Foto: Shutterstock
Keď je na starý rok jasno, bude v maštaliach prázdno
Foto: Shutterstock
Noc, ktorá predchádzala Novému roku mala zvláštnu moc zásluhou rôznych veštieb. Verilo sa, že čo sa v tú noc prisnije, to sa aj splní. Mágia mala vplyv aj na predpovede počasia – červené zore ráno veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu, drobný hustý dážď bol zasa predzvesťou hustých plných obilných klasov.
K zvykom patrilo aj zametanie smetí do kúta miestnosti, nie von, aby sa niekto „nevymietol“ z domu, teda aby nezomrel. Zakázané boli tiež niektoré práce v domácnosti, ako pranie a vešanie bielizne, pretože ten, kto ju vešal, mohol ťažko zomierať, ba sa dokonca obesiť.
V silvestrovskom období sa konali zakáľačky, ktoré boli sviatkom celej rodiny. Zvykli sa plánovať svadby a žilo sa už očakávaním príchodu fašiangov.
Ako na Nový rok, tak po celý rok
Foto: Shutterstock
Podávala sa aj šošovica a jedlá s makom, ktoré symbolizovali peniaze. Na Nový rok platil zákaz vstupu ženy ako prvej do domu, aby si ľudia zabezpečili bohatstvo, prosperitu a úrodu. Nič dobrého neveštil ani príchod starého chlapa oblečeného v kožuchu. V každom dome však boli vítaní malí chlapci – vinšovníci. Ak do domu prišiel niekto cudzí, nesmel mať prázdne ruky a priniesť aspoň koláče, čo znamenalo, že prináša hojnosť, a nie škodu.
K novoročnému obedu sa podával uvarený prasačí rypák. Každý, kto z neho kúsok zjedol, sa nemusel obávať biedy a taktiež hovädzí vývar s krupicou, tzv. "miliónová polievka".
Najprirodzenejším začiatkom nového roka bol oddávna zimný slnovrat, teda keď tmavá noc predávala moc svetlému dňu. Na Nový rok sa malo skoro vstávať. Verilo sa, že ten, kto by sa povaľoval dlho v posteli, by sa stal darmožráčom a lenivcom.
Hlavnou novoročnou poverou je nepochybne tá, ktorá pripomína, že tento deň má vplyv na celý začínajúci rok. Preto sa všetci snažili vyhnúť sa sporom, obyčajne si vinšovali navzájom priania a snažili sa byť čo najlepšie naladení. Každý sa snažil mať na Nový rok niečo nové na sebe, aby bol po celý rok ako nový. Kto mal tento deň pri sebe peniaze, mal ich podľa ľudovej tradície aj po celý rok. Niekde si kvôli zabezpečeniu peňazí po celý rok, nechávali kúsok ryby od Štedrého dňa.
Ak je na Tri krále jasno, zdarí sa pšenica
Foto: Shutterstock
Počas svätej omše sa v tento deň svätili niektoré predmety používané v ľudovom prostredí (voda, krieda, sviečka, soľ, cesnak). Gazdovia posvätenou vodou vykropili obydlia i stajne, naplnili domáce sväteničky a odložili aj do fľaštičiek, pretože táto voda sa vraj do roka nepokazila. Z čerstvo prinesenej dávali na pitie malým deťom, aby mali dobrý spánok. Posvätenú soľ pridávali dobytku do krmiva, aby bol chránený pred porobením. Posvätenú sviečku zapaľovali pri zomierajúcom alebo počas búrky.
Dievčatá sa hneď ráno, ešte pred východom slnka, umývali snehom, čo im malo zaručiť sviežu belostnú pleť.
Trojkráľový večer bol večerom, kedy sa predpovedala budúcnosť. Keď ľudia chceli vedieť, kto z nich najskôr zomrie, zapálili rovnako dlhú sviečku. Komu sviečka zhorela najskôr, ten zomrel ako prvý. Navyše podľa stúpajúceho alebo klesajúceho dymu sa dalo poznať, či sa jeho duša dostane do neba alebo do pekla.
Zdroj: slovenske-zvyky.webnode.sk
Dakujem, potesili ste ma.
Olovo sa lialo do vody na Vianoce alebo na Ondreja (30.11.). Podla toho, v akom tvare stuhlo, hadala sa buducnost (ake povolanie bude mat vyvoleny, kedy bude svadba, ...).
Dakujem za odpoved, Andrejka.