Čo sa stane, keď sa stretne francúzsky vinár so slovenským?
Angibaud: Začnú sa celkom prirodzene rozprávať o víne. Žil som už pár rokov na Slovensku a pozvali ma hodnotiť vína do Pezinka. Sedel som za jedným stolom s Vladimírom Mrvom. Bolo to, ako sa vraví, osudové stretnutie. Zblížili nás pohľady na víno. Obaja sme ho posudzovali rovnakým kritériom, ako by obstálo v medzinárodnej konkurencii. Zaujala ma priamosť, s akou Vlado Mrva vyslovoval svoj názor, bol podpretý znalosťou vína a slovenských vinohradov. Pomyslel som si, toho chlapíka musím bližšie spoznať.
Mrva: Rád sa bavím s ľuďmi, ktorí rozumejú vínu. Džídí, ako vravia Jeanovi Danielovi jeho priatelia, pracoval s vínom v mnohých svetovo známych vinárstvach. Vinárskych svetobežníkov je dnes veľa, mnohí z nich sú Francúzi. Tí sú právom hrdí na svoje vína, veď dali svetu mnohé odrody, koncept rozvoja vinohradníctva a vinárstva založený na poznaní terroiru, vytvorili apelácie. V tom sú jedineční. Napriek tomu Jean Daniel francúzske víno neglorifikuje, hodnotí ho realisticky, kriticky. Pri každom víne ho zaujíma, ako spĺňa očakávania súčasných ľudí. Stále je na cestách, často na trase Slovensko – Francúzsko – zámorie a vidí, ako sa svet vína mení. Preto s ním rád diskutujem o víne, je barometrom zmien.
S akou skúsenosťou ste prichádzali na Slovensko? Čo ste o ňom vedeli?
Angibaud: Veľa som o ňom nevedel, nebol som iný ako väčšina Francúzov. Podaktorí dodnes netušia, kde sa Slovensko nachádza, a už vôbec nevedia, že je to krajina s bohatou tradíciou vína. K vínu ma pritiahol ešte v detstve starý otec. Bol to rozhľadený muž, ktorý videl ďalej ako za hranice svojho vinohradu. Poslal ma študovať vinárstvo do Kalifornie. Tam som sa v Napa Valley stretol s americkou vinárskou hviezdou Robertom Mondavim. Razil heslo: Vinárstvo je remeslo, vyrobiť dobré víno je umenie. Mladí ľudia potrebujú veľké vzory a Mondavi ma inšpiroval poctivo pracovať s vínom. Potom som sa zoznámil s vínom Čile, Argentíny, Uruguaja, pobudol som aj v Austrálii. Tieto krajiny mi otvorili oči, uvedomil som si výnimočnosť vinohradov v rôznych častiach sveta, preto som na slovenské víno nehľadel s dešpektom ako niektorí moji krajania.
Spomeniete si na prvý kontakt s francúzskym vínom?
Mrva: Zoznámil ma s ním skúsený rakúsky vinár Jost Hőpler, u ktorého som začal vinársku kariéru. Hőpler sa rád nechával inšpirovať francúzskymi vínami. Imponovala mu nielen noblesa, elegancia, ale rád zdôrazňoval ich rafinovanosť, črtu, ktorá je výrazom rôznych podôb vína. Neobjavuje sa len tak, je darom mimoriadnej polohy, práce vinohradníka a vinárskeho kumštu. Hőpler túžil obohatiť rakúske vína o túto francúzsku dimenziu. Domáce sa mu zdali strohé, chcel vo víne viac radosti. Spolu sme ochutnávali a porovnávali francúzske vína s rakúskymi a hľadali povestný francúzsky šarm. Bola to neoceniteľná skúsenosť a podnet, aby som neskôr s mojím spoločníkom Petrom Stankom zbieral skúsenosti vo Francúzsku.
Čo ste objavili v krajinách, ktoré vstúpili do vašich vinárskych osudov?
