Vína sa urodilo menej, ale tí, ktorí uchránili hrozno pred chorobami, hovoria, že v pivniciach kvasí výnimočný ročník. Začiatkom novembra vydal OIV – Medzinárodný úrad pre vinič a víno – výhľadovú správu, podľa ktorej sa očakáva na celom svete o sedem percent nižšia úroda. Slovensko, ktoré má prestarnuté vinice, dorobilo podstatne nižšiu úrodu. Podobne ako vyspelé vinárske krajiny čelí nielen výzvam klimatickej zmeny, ale aj hospodárskej kríze, ktorú umocňujú vojny na Ukrajine a v Izraeli.
Ľudí sa zmocňuje neistota, čo podľa Vladimíra Mrvu, prezidenta Zväzu výrobcov hrozna vína, prinieslo pokles spotreby vína. Za posledné dva roky spotreba klesla o 12 percent, počas pandémie sa nahromadili veľké zásoby vína, ktoré sa teraz rozpúšťajú. Akoby nižšia produkcia hrozna kompenzovala prepad spotreby.
Zápas o spotrebiteľa, o to, či si kúpi slovenskú, alebo zahraničnú fľašu vína, dospel do situácie, keď čoraz častejšie o úspechu rozhodujú zľavy, za ktoré sa predáva víno. Zdanlivo by mal byť teda na koni milovník vína. Ten sa však, ako konštatovala riaditeľka Národného salónu vín Jaroslava Kaňuchová-Pátková, stal cenovo veľmi citlivým.
Čo pijú Slováci
Ak ešte v dobrých časoch pred vypuknutím pandémie spotrebiteľ rád experimentoval a hľadal novinky, teraz akoby hral na istotu. Na víno míňa menej peňazí, lepšie povedané, uchoval si na jeho kúpu pôvodnú sumu, lebo víno zdraželo. Zoberme si, že len fľaša stojí vinárov dva razy toľko, čo v minulom desaťročí.
Trendom v zhoršujúcich sa časoch je návrat spotrebiteľov k obľúbeným značkám. V nevýhode sú začínajúci vinári, musia byť vynachádzavejší. Tí najlepší si však dokážu poradiť.
Z hľadiska ceny je tu, pravda, zaujímavý úkaz. Ak ešte pred koronou boli najpredávanejšie vína v cene okolo 4,50 eura za fľašu, teraz sú to vína lacnejšie o jedno euro. Pokles cien je nielen odrazom možností spotrebiteľa, ale aj obchodnej politiky tlačiacej na vinárov, aby predávali víno v akciách. V tých sa podľa niektorých odhadov predáva až 80 percent vína.
Aby slovenské vinohradníctvo a vinárstvo obstálo, musí sa modernizovať, investovať do technológií, obnovy vinohradov a nových odrôd. Jedným z trendov je výsadba piwi odrôd, ktoré sú odolnejšie proti chorobám. Tohto roku narobili v mnohých vinohradoch obrovské škody peronospóra a múčnatka. Na Slovensku by sa vinice, kde vysadili piwi odrody, ktoré chorobám lepšie odolávali, dali spočítať na prstoch jednej ruky, v západnej Európe ich majú oveľa viac.
Zdá sa, že budúcnosťou masovej výroby vína môžu byť piwi odrody viniča, ktoré spĺňajú lepšie tlak na ekologizáciu vinohradníctva a ochranu životného prostredia. Tradičné odrody a na Slovensku z roka na rok populárnejšie novošľachtence budú mať prioritné postavenie v produkcii vín najvyššej kategórie s chráneným označením pôvodu. Slovensko, ako pripomína Jaroslava Kaňuchová-Pátková, sa však nemôže orientovať len na top vína.
Veľa vinárov sa vybralo touto cestou, ale pokiaľ nevedeli ponúknuť špičkovú kvalitu, priviedlo ich to do slepej uličky. "Slovenský zákazník nemá toľko peňazí, aby si zakaždým kupoval vína top kategórie, chce si k obedu vypiť aj bežné vínko a práve tam môžu zohrať veľkú rolu piwi odrody,“ myslí si vinárka.
Nevýhoda výhodou
Medzitým sa zásadným spôsobom mení európsky a svetový trh. Celá Európa hlási zníženú spotrebu vína vrátane Francúzska, Talianska a Španielska. Tie vo veľkom vyvážali víno do Číny, lenže medzitým, ako upozorňuje Vladimír Mrva, Číňania vysadili vinič na ploche jedného milióna hektárov. Ak sa čínsky trh stane menej závislým od dovozov európskeho vína, bude toto ešte viac zalievať Slovensko.
Ak si chceme zachovať vlastnú výrobu vína, musíme sa venovať viac vinohradom. Slovensko totiž môže v dobe veľkého otepľovania zúročiť svoju polohu. Nevýhoda krajiny ležiacej na severe pestovania viniča sa stáva výhodou.
"Globálne oteplenie už je dávno tu a Slovensko zostáva krajinou bielych a ružových vín a začína byť stále viac dobrých ročníkov na červené vína,“ všíma si Vladimír Mrva. Dodáva, že "južanské biele vína prichádzajú v dôsledku rastúcich teplôt o esprit, ovocnosť, výraz, v tom majú slovenské biele a ružové vďaka polohe zreteľne prevahu.“
Oteplenie súčasne žičí aj červeným vínam. Od roku 2018 s výnimkou ročníka 2020 všetky priali červeným vrátane posledného ročníka 2023.
Možno je príliš opovážlivé tak skoro o tom hovoriť, ale myslím, že prichádza kvalitou nadpriemerný ročník
A na margo aktuálneho ročníka 2023 Mrva poznamenáva, že jeho pozitívom bola prirodzená selekcia hrozna. Znížená úroda priniesla nadpriemernú kvalitu. Určité odrody v niektorých regiónoch vyskočia do výnimočného ročníka. "Možno je príliš opovážlivé tak skoro o tom hovoriť, ale myslím, že prichádza kvalitou nadpriemerný ročník,“ uzatvára Vladimír Mrva.
Diskusia k článku