Víno je spoločným dielom prírody a človeka. V tom topoľčianskom sa ukrýva príbeh desiatok pokolení, ktoré vinohradníckou motykou zveľaďovali priestor od známeho benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku cez nitriansky Zobor až po baziliku v Ostrihome. Ľudia sa ho zmocňovali postupne.
Zreteľnú stopu v čase zanechali mnísi benediktíni, šľachta z rodu Keglevičovcov, Habsburgovci, ich politický nepriateľ republikán T. G. Masaryk, ľudom sa zaštiťujúci komunistický štát.
Dobu súčasnú symbolizujú štyria muži, ktorí dosiahli v tejto chvíli pomyselný vrchol topoľčianskeho vína presahujúci hranice Slovenska – Milan Waldner (73), Karol Kríž (68), a dvaja Vladimírovia – Strieženec (64) a Kukla (62), s ktorými už pracujú ich dospelé deti. Víno miluje rodovú kontinuitu garantujúcu jeho rozvoj.
Štvorlístok sa spoznal pri práci s vínom v nitrianskom závode na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Krátko po novembri 1989 ovládla spoločnosť eufória a ľudia sa pokúšali o reformu nereformovateľného.
Touto lakonickou skratkou vyjadril dobu a jej ducha Milan Waldner, generálny riaditeľ vinárskych závodov.
Víno všedné, víno slávnostné
Ako prichádzali všedné dni, bolo čoraz jasnejšie, že zvíťazí ten, kto si poradí s vinohradnícko-vinárskou prózou – víno dorobí, predá ho a zarobí na opätovný výrobný cyklus, pravda, už v nových podmienkach.
Doba štátom riadených podnikov sa končila, obnovovalo sa súkromné podnikanie opierajúce sa o iniciatívu, talent aj odhodlanie niesť s tým spojené riziká.
Waldner bol muž, ktorý rozumel ekonomike vína, Kríž riadil výrobu, Strieženec mal pod palcom technológie a Kukla techniku, dopravu, logistiku.
Nitra zastrešovala desať závodov, topoľčiansky patril k najmenším a už viac rokov sa doň neinvestovalo. Štvorica si ho najprv prenajala a v marci roku 1993 nabrala odvahu a odkúpila závod od Fondu národného majetku.
Z desiatky vinárskych závodov prežilo do súčasnosti päť, pričom popoluška z Topoľčianok, zásobujúca prvé dva roky trh bývalej čs. federácie len sudovým vínom, je dnes slovenskou jednotkou.
Vinárstvo sa stalo jednou z najznámejších tvárí slovenského vína – nájdeme ho na regáloch väčšiny slovenských obchodných sietí, ale aj v reštauráciách a vo vínotékach.
Je to víno na všedné denné stolovanie aj víno, ktoré je ozdobou slávnostnej tabule. Víno, ktoré nás obklopuje.
Milan Waldner sformuloval základný princíp Chateau Topoľčianky výstižne: "Slušné (dobré, chutné) víno za slušnú (primeranú) cenu. Takú, ktorú si môže dovoliť slovenský milovník vína. K tejto istote rok čo rok pribalíme jedno milé prekvapenie, ktoré poteší fanúšikov značky a zvýši rešpekt v očiach konkurencie: zlaté medaily a tituly šampiónov na domácich a medzinárodných súťažiach.“
Waldner presne pomenoval podstatu tridsaťročnej trhovej akcelerácie a širokej spoločenskej akceptácie značky Chateau Topoľčianky.
Každoročne ho nájdeme medzi top sto vínami Národného salónu vín a skvele reprezentuje Slovensko na veľkých svetových šampionátoch vína – AWC Vienna a Vinalies Internationales Paris a Bordeaux.
Kde sa berie genius loci
Stúpanie na vrchol sa začalo z postupného obnovovania a modernizácie zastaranej pivnice a z budovania vinohradníckeho zázemia, na slovenské pomery dodnes ojedinelých, zriedkavých investícií do vlastných vinohradov.
Za strategicky správnymi rozhodnutiami boli stretnutia s obchodnými partnermi, ktorí si všimli to, čo vinári ponorení do všedných starostí prehliadali.
"Oči nám otvorila Angela Mury, ktorá chodila nakupovať na Slovensko víno pre obchodné reťazce vo Veľkej Británii. Máte vinárstvo s geniom loci, aké široko-ďaleko nenájdete, inde vidím len unifikované priemyselné budovy a tu vinársky dom, z ktorého dýcha história. Chopte sa šance a využite polohu Topoľčianok, ich slávnu minulosť a dodajte cez víno lesk prezidentskému zámočku s krásnym parkom, žrebčínu,“ spomína na rozhovor s Angelou Mury Milan Waldner.
