Za obnovou stoja István Matusek a Ľudovít Duray, ktorých priateľstvo utvrdilo najprv spoločné podnikanie v doprave a logistike. Odtiaľ ich pozvoľna k sebe pritiahlo víno.
Možno preto, že obaja rodáci z juhu Slovenska hlboko korenili v zemi predkov a bolo len otázkou času, kedy sa na pôdu vrátia. Matusek, syn poľnohospodárskeho inžiniera a učiteľky, vyštudoval maďarčinu a angličtinu, ale na súkromnom gymnáziu v Galante vyučoval oba predmety len jeden rok. Rodiaci sa podnikateľský vír ho stiahol do sféry logistiky. Vedel plynne komunikovať v angličtine, a to si špeditérske firmy mimoriadne cenili. Keď sa biznis utriasol, Matusek zatúžil dorobiť si vlastné víno podobne ako jeho otec. Začali súťažiť, ktorému z nich vykukne zo suda krajšie víno.
"Vínu som úplne prepadol. Zohnal som si literatúru, odborné časopisy a vzdelával sa. Najbližšiemu okoliu som svojím záujmom už liezol na nervy, s rozčítanou knihou som usínal aj vstával. Raz mi otec povedal, no keď si už taký múdry, osamostatni sa. A tak v roku 2014 vzniklo vinárstvo Promitor Vinorum,“ spomína na svoje vinárske začiatky István Matusek.
Potupená vinica ožila
Zo začiatku sa v Promitor Vinorum opierali ako mnohí iní vinári o nakupované hrozno. Rozleteli sa za ním do najvýdatnejšej vinohradníckej studne Slovenska do okolia Strekova, Mužle a Modran. V srdci Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti objavil Matusek ľudí, ktorí mu ponúkli nielen výnimočne kvalitné muštové hrozno, ale posunuli ho celkom prirodzene k nezávislej tvorbe vína, ktorú garantuje vlastný vinohrad. Spomenie Miroslava Petrecha zo Chateau Belá, Jozefa Becseho z Mužle či Istvána Szenteho z Modran.
"Križujúc južné Slovensko si človek nevdojak uvedomí, čo sa odohralo s tunajším vinohradníctvom,“ ponorí sa do spomienok István Matusek. Pochádza z Trstíc, kde tamojšie družstvo obrábalo stohektárový vinohrad. Podobne veľké vinohrady mali aj iné družstvá v Galantskom okrese – v Jelke, Abraháme, vo Veľkých Úľanoch, v Šoporni a v mnohých ďalších. Hrozno z nich putovalo do seredského Hubertu. No tento prameň postupne v dôsledku živelnej transformácie JRD na družstvá podielnikov, ale aj privatizácie potravinárstva a obchodu začal vysychať, až z neho zostalo takmer nepoužiteľné torzo podobne ako zo zeleninárstva a z ovocinárstva.
Ako sa István Matusek hlbšie a hlbšie ponáral do výroby vína, začal túžiť po vlastnom zdroji hrozna. Okolnosti mu priali. Priženil sa do Veľkej Mače, odkiaľ pochádzal dekan galantskej fary Attila Józsa. Obaja sa skamarátili ešte ako gymnazisti. Po rokoch sa im každému z inej strany postavilo do cesty víno. Reštitučný zákon vrátil cirkvi pôdu a spolu s ňou aj tri hektáre vinohradov, ktoré patrili galantskej fare. Nájomca sa o vinicu roky nestaral a galantský odbor životného prostredia začal na faru posielať listy, aby pustnúci vinohrad riadne obhospodarovala. Vtedy si dekan Attila Józsa spomenul na svojho priateľa zo školských čias.
Keď István a Ľudovít uvideli vinicu, iba na sucho preglgli. Vinič bol ukrytý pod náletom divých drevín – najmä šípok a trniek, ktoré sa zmocnili celého priestoru. V tej chvíli to vôbec nevyzeralo na to, že Promitor Vinorum tu raz dorobí víno, ktoré obveselí srdce človeka. Ako hlboko veriaci ľudia zobrali vinohrad ako ľudskú i božiu výzvu. Víno predsa hovorí o postoji k životu, a tak sa s chuťou im vlastnou pustili do vyklčovania potupeného vinohradu a založenia novej vinice.
