno prekvapí stopou po pomaranči a jeho bohatá štruktúra podopretá o svieže kyseliny zatieni aj Rizling rýnsky.
Svojsen dokonale odráža pohodovú atmosféru slovenského juhu. Víno sa, ako trefne podotkne Vladimíra Ollé, nikam neponáhľa, otvára sa postupne a každým rokom ukazuje novú prekvapujúcu podobu.
Táto schopnosť dlho zrieť, ukázať sa v role mladého energického sviežeho vína a rokmi už zrelého a pritom stále živého moku, sa čoraz viac cení.
Veď aj my ľudia sa meníme a Svojsen nám nenápadne pripomína, odkiaľ kam sme vlastne prišli a koľko podôb číro človečenských vie pripraviť víno.
Svojsen pre jeho prirodzenú noblesu zbožňujú ženy. Je to víno kráľovské, aristokratické. Takú mienku má o víne Vladimíra Ollé a nezávisle od nej ju potvrdí Ivan Lacko, ktorý ponúka najlepšie slovenské a zahraničné vína v Bratislave v známej vínnej záhrade Wine O’Clock.
„Dámska spoločnosť si pýta vždy Svojsen zo Château Rúbaň. To víno ich zrejme unáša do tajomného snového sveta. Muži, samozrejme, chcú vedieť, čo je za tým, a tak si zavše objednajú tiež Svojsen. Ochutnajú ho a už sa ženám nečudujú, to víno je naozaj magicky príťažlivé.“
Víno a jeho masky
Maďarský spisovateľ Béla Hamvas, autor medzi vinármi známej Filozofie vína, na otázku, čo je víno, odvetil, že „víno je hieratická (posvätná) maska. Niekto je za ňou, ktosi, kto má bezpočet masiek… je to taká škála, v ktorej môžem rozozvučať ktorýkoľvek tón a zaznie celý zvukový systém, úmerne k súzvučnosti tónov, harmonickejšie a silnejšie alebo disonantnejšie a zastretejšie, ale naraz znejú všetky zvuky vysokým alebo spodným tónom“.
Svojsen je vzácne víno, Hamvas, rodák z Prešova sa ho už nenapije. Umrel v roku 1968, keď Kraus finišoval so šľachtením tejto odrody.
Jej kompozícia, ktorú selekciou dotvoril Ondrej Korpás, je výnimočná a hravo prekročila 20. storočie. Cestu k vyznávačom mimoriadneho zážitku z veľkého vína jej otvorilo Château Rúbaň. Dopyt po ňom je taký veľký, že v PD Strekov rozšírili pôvodnú jednohektárovú výsadbu o ďalšie dva hektáre.
Na vínnom lístku Château Rúbaň však žiaria ďalšie dve biele odrody – Milia a Noria. Keď začneme skúmať životopis oboch odrôd, objavíme v ňom vzostup aj pád šľachtenia viniča na Slovensku. V poslednom okamihu ich zachránili vínu oddaní ľudia z juhu Slovenska.
Ladislav Ďörď porovná, že keď pred siedmimi rokmi predstavili tieto odrody na súťažiach vín, boli takmer neznáme. Objavili sa 2–3 vzorky, teraz ich býva 8 aj 10.
Záujem o ne vyvolalo víťazné ťaženie vína, ktoré z oboch odrôd vyrobili v Château Rúbaň. Bodovalo nielen na medzinárodných súťažiach, ale najmä v ústach návštevníkov château, ktorí sa práve kvôli nemu znovu a znovu vracali do Rúbane.
Osud oboch odrôd je naozaj zaujímavý. Miliu vyšľachtili v dnes už neexistujúcej Výskumnej stanici vinohradníckej a vinárskej v Šenkviciach pri Pezinku.
Na jej tvorbe sa podieľali Ivan Novák, Viera Bobeková a Milota Matochová, keď skrížili Müller Thurgau s Tramínom červeným.
Obdobné kríženie urobil v Pernej na Morave Josef Veverka a vzišla z neho Pálava. Tá má v súčasnosti vysoký kurz nielen medzi českými, ale aj slovenskými milovníkmi vína.
Zásluhou kolekcie vynikajúcich vín sa teraz sústreďuje pozornosť na Château Rúbaň. Väčšina ľudí nemá potuchy, že ide síce o vína s rovnakým rodičovským základom, ale obe odrody podobne ako deti tých istých rodičov majú predsa len neopakovateľnú DNA.
Je to dané aj tým, že súrodencov odlišuje to, kto v ktorom rodičovskom páre hral rolu otca a kto matky. Tramín bol v prípade Milie otcom a Müller Thurgau matkou. Ich dieťa sa vydarilo.
„Milia je vzácna odroda, pretože už v druhom septembrovom týždni majú jej bobule cukornatosť 25 až 26 stupňov a vlani v strekovskom vinohrade odroda dokonca vytvorila cibéby. Ich cukornatosť dosiahla 53,5 stupňa. Tá odroda ponúka vinárovi obrovské možnosti pri tvorbe vín,“ opisuje skúsenosť s Miliou Ladislav Ďörď.
Kto sú rodičia Norie?