Angibaud: V každej niečo iné. Na Slovensku ma nečakane príjemne prekvapilo ružové víno. To, čo dosiahli Slováci na čele s Vladom Mrvom, by som prirovnal k malej ružovej revolúcii. Vo Francúzsku aj vo svete som pil výborné biele a červené vína, ale všade ponúkali fádne, nudné ružové vína. Na Slovensku som ochutnal ružové vína Vinárstva Mrva&Stanko a mal som pocit obrovskej zmeny. Takej, akú priniesli Novozélanďania so Sauvignonom blanc. Vo Francúzsku sme boli zvyknutí na veľmi jemné, no zemité sauvignony, ale protinožci hodili tradíciu za hlavu a prišli so sviežimi vínami ako vietor z Pacifiku, ktorý povieva nad ich ostrovmi. Rosé z Trnavy bolo plné ovocia, sviežosti, čerstvosti. Ukážkovo zachytilo svetový trend kultu mladosti, rozdávalo sviežosť. Vyvolávalo vo mne ohňostroj emócií ako slávnostná vojenská prehliadka 14. júla na Champs Elysées v Paríži.
Francúzsko ste precestovali krížom-krážom. Čím vás najviac obohatilo?
Mrva: Rolou vína v živote spoločnosti. Už pri prvom obede vo Francúzsku postavia na stôl fľašu vína. Je to spoločník rozbiehajúci diskusiu. Ľudia dnes nemajú čas sa rozprávať, ale víno na stole všetkých na chvíľu pribrzdí. Donúti vychutnať si jedlo, podporí trávenie. Víno spoločnosť stmeľuje. Keďže si ho ľudia kupujú a vo veľkom sa vyváža, je to nepoľavujúci motor ekonomiky. Francúzske vinohrady ležia na ploche vyše 800-tisíc hektárov. Ich nesmiernu terroirovú rozmanitosť vinári pretransformovali do veľmi širokého sortimentu vín. Základom sú bežné vína na každodennú spotrebu, ale je tu veľmi veľa dobrých, vynikajúcich vín, ktoré vrcholia vínami ikonickými. Nečudujem sa, že Francúzi hýbu svetom vína a určujú mnohé z trendov. To však neznamená, že kopírujeme francúzske vína. Vo svete sa cenia originály.
Môže aj Slovensko, ktoré má oproti Francúzsku zlomok vinohradov, obohacovať svet vína?
Angibaud: Prešiel som veľa vinárskych krajín a všade bol základom úspechu nielen pozoruhodný terroir, ale ľudia, ktorí milovali svoju prácu. Keď prídete do Bordeaux, zatúžite navštíviť Chateau Margaux alebo Chateau Mouton Rothschild. Na Slovensku milovník vína zamieri do Vinárstva Mrva&Stanko v Trnave. Mňa do tejto pivnice priviedol nielen obdiv k spôsobu výroby ružových vín, ale napríklad aj technológia studenej macerácie vína. Ochutnal som vynikajúce Veltlínske zelené, to víno však nebolo iba odrazom technológie, ale naturelu človeka. Vravím, že kto chce lepšie, hlbšie spoznať Slovensko, nech ochutná vína, ktoré vyrábajú takí vinári, ako Vlado Mrva. Máte ich čoraz viac, ale Mrva prvý pritiahol moju pozornosť. Keď som začal pracovať pre Slovenské Vinice, zaumienili sme si predstaviť svetu krásne slovenské vína, vinohrady, v ktorých sa narodili, a pivnice, kde dozreli. Preto sme chceli spolupracovať aj s trnavským vinárstvom.
Nadviazať spoluprácu je vždy z rôznych príčin dosť delikátna záležitosť. Ako ste našli spoločnú reč?
Mrva: Keď som sa po prvý raz stretol s konceptom Slovenské Vinice, priznám sa, že som tomu príliš neveril. Ľady neláme iba slnko, ale aj ľudia. Jean Daniel rozumie nielen vínu, ale je bezprostredný, priateľský, otvorený človek. Preto ho rešpektujú slovenskí vinohradníci a vinári. Nebál sa ísť do konfliktu aj s francúzskymi vinármi, ktorí neradi vidia zahraničné vína na svojom trhu. A on sa rozhodol dostať slovenské vína, obrazne povedané, do jamy levovej. Nájsť neohrozeného ambasádora, zástancu slovenského vína medzi Francúzmi, to bolo nečakané.
Medzi slovenskými vinármi koluje príhoda, ktorá sa odohrala pred pár rokmi na veľkej degustácii slovenských vín v Štrasburgu. Jean Daniel, prečo ste sa vlastne vtedy pred očami vari 150 ľudí pochytili s jedným z alsaských vinárov?
