Trendy:
Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok dále

Andrea Červenková, 1. januára 2014     10 minút čítania

Vianočné sviatky sa skončili, no čas na oslavy stále trvá.


Foto: Shutterstock


Pripomeňme si, ako naši predkovia kedysi slávili posledné dni starého a začiatok nového roka.

Keď je na starý rok jasno, bude v maštaliach prázdno


Foto: Shutterstock


Kedysi sa na Silvestra pripravovala takmer rovnaká večera ako na Štedrý deň, len s tým rozdielom, že sa mohlo jesť aj mäso. Na stole bol rovnaký obrus aj chlieb. Atmosféru večera posledného dňa v roku dotvárali mládenci streľbou a práskaním bičom. Obvyklé bolo tiež obradné umývanie a preobliekanie sa do čistých šiat. V podvečer na Silvestra sa schádzali veriaci v kostole, aby sa na svätej omši poďakovali Bohu za uplynulý rok. Chodili aj ometačky - chudobné ženy, ktoré symbolicky vymetali platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli.

Noc, ktorá predchádzala Novému roku mala zvláštnu moc zásluhou rôznych veštieb. Verilo sa, že čo sa v tú noc prisnije, to sa aj splní. Mágia mala vplyv aj na predpovede počasia – červené zore ráno veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu, drobný hustý dážď bol zasa predzvesťou hustých plných obilných klasov.

K zvykom patrilo aj zametanie smetí do kúta miestnosti, nie von, aby sa niekto „nevymietol“ z domu, teda aby nezomrel. Zakázané boli tiež niektoré práce v domácnosti, ako pranie a vešanie bielizne, pretože ten, kto ju vešal, mohol ťažko zomierať, ba sa dokonca obesiť.

V silvestrovskom období sa konali zakáľačky, ktoré boli sviatkom celej rodiny. Zvykli sa plánovať svadby a žilo sa už očakávaním príchodu fašiangov.

















Ako na Nový rok, tak po celý rok


Foto: Shutterstock


Podľa našich predkov mali novoročné obrady a rituály odhaľovať budúcnosť, chrániť od pohrôm, prispieť k blahobytu a priniesť šťastie. Na Slovensku sa doteraz udržiava stará povera, že šťastie prináša prasiatko, preto na slávnostnom stole nechýbalo bravčové mäso, najlepšie malé pečené prasiatko. Na novoročnom stole sa nesmela objaviť hydina, ktorá lieta, pretože v novom roku by sa rozletel aj všetok majetok.

Podávala sa aj šošovica a jedlá s makom, ktoré symbolizovali peniaze. Na Nový rok platil zákaz vstupu ženy ako prvej do domu, aby si ľudia zabezpečili bohatstvo, prosperitu a úrodu. Nič dobrého neveštil ani príchod starého chlapa oblečeného v kožuchu. V každom dome však boli vítaní malí chlapci – vinšovníci. Ak do domu prišiel niekto cudzí, nesmel mať prázdne ruky a priniesť aspoň koláče, čo znamenalo, že prináša hojnosť, a nie škodu.

K novoročnému obedu sa podával uvarený prasačí rypák. Každý, kto z neho kúsok zjedol, sa nemusel obávať biedy a taktiež hovädzí vývar s krupicou, tzv. "miliónová polievka".

Najprirodzenejším začiatkom nového roka bol oddávna zimný slnovrat, teda keď tmavá noc predávala moc svetlému dňu. Na Nový rok sa malo skoro vstávať. Verilo sa, že ten, kto by sa povaľoval dlho v posteli, by sa stal darmožráčom a lenivcom.

Hlavnou novoročnou poverou je nepochybne tá, ktorá pripomína, že tento deň má vplyv na celý začínajúci rok. Preto sa všetci snažili vyhnúť sa sporom, obyčajne si vinšovali navzájom priania a snažili sa byť čo najlepšie naladení. Každý sa snažil mať na Nový rok niečo nové na sebe, aby bol po celý rok ako nový. Kto mal tento deň pri sebe peniaze, mal ich podľa ľudovej tradície aj po celý rok. Niekde si kvôli zabezpečeniu peňazí po celý rok, nechávali kúsok ryby od Štedrého dňa.

















Ak je na Tri krále jasno, zdarí sa pšenica

Foto: Shutterstock


Sviatku Troch kráľov sa taktiež hovorí deň Zjavenia pána. Tento deň bol hlavne v znamení malých koledníkov prezlečených za Troch kráľov obchádzajúcich domácnosti, v ktorých koledovali a pritom žehnali domu tým, že posvätenou kriedou napísali na dvere začiatočné písmená mien troch kráľov Gašpara, Melichara a Baltazára a letopočet.

Počas svätej omše sa v tento deň svätili niektoré predmety používané v ľudovom prostredí (voda, krieda, sviečka, soľ, cesnak). Gazdovia posvätenou vodou vykropili obydlia i stajne, naplnili domáce sväteničky a odložili aj do fľaštičiek, pretože táto voda sa vraj do roka nepokazila. Z čerstvo prinesenej dávali na pitie malým deťom, aby mali dobrý spánok. Posvätenú soľ pridávali dobytku do krmiva, aby bol chránený pred porobením. Posvätenú sviečku zapaľovali pri zomierajúcom alebo počas búrky.

Dievčatá sa hneď ráno, ešte pred východom slnka, umývali snehom, čo im malo zaručiť sviežu belostnú pleť.

Trojkráľový večer bol večerom, kedy sa predpovedala budúcnosť. Keď ľudia chceli vedieť, kto z nich najskôr zomrie, zapálili rovnako dlhú sviečku. Komu sviečka zhorela najskôr, ten zomrel ako prvý. Navyše podľa stúpajúceho alebo klesajúceho dymu sa dalo poznať, či sa jeho duša dostane do neba alebo do pekla.
















Zdroj: slovenske-zvyky.webnode.sk



Diskusia k článku

hubata
... ako na Nový rok, tak po celý rok .....
evanaaa
Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok dále, na Hromnice o hodinu více......a už teraz sledujem od zimnej rovnodennosti - 21.12 ako pribúdajú minútky dňa. Veľa tých zvykov, povier a múdrostí som vedela od mojej mamy, pretože u nich sa to všetko dodržiavalo, či už tie štedrovečerné a aj Novoročné, tak, ako sa tu spomína, preto sa mi aj tento článok páči, lebo mi to pripomenul, len škoda, že tie tradície sa už len málo dodržiavajú, v mestách skoro vôbec, a na dedinách aspoň niekde.....preto by bolo dobre si ich aj naďalej pripomínať, aby sa na ne nezabudlo.
janger
Pekne citanie, Andrejka. O niektorych zvykoch a poverach som ani nevedela. Skoda, ze sa to vsetko vytraca...Nejako sa len stale ponahlame a na nic nie je cas. Mne este napadlo, ze sa lialo olovo do vody a podla toho sa dalo "vyvestit" buduce povolanie. Ale neviem, ci sa to robilo tiez v obdobi tychto sviatkov, alebo inokedy. A tiez si mozno budu pamatat dievcata v mojom veku, ze sme na Luciu palili listky, za koho sa vydame ;-). Ale to byvalo este pred Vianocami.
andreac
@Janger (10.1.2017 19:31)

Dakujem, potesili ste ma.

Olovo sa lialo do vody na Vianoce alebo na Ondreja (30.11.). Podla toho, v akom tvare stuhlo, hadala sa buducnost (ake povolanie bude mat vyvoleny, kedy bude svadba, ...).






 



TOPlist