Vraví sa, že umením je urobiť krásne sucho víno, kde cukor nič nezakryje, ale nemenším umením je vyrobiť komplexné polosuché či polosladké víno.
Ak má dostatok kyselín, čo je nepochybne aj dar prostredia, v ktorom bolo víno zrodené, dokáže vinár urobiť víno, ktorému aplaudujú aj vo svete. Na tohtoročnom Bacchuse Madrid získali Milia aj Noria zo Château Rúbaň veľké zlaté medaily.
„Je to výnimočné víno – krásne a navyše s terapeutickými účinkami. Vždy, keď sa necítim dobre, dodá mi pohárik Milie potrebnú dávku mobilizačnej energie,“ opíše svoju skúsenosť s Miliou Vladimíra Ollé.
Obľubuje aj Noriu, a to vo všetkých podobách, vrátane sektu. „Je to aromatické víno s priehrštím chutného ovocia, ihravými osviežujúcimi kyselinami, ktoré povzbudzujú na ďalší hlt vínka,“ charakterizuje víno Vladimíra Ollé.
Noria pochádza z juhu stredného Slovenska z tiež už bývalej výskumnej stanice vo Veľkom Krtíši – Opatovej Novej Vsi.
Stojí za ňou šľachtiteľka Alena Foltánová. Ampelografie uvádzajú, že odroda vznikla skrížením Rizlingu rýnskeho a Semillonu. Najnovšie genetické analýzy, ktoré urobili vo francúzskom Montpelier, však zistili, že v „krvi“ Norie pulzujú gény Tramínu červeného a maďarskej odrody Ezerjó.
Ako sa tam dostali? Ondrej Korpás mieni, že pri výsadbe zrejme došlo k zámene sadeníc rodičovského materiálu.
Aj habitusom totiž Noria nápadne pripomína Ezerjó, odrodu, ktorá sa dodnes pestuje v Maďarsku v oblasti Mór ležiacej medzi Komárnom a Szekszárdom.
Noria je jednoducho víno s tajomným pôvodom. Jedno má uvedené v krstnom liste, ale realita je iná. Aj to zvyšuje jej atraktivitu.
Noria na rozdiel od Milie dozrieva neskoro, čím pobrnkáva na nervy vinohradníkom, ale stojí za to byť trpezlivý.
V ére klimatickej zmeny, ktorá otepľuje aj Slovensko, prednosť tohto vína spočíva práve v obsahu „chrumkavých“ kyselín. Pri degustáciách sú zahraniční odborníci prekvapení kompozíciou vína, ktoré je ovocné, svieže a s dlhou dochuťou.
Ružové či červené? Oboje
Tá je príznačná aj pre ružové vína zo Château Rúbaň. Ich sila nespočíva v prvotnej aromatike, ale v tom, ako sa dokáže rozvíjať a postupne uvoľňovať jednu vrstvu vnemov za druhou.
Nebola to náhoda, že na tohtoročnom Vinalies Mondial du Rosé v Marseille, svetovom šampionáte ružových vín, získal polosuchý Cabernet Rosé zo Château Rúbaň 93 bodov a veľkú zlatú medailu.
Toto víno podobne ako jeho bieli kolegovia ukazuje na vinársku emancipácie Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti.
Ružový Cabernet Sauvignon pochádza z dvoch výborných vinohradov – z PD Strekov, kde vinice zakladal Ondrej Korpás, a z neďalekej Jasovej, kde sa o znovuzrodenie vinohradov lemovaných krásnymi agátovými alejami postarala rodina Borošovcov.
Najvýraznejšou črtou rúbanského ružového kabernetu je nevtieravá a predsa okamžite postrehnuteľná ovocná vôňa vína, po dúšku ktorého zostáva dlhá smotanová dochuť.
Ďörď vraví, že to znie ako klišé, ale naozaj víno týmito atribútmi oplýva. Hrozno bolo zberané v optimálnom čase pre ružové víno, ale dozrievalo v dvoch viniciach v inom momente.
Metamorfóza muštu v réžii kvasiniek rôzneho typu sa odohrávala v niekoľkých nádobách, konečná podoba vína sa dotvorila kontaktom s drevom. Práve to dáva tomuto ružovému vínu neočakávaný dlhý vnem.
Prehliadku vín sa oplatí zakončiť degustáciou červených vín. Základnú zostavu tvorí Frankovka modrá, Cabernet Sauvignon, Alibernet, ale najmä Dunaj a Hron.
Ladislav Ďörď dáva do pozornosti dva výnimočne priaznivé ročníky 2017 a 2022 a pripomenie, že ročník je osudom vína.
A koho uprednostniť z dvojice Dunaj, Hron: ovocno-čokoládový dunajský veľtok alebo mnohovrstvový Hron? Vzácnejší je Hron, má v sebe toľko grácie, vznešenosti, že v spoločnosti, ktorá završuje večeru fajčením cigár, pôsobí ako aristokrat, ktorý môže súperiť s eleganciou francúzskych červených vín.
V Château Rúbaň nosia vína naozaj hieratickú masku. Komu by zišlo na um, koľko tvárí a podôb má víno južného Slovenska.
Diskusia k článku