Angibaud: Všimol som si miestneho vinára, ako so zaujatím ochutnával jedno slovenské víno za druhým. Spýtal som sa ho: "No čo, aké sú?“ A on na to: "Nečakal som, že mi budú chutiť. Sú prekvapujúco lahodné, len nechápem, prečo piť vo Francúzsku slovenské víno, keď máme dosť svojho!“ To ma dopálilo. Odvetil som mu: "Neprekáža vám, že Francúzsko ročne exportuje vína do celého sveta za sedem miliárd eur, no keď k nám príde na spestrenie trhu víno z malého Slovenska, odrazu ste vykoľajený? Takto svet nefunguje, či sa nám to páči, alebo nie, musíme sa neustále porovnávať, bez ohľadu na to, že sme hrdí na francúzske vína. Dobrý vinár sa nebojí ísť s kožou na trh. Alebo si myslíte niečo iné?“ Zostal zaskočený, stiahol chvost a potichu sa vyparil.
Mrva: Potrebujeme takých ľudí, ako je Jean Daniel. Slovensku nestačí bodovať na medzinárodných súťažiach vín, ešte dôležitejšie je premeniť tituly šampiónov a zlaté medaily na komerčný úspech. Jean Daniel, ktorý stojí jednou nohou na Slovensku a druhou vo Francúzsku, pozná jeden aj druhý priestor, mentalitu, zmýšľanie aj priority ľudí, vinárske trendy, meniacu sa módu vína. Je ako stvorený otvárať slovenskému vínu cestu do sveta. Ostatne, prečo pijú ľudia víno? Nielen preto, aby si zopakovali príjemný zážitok, od prírody sme zvedaví, hľadáme nové kompozície vôní a chutí. Víno, nápoj obrovskej premenlivosti, ich poskytuje, pretože pochádza z rôznych kútov sveta, tvoria ho ľudia s bohatou fantáziou. Slovensko nikdy nebude konkurovať trojke veľkých vinárskych krajín – Francúzsku, Španielsku, Taliansku – ale môžeme prinášať a myslím si, že už prinášame na trh niečo zaujímavé, nový prejav vína, čo obohacuje vinársky zážitok. A po tom túžia ľudia na celom svete.
Spolupráca je vždy založená na dôvere. Ako vznikajú mosty vinárskej dôvery?
Angibaud: Veľké vinárske domy, jedno či vo Francúzsku, v Austrálii, alebo na Slovensku, sú verejnosti aj vinárom otvorené, ale celkom prirodzene si ostražito chránia svoje vinárske postupy. Slovenské Vinice mali záujem o biele, rosé aj červené víno z pivnice Mrva&Stanko. Najdelikátnejšie bolo, aby som sa nemiešal do práce Vladovi Mrvovi, a súčasne aby on bral ohľad na to, čo by sme chceli vo víne podčiarknuť my. Jednoducho, aby spolupráca mala zmysel a bola príťažlivá pre obe strany, nezväzovala im ruky a zachovávala tvorivú aj podnikateľskú slobodu.
Mrva: Páči sa mi, že Jean Daniel vie presne zadefinovať štýl vína, ktoré si Slovenské Vinice prajú. Je veľmi podstatné vedieť, čo chcem. Už aj vzhľadom na to, že Slovenské Vinice vyrábajú významnú časť vín do retailu. Tam vyhrávajú cenovo dostupné vína, ale súperí sa nielen cenou, ale aj kvalitou, jednoduchosť neznamená ústup z úrovne. Víno musí byť vo všetkých ohľadoch dobré, chutné, pitné. Iný charakter majú vína rozlievané v gastronómii. Spolupráca spočíva v jasnej charakteristike toho, ako majú vína vyzerať. Je na nás, ako vína vyrobíme. Presná definícia vína, ktorú dáva Jean Daniel, znamená, že sa vieme trafiť do chute ich klientov.
V cene francúzskych vín sa odráža ich vynikajúce renomé. Niektoré ceny idúce do tisícok eur vyrážajú dych, ale v zásade všetky, aj cenovo dostupné, hrajú na strunu francúzskej výnimočnosti. Kde sa končí oná exkluzívnosť a čo je vlastne primeraná cena vína?