Tri dni pred Vianocami roku 2016 nastúpil do vinohradu mohutný pásový traktor s rigolovacím pluhom. Zápas 500-koňového obra, ktorý preorával zem do hĺbky 90 centimetrov, zachytáva fotografia v degustačnej miestnosti. Snímka nevdojak pripomína, koľko energie stálo znovuzrodenie vinice, koľko práce a ľudského umu je v jednom hlte vína, ktorý s takou ľahkosťou stečie dolu hrdlom.
Trpezlivosť sa opláca
Matusek nezaprel povesť pedanta. Odrodovú skladbu konzultoval s Miroslavom Petrechom a Istvánom Szentem. Prvý mu poradil, aby zvolil vyššie vedenie a stavil na jeho obľúbený Rizling – tak vlašský, ako aj rýnsky. Druhý, aby tam mali aj zaujímavé novošľachtence Devín a Dunaj. A keďže vinohrad je na rovine, aby poistil úrodu v prípade červených vín Zweigeltom. Ten je totiž schopný dať úrodu, aj keď vinič popáli jarný mráz, zo záložných očiek.
V Promitor Vinorum sa pri zakladaní vinohradu neponáhľali, zaumienili si získať štatút biovinárstva. Nechali pôdu, ktorú obsiali bohatou zmesou bylín, rok odpočívať. A keď v roku 2018 na jar vysadili vinicu, vyhli sa na Petrechovu radu nedočkavému zberu panenskej úrody v štvrtom roku. Prvé strapce zobrali až v roku 2021. Bola to parádna úroda, Rizling vlašský sa blysol veľkou zlatou medailou na Vinexe Valtice a zlato zozbieral aj na budapeštianskej Vinagore či na AWC Vienna.
Platilo a platí, že víno sa rodí vo vinohrade. Čím je výnimočná poloha vinice pri potoku Šárd? Pozrime sa do širšieho priestoru. Šárd odvodňuje Trnavskú tabuľu a pri Horných Salibách vteká do Dudváhu, ktorý napája svojimi vodami Váh. Váh a jeho prítoky sa postarali o úrodnú pôdu v celom dolnom povodí. Na hĺbku pluhu sa začína vrstva černozeme a pod ňou je hlboký sloj hliny, ktorá obsahuje celé spektrum prvkov, ktoré miluje vinič. Nachádzame tu dostatok vápnika, s čím súvisí to, že vína zo Šárdu majú krásne svieže kyseliny.
Bohatú kompozíciu vín dáva István Matusek do súvisu aj s unikátnym vedením viniča. Keď sa dočítal, že v Maďarsku profesor Tivadar Babó experimentuje s mnohoramenným previsnutým kordónom, ktorý svojím pôvodom siaha až do čias faraónskych viníc zakladaných v starom Egypte, rozhodol sa vyskúšať tento spôsob vedenia viniča. Možno ho povzbudilo aj to, že toto Babóovo vedenie je patentované už aj v USA.
Zdá sa, že experiment priniesol ovocie. Tohto roku poznačenom silným infekčným tlakom peronospóry a múčnatky dal mladý vinohrad úrodu od 7,5 až do 8 ton priemerne z hektára. Najdôležitejšie je podľa Matuseka vypestovať hlavný ťažeň. Vo výške dvoch metrov sa na kordóne rozvetvuje do množstva bočných výhonkov.
Pointa spočíva v tom, že vinič sa pri mnohoramennom previsnutom kordóne nereguluje rezom. Želané množstvo potrebných rodiacich púčikov odstraňujú strojovo. Zatiaľ ide o ojedinelý experiment, ktorý sa uplatňuje v Maďarsku len v ôsmich viniciach. Úroda a kvalita vína naznačujú, že Matusek objavil v čase, keď vo viniciach už nemá kto pracovať, pozoruhodný spôsob dorábania vína.