Keď Mury podpisovala kontrakt, znenazdajky vinárov zaskočila otázkou: "A kde mám istotu ja aj vy, že o rok budeme piť víno rovnakej kvality z tých istých vinohradov? Ak to myslíte s výrobou vína seriózne, musíte sa oprieť o vlastné vinohrady.“
Tieto dve poznámky skúsenej obchodníčky zmenili pohľad na víno. Uvedomili si, že víno prichodí vnímať ako celostný produkt, ktorý upriami pozornosť na priestor, kde sa rodí – teda na vinohrady, ktoré obklopujú Topoľčianky.
Že novú rolu v kontakte so zákazníkom môže zohrať príťažlivejšia pivnica, v ktorej mušt metamorfoval na víno. Sudy, najmä drevené, vždy magnetizovali publikum.
"Za pochodu krok za krokom, rok za rokom, sme postupne, ako sme sa vzmáhali, kupovali vinohrady a modernizovali spracovanie,“ vysvetlí Milan Waldner.
Vladimír Strieženec dodá, že k obnove pridali aj aktívnu komunikáciu s vinárskym publikom. A tak na Prvého mája otvorili dvere vinárstva, sprístupnili pivnice, k tomu pridali posedenie s vínom pred začiatkom zberu.
Z vína už nebol anonymný produkt, ale spájal sa s ním nezabudnuteľný zážitok z ochutnávky priamo v pivnici a vo vinohradoch, kde sa bežne človek nedostane.
Ľudí často zaujíma, kde sa zobrala značka Chateau Topoľčianky. Tá uzrela svetlo sveta v roku 1933 a oslavuje tohto roku deväťdesiatiny.
Za jej zrodom stál prezident Masaryk a českí novinári. V Topoľčiankach bol prezidentský zámoček i žrebčín, ktorý spravoval vinice a vinárstvo.
Keď pred 90 rokmi vyviezli z Topoľčianok do Chicaga prezidentské víno, pražské noviny napísali: "Na jemne lahodnom moku slovenskej ušľachtilej révy pod značkou Chateau Topoľčianky si pochutnávali nielen naši krajania za morom, ale aj iní tamojší labužníci.“
Koľko slovenských vinárstiev má takúto oporu v histórii?
"Považujeme sa za nasledovníkov topoľčianskej vinohradníckej a vinárskej histórie, preto sme oživili názov Chateau Topoľčianky. Je inšpiratívny a zaväzujúci zároveň,“ vysvetlil Milan Waldner.
Hrozno na mieru pivnice
Víno sa rodí vo vinohradoch. Tie v okolí Topoľčianok sú počas jesene, keď lístie viniča vyfarbí mráz do zlatočervenej farby, dobre viditeľné z ciest, ktoré prechádzajú cez Hosťovce, Ladice, Jelenec, Veľké Zálužie. Niektoré vinice vyrastajú rovno na svahu, do ktorého je vrastená pivnica vinárstva.
Topoľčianky z nej vidno ako na dlani. Pestujú tam Frankovku modrú, z ktorej dorábajú vzácne ľadové víno.
Tá poloha je priam zázračná, pretože napriek klimatickému otepleniu zima túto vinicu navštívi rok čo rok a oplodní mrazom bobule hrozna, z ktorých potom vznikne unikátne víno.
Jedna z viníc sa volá Babylon, rodí sa tam Tramín červený. Z viníc sa otvárajú panoramatické pohľady na vŕšky chrániace Topoľčianky.
Konečne dostávame predstavu, akú rolu hrajú vo víne horské chrbty Tríbeča, Pohronského Inovca a Vtáčnika a ich slnečné vinohradnícke úbočia.
Chateau Topoľčianky premosťuje územie, ktorým preteká riečka Žitava až s údoliami dolného Pohronia a Dunaja, vo vodách ktorého sa trbliece odraz ostrihomskej katedrály.
Keď sa rozhodovalo o osude štúrovského závodu v Topoľčiankach, vinári rýchlo pochopili, že sa tu naskytá možnosť doplniť kolekciu vín s novým aromaticko-chuťovým profilom Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti.
Jej potenciál ilustrujú vinohrady z Pavlovej, zo Sikeničky, z Modrian a Marcelovej, kde sa rodia skvelé ružové kabernety, ale napríklad aj výnimočný Devín.
Nekompromisný Walter Biazzi
A propos vinohrady. Keď sa v Topoľčiankach pustili do ich obnovy, nadviazali kontakt so skúseným talianskym vinohradníkom a vinárom Valterom Biazzim, ktorý prednášal na Poľnohospodárskom technickom inštitúte v Conegliane v severnom Taliansku.
