Slovensko ponúka neopozerané vína

Jozef Sedlák, Pravda, 16. júna 2017 o 06:00

Paríž, Madrid, Štrasburg, Viedeň, New York či Québec, tam všade zbierajú slovenské vína najvyššie ocenenia. "Slovensko nie je známa vinárska krajina, ale už dlhšie sa vezie na dobrej vlne, ktorú treba využiť,“ hovorí Edita Ďurčová, špičková medzinárodná degustátorka vín. Ľudia hľadajú na celom svete niečo nové a neopozerané. Slovensko také vína ponúka.

vino, edita durcova
Medzinárodná degustátorka a ambasádorka slovenského vína Edita Ďurčová.
Autor: ,

Zvykli sme si, že zo sveta prichádzajú dobré správy o slovenskom víne. Ako z úspechov vyťažiť viac než len pocit zadosťučinenia?

Na Slovensku nemáme marketingovú agentúru, ako napríklad v Rakúsku, na spoločný marketing podporujúci zviditeľnenie vína vo svete. Medzinárodné súťaže vín sú jednou z možností upozorniť na slovenské víno, pretože o výsledkoch sa veľa informuje prostredníctvom médií vrátane sociálnych sietí, ktoré čoraz silnejšie ovplyvňujú aj mienku spoločnosti o víne. Najmä keď sa o nich vyjadrujú uznávaní vinárski publicisti či blogeri. Vína, ktoré donedávna nikto nepoznal, sa odrazu dostávajú do pozornosti spotrebiteľov. Túto šancu treba premeniť na komerčný úspech.

Majú medzinárodné súťaže vín skutočne veľký vplyv na obchod s vínom?

Obchodníci s vínom v niektorých krajinách vyslovene žiadajú ako referenciu spoľahlivej kvality pravidelnú účasť daného produktu na renomovaných súťažiach, samozrejme úspešnú – medaila predáva. Tohtoročný Concours Mondial du Bruxelles sa konal v španielskom Valladolide. Vína naň prihlásili aj slávne španielske vinárstva, ktoré inak bez problémov predávajú svoju produkciu. Opakovaný medailový zisk považujú za súčasť prestíže. Konkurencia nespí. Na druhej strane, nie všetci degustátori sú dostatočne skúsení a nie všetky vína sa dokážu okamžite prejaviť v danom priestore a čase. Vzácne vína si vyžadujú celkom iný prístup pri posudzovaní. Na svete je len veľmi málo vinárstiev, zvyčajne s malou, prémiovou produkciou, ktorých vína sú vysoko cenené a sú vopred vypredané. Tie využívajú úplne iné marketingové nástroje.

Kto teda súťaže najmä obsadzuje?

Vína, ktoré možno označiť za „mainstream“ – hlavný prúd. Víno je, isteže, aj umenie, ale je to aj tovar. Slovenské vína sa predávajú od 5 do 20 eur za fľašu, to je náš mainstream, ktorý prichádza na súťažiach potvrdiť svoju kvalitu. Všeobecne sa na súťažiach objavujú aj drahšie vína, strop je spravidla okolo 50 eur za fľašu, výnimkou sú pravé šampanské alebo sladké dezertné vína, tie sú ešte drahšie. Svet je plný vína, súťaže umožňujú orientovať sa, kam sa produkcia vín uberá, kto udáva tón.

Máme medaily, ako ďalej?

Doma je to na dobrej ceste. Krajina je plná vinárskych podujatí. Otvárajú sa vínne pivnice, robia ochutnávky, snúbenia vín s jedlom. Akcie sú čoraz lepšie organizované, zasahujú všetky vrstvy milovníkov vína aj v netradičných regiónoch. Veľa sa o nich diskutuje, vinári majú cez sociálne siete silnú spätnú väzbu. Objavujú sa tiež snahy vykročiť za hranice Slovenska.

Pravdupovediac, máme vôbec dosť vína na export?

Správna pripomienka. Lenže pomery sa aj na domácom trhu rýchlo menia. Vznikajú nové vinárstva. Nielen malé, ale objavujú sa noví veľkí investori, najmä na juhu Slovenska. Súradnice trhu teraz určujú najmä nadnárodné obchodné systémy, ktoré na pulty umiestňujú vlastné značky vína z celého sveta. Masívna reklamná kampaň, štandardizovaná kvalita a extrémne nízke ceny oslovia veľkú skupinu spotrebiteľov. Domáci výrobcovia sa v tomto segmente len ťažko presadzujú. Ak sa nechcú utopiť v konkurenčnom boji, musia sa odlíšiť originalitou oproti uniformite, jasným miestom pôvodu, pridanou hodnotou, ktorá osloví domáceho, ale aj zahraničného zákazníka. Slovenská spotreba vína je ustálená a trh vysoké prírastky nedokáže vstrebať. Vývoz je veľmi náročný, ale perspektívny, netreba ho podceňovať. Mnoho významných vinárov považuje za referenciu kvality schopnosť umiestniť sa na zahraničných trhoch za dobré ceny.

Nielen doma, aj vonku je presila ponuky. Platí: prezentuj sa, potom sa predáš. Lenže to nie je lacný špás. Ako na to?

Tu je veľmi dôležitá úloha inštitúcií, ktoré majú priamo v popise práce podporu exportu, a tiež slovenských zastupiteľských úradov. Mali by pomáhať vyvážať do sveta všetko slovenské – od kultúrnych podujatí cez aktívny turizmus až po víno. Moja skúsenosť z viacerých prezentácií vína v zahraničí hovorí, že možnosti existujú, a záleží len na angažovanosti konkrétnych ľudí, ktorí poskytnú priestory, nájdu prostriedky, využijú osobný vplyv a urobia prvý, dôležitý krok pre aktívnu obchodnú výmenu.

Víno radi pijú v severských krajinách. Ako sa uplatniť so slovenským vínom v Škandinávii v konkurencii veľkých vinárskych krajín?

Uchytiť sa na škandinávskom trhu nie je vôbec jednoduché, pretože tu vládne štátny monopol na predaj alkoholu. Povedzme vo Fínsku je štátna retailová spoločnosť Alko, ktorá rozhoduje o tom, či sa v krajine ten či onen produkt bude predávať. Víno patrí medzi licencované produkty, čo je síce na jednej strane bariéra, ale ak sa tam vinárstvo už etabluje, je predpoklad, že vo všetkých obchodoch sa jeho produkt bude predávať a že mu za víno aj zaplatia. Škandinávci sú tvrdí, ale féroví obchodníci. A podobne ako inde vo svete hľadajú nové, neopozerané vína. To je slovenská výhoda.

Edita Ďurčová: Zapálení ľudia urobia pre víno niekedy viac ako
štátom platení úradníci.
Edita Ďurčová: Zapálení ľudia urobia pre víno niekedy viac ako štátom platení úradníci.
Autor: Robert Hüttner, Pravda

Sú slovenské vína už v aspoň jednom fínskom obchode či reštaurácii?

Sú! Keď som bola na jar v Helsinkách, oslovila som someliera zo spoločnosti Alko, nech mi ukáže ich ponuku vín. Vošli sme do oddelenia Iné krajiny, novinky a zvláštne špeciality. A tam boli v ponuke slovenské veltlíny medzi vínami z Wachau, zo Slovinska, z Grécka, či vínami z Nového Zélandu, Austrálie. Neboli sme zastrčení medzi zabudnutými vínami kdesi v zaprášenom kútiku.

Ako sa vína novinky predávajú?

Fíni sú po nich lační, hlavne pokiaľ sú v cene do 15 eur za fľašu na pulte. V rozmedzí 15 až 20 eur je to už komplikovanejšie, spotrebitelia potrebujú referenciu, napríklad odporučenie vinárskych kritikov. Raz týždenne publikujú hlavné médiá stĺpčeky o vínach, ak na niektoré upozornia, rýchlo je vypredané.

Vo Fínsku ste pomáhali s obchodnou prezentáciou slovenských vín. Ako dopadla?

Urobili sme ochutnávku pre predstaviteľov spoločnosti Alko a následne pre novinárov, ktorí o tom obšírne referovali. Otvárajú sa nám dvere na trh, ale treba byť trpezliví. Z prezentácie boli nadšení. Páčil sa im komplexný výber veľmi kvalitných vín, ale podotkli, že slovenské vína nie sú práve najlacnejšie. Je vecou ďalšieho vyjednávania, či sa obchod napokon zrealizuje.

Čo množstvo?

Začína sa s jednou, dvomi paletami, ak sa však obchod rozbehne, množstvá sú zaujímavejšie. Export istotne nevyváži domáci predaj. Je to aj o prestíži: Moje-naše víno sa predáva vo Fínsku, Švédsku či v Nórsku.

Napredovaniu slovenského vína veľmi pomáhajú zanietení ľudia, a nemusia to byť vždy vinári profesionáli. Narazili ste na takýchto nadšencov?

Áno, napríklad niektorí slovenskí veľvyslanci – v Španielsku Vladimír Grácz alebo vo Fínsku Tibor Králik. Ale veľkú službu robí aj hokejový skaut New York Rangers Ján Gajdošík, presvedčený milovník vína, ktorý do obchodných prezentácii slovenských vín v zahraničí neváhal investovať vlastné peniaze. Má za sebou niekoľkoročnú prácu. Ak sa dnes otvára slovenským vínam brána na škandinávsky trh, je to aj jeho zásluha. Podobne Belgičan Patrik Van Den Bossche, pôvodne pracujúci v IT sektore, založil Slovenskú vínotéku, dováža a veľmi aktívne predáva naše vína v Belgicku. Takýchto príkladov je viacero, z čoho sa veľmi teším. Zapálení ľudia urobia pre víno niekedy viac ako štátom platení úradníci. Pravda, stavať budúcnosť len na entuziazme je málo, potrebujeme, aby viac zabrali tí, ktorí to majú v náplni práce.

Ktoré slovenské vína pútajú najväčšiu pozornosť v zahraničí?

Odpoveď je jednoduchá: harmonické a originálne. V súčasnosti sa konzumujú všetky štýly vína, záleží na príležitosti a ročnom období. Systematický nárast spotreby zaznamenávajú dlhodobo šumivé a v poslednej dobe čoraz viac aj ružové vína. Všeobecne sa celosvetovo preferujú skôr ľahšie, svieže, ovocnejšie suché alebo polosuché vína. Všetko toto typovo nahráva slovenským vínam, a to sa potom odráža aj v hodnoteniach.

Aký priestor majú vína zo Slovenska?

Na súťažiach najviac bodujú slovenské biele a ružové suché a polosuché alebo potom sladké – hrozienkové, botrytické, ľadové, slamové vína a, samozrejme, tokajské, ktoré vynikajú veľkou komplexnosťou.

A čo červené vína?