Naturálne, technologicky čisté
Matusek je presvedčený, že budúcnosť vína je v spojení moderny s tradíciou. "Teraz je populárna vlna naturálnych vín. Sú vinári, ktorí chcú robiť vína ako predkovia, ale výsledok niekedy nekorešponduje s ich obrovskou snahou. Na konci predsa musí byť zdravý, chutný a vo všetkých prejavoch atraktívny nápoj. Veď nežijeme v kamennej dobe, ale v 21. storočí, v ktorom sa už môžeme oprieť o moderné technológie, ktoré rešpektujú princípy ekologického poľnohospodárstva,“ vysvetľuje galantský vinohradník a vinár.
Zaujímavé chute vína prináša tradične jemný dotyk dreva pri zrení v dubových sudoch alebo miešanie vína na kaloch. Vývoj však ide dopredu. Zákazníci vyhľadávajú vína s nízkym obsahom histamínu alebo vína vegánske, vína s čistým aromatickým profilom.
Tím okolo Istvána Matuseka sa permanentne vzdeláva, sleduje Francúzov, ich najnovšie výskumy a techniky. Nazdáva sa, že v ekologizácii vinohradníctva a vinárstva pokročili najviac z celej Európy. Najnovší Rizling vlašský či Cabernet Sauvignon rosé z Promitor Vinorum vďačí za prekvapujúcu nevtieravú, ale príjemnú a ľahko postrehnuteľnú vôňu miešaniu muštu na kaloch. To, že sa mieša víno na kaloch, je známe, teraz sa sústreďuje pozornosť na predfermentačnú fázu, keď sa miešaním muštu uvoľňujú žiaduce arómy do vznikajúceho moku.
O čom je podstata tvorby vína? O odvahe zobrať na seba riziko vydať sa dopredu nepreskúmanou cestou. Do Promitor Vinorum chodí na degustácie z roka na rok viac milovníkov vína, pretože ich zakaždým prekvapia novou podobou vína. O tú sa celkom prirodzene postará vždy nevyspytateľný ročník, je tu však aj tvorca vína, ktorý ho formuje vo vinohrade a v pivnici tak, aby z neho dostal všetko, čo bobuľa obsahuje, aj do vína. V ich mokoch je minimum síry, je to výsledok dobre zvládnutej bioochrany vo vinici, ale aj šetrného spracovania hrozna v pivnici.
Promitor Vinorum investuje do nových technológií a metód, od využívania biologickej ochrany muštu či ochranných plynov dusíka a oxidu uhličitého až po celostrapcové pneumatické lisovanie. Extrémne citlivé čerpadlá pracujú bez vibrácií. S muštom, cenným prírodným produktom, narábajú láskavo, jemne, aby sa čo najlepšie vyrovnal s nastupujúcou metamorfózou, na konci ktorej je víno. Tá sa v pivnici Promitor Vinorum odohráva v rôznych nádobách. Nájdeme tu antikorové nádrže, ale aj klasické francúzske dubové sudy či obrovské fermentačné drevené kade, špičkové diela maďarského majstra sudára Várdu, ktorý po rokoch práce u Rakúšana Stockingera vytvoril spoločný podnik.
Návšteva degustačnej pivnice i samotnej barikovej pivnice je zážitkom. Ocitneme sa v malom chráme vína, v ktorom zaujme aj vínna sakristia, vznikajúci archív vín. Každá schránka je iná – chráni ju tepaná mreža, dielo majstra kováča zo Sedmohradska. Centrálna schránka s motívom kalicha a Biblie má pripomenúť, že víno je aj božím nápojom, s ktorým sa spája mystérium znovuzrodenia aj zmŕtvychvstania. "Nijaký iný ľudský produkt nemá také hlboké a bohaté symbolické významy ako víno,“ vraví István Matusek. Víno, ktoré dorába, mu dáva za pravdu.
Diskusia k článku