Angibaud: Sú veci, ktoré sa nedajú zmeniť. Cenová nedostižnosť ikonických vín korení v histórii. Keby sa slávne vína zo Chateau Margaux, Chateau Haut-Brion, Chateau La Fite-Rothschild či Chateau Latour nedostali v 18. storočí na londýnsky trh s vínom, dnes by sa ich fľaše nepredávali za stovky či tisícky eur. Nová generácia francúzskych vinárov sa musí triezvo dívať na to, kde sa nachádza. Pokým na trh neprišli vína z Nového sveta, celá Európa kupovala francúzske víno. Lenže keď dnes ochutnám niektoré francúzske vína v cene päť eur za fľašu, ich kvalitu by v medzinárodnej súťaži ocenili 80 bodmi. Oproti nim stoja dva razy lacnejšie zahraničné vína, predávajú sa aj na Slovensku, ale degustátori by im dali 85 či 86 bodov. Pojem francúzske víno sa stále dobre predáva, ale vinárske Francúzsko si uvedomuje, že zo starej slávy sa žiť nedá. Globálny trh je nemilosrdný a možno práve preto spravodlivý.
Mrva: Keď sa postavia dve vína na stôl a jedno z nich bude francúzske, tak oproti vínu z inej krajiny bude zaujímavé už len svojím pôvodom. Uznávam francúzsku jedinečnosť, ale nepáči sa mi, keď niektorí Francúzi považujú za etalón len francúzske víno, ktorému sa ostatné môžu priblížiť, ale nikdy ho nemôžu prekonať. To, samozrejme, nie je pravda, vinársky svet sa mení a dnes aj francúzski vinári študujú know-how nových vinárskych krajín vybudované aj zásluhou odborníkov z Francúzska.
Je fľaša vína za 5– či 6-tisíc eur sto či tisíckrát lepšia ako štandardné víno za päť či už naozaj veľmi dobré za 50 eur?
Mrva: Predovšetkým vína s takouto cenou sú zriedkavosťou, pochádzajú z ikonických vinárstiev. Medzi desiatimi ikonickými vínami sveta by sme celkom určite narátali najmenej päť z Francúzska. Mal som možnosť ochutnávať vína Romanée-Conti, kde sa fľaša predáva v cene od 10– do 15-tisíc eur, podobne drahé sú vína zo Chateau Petrus. Potom som dostával otázku, aké sú to vína? Nuž naozaj som sa dotkol vinárskych nebies, čo je sen vari každého, kto vyrába víno. Skutočne šlo o skvostné vína. No ak má niekto predstavu, že sú sto- či dvestokrát lepšie ako iné špičkové vína, tak sa mýli. Víno je umenie. Niekto je ochotný zaplatiť milióny eur za diela Picassa, a niekto zasa 15-tisíc eur za fľašu Romanée-Conti. Ide o maličkú vinicu s rozlohou ani nie dva hektáre, nuž sa platí aj za túto raritu. Tú cenu vytvoril marketing, malé množstvo vzácneho vína a z toho plynúca nedostupnosť, ktorú udržiava rekordne vysoká cena.
Angibaud: Povesť vína sa premieta v cene, dopyte, ale aj v úsilí, ktoré treba vynaložiť na to, aby víno preniklo na trh a udržalo sa na ňom. Dostať slovenské vína do špičkových francúzskych hotelov a reštaurácií je mnohonásobne prácnejšie, ako ponúkať porovnateľné francúzske víno. Ale stojí to za to. Slovenské Vinice dostali slovenské vína na vínny lístok v 5-hviezdičkovom hoteli na ostrove La Réunion, v Marseille ich ponúkajú v reštaurácii s dvoma Michelinovými hviezdami, v Štrasburgu a iných mestách Alsaska sa predávajú vo vinotékach. Keby som tam predstavoval vína z Burgundska či Bordeaux, bolo by to oveľa jednoduchšie. Ale po tom, čo som spoznal Slovensko a kvalitu jeho vín, som nesmierne hrdý, že sa presadili aj vo Francúzsku. Rozhodla o tom ich kvalita a nový pohľad na svet vína z malej stredoeurópskej krajiny.
Diskusia k článku