Tento veľký vizionár významne ovplyvnil modernizáciu vinohradov – výberom lokalít, odrôd aj detailmi, ako je príprava pôdy.
"Keď sme sa ozvali, či musíme všetko do bodky dodržať, profesor Biazzi vždy odsekol: Urobte to, ako vravím, inak za výsledok neručím. Byť dôsledným sa oplatilo. Dnes je vo vinohradoch problém so živou ľudskou prácou a my napríklad zberáme kombajnmi. Vinice sú skrátka obnovené v duchu požiadavky 21. storočia,“ rekapituluje výsledok spolupráce s popredným talianskym odborníkom Biazzim Vladimír Strieženec.
Vinohradnícke zázemie Topoľčianok má dnes rozlohu 650 hektárov. Takúto rozlohu vinohradov nemá ani jeden veľký výrobca vína na Slovensku.
Vinica umožňuje formovať hrozno na svoj obraz, teda zohľadniť všetky potreby vinárstva a vyhovieť čoraz rozmanitejšej chuti slovenských milovníkov vína. Všíma si to Miloš Ševčík, ktorý má na starosti v Chateau Topoľčianky výrobu vína od A po Z.
Aj prieberčivý si nájde svoje
V ponuke je bezmála 20 odrodových vín, medzi nimi slovenská klasika Rizling vlašský, Veltlínske zelené a Frankovka modrá, momentálne veľmi žiadané Rulandské sivé – Pinot gris, ďalej Tramín červený, Sauvignon Blanc a Chardonnay, ktoré bolo hitom na prelome storočí.
A, pravdaže, v kurze sú slovenské novošľachtence v červených vínach na čele s Dunajom, Nitriou a Váhom.
Pestrý diapazón odrôd protirečí vývoju v zahraničí, kde ponúkajú vinárstva tri-štyri odrodové vína.
Slováci sú zvyknutí na širšiu ponuku a nič na tom nezmenilo ani uplynulých tridsať rokov. Pri návšteve vinárstva slovenskí milovníci vína vždy čakajú, že ochutnajú to i ono.
Je to typicky slovenský rys, podotkne Miloš Ševčík. Stále platí náš zákazník, náš pán.
Pýchou Topoľčianok sú pivnice. Pred tridsiatimi rokmi by sme tu našli staré oceľové nádrže, v ktorých víno kvasilo aj sa skladovalo, dnes namiesto nich vidíme batérie strieborných antikorových nádob umožňujúcich riadenú fermentáciu.
Protipólom moderny je drevená pivnica pozostávajúca zo 60 drevených päť- až sedemtisíclitrových sudov.
Široké technologické možnosti dokumentuje bariková pivnica a vrcholom prehliadky je návšteva novej drevenej pivnice.
Tu dozrieva víno červené aj biele víno v desaťtisíclitrových sudoch, ktoré boli vyrobené z francúzskeho duba.
Zlatý darček z Francúzska
Vo víne sa reťazí nekonečné množstvo ľudských príbehov. Ich podstatou je súžitie človeka s viničom a jeho sladkými plodmi premenenými na víno. V Topoľčiankach toto umenie doviedli do dokonalosti. Pár dôkazov za všetky.
Chateau Topoľčianky vybojovali v marci tohto roku v predvečer svojich tridsiatych narodenín dve veľké a štyri zlaté medaily na najprestížnejšej výstave Vinalies Internationales.
Na Slovensko priniesli Prix VINOFED-u (Svetovej federácie medzinárodných súťaží vína destilátov) za Pálavu a stali sa aj víťazom Trophée Vinalies.
V kategórií bielych suchých vín do 12 gramov zvyškového cukru bol Rizling vlašský najvyššie hodnoteným vínom, keď mu udelili 96 bodov.
A obráťme pozornosť na inú top svetovú súťaž AWC Vienna. Topoľčianky tu tri razy získali primát, titul tzv. trojhviezdičkového vinárstva.
Ten vo Viedni udeľujú tomu národnému vinárstvu, ktorého päť najlepších vín dosiahne známku viac ako 90 bodov. A keby len to.
Slamový Devín sa stal dva razy šampiónom AWC Vienna, pričom roku 2014 bolo toto víno nielen najlepšie hodnoteným prírodne sladkým vínom, ale aj najvyššie hodnoteným vínom výstavy. Podobný kúsok predviedli vinári z Topoľčianok s Dunajom z tzv. retrokolekcie.
Slovensko hľadá, o čo by ako mladý európsky štát oprelo svoju identitu. Víno, ako ukazuje Chateau Topoľčianky, je produkt, ktorý ju vari najlepšie vyjadruje.
Diskusia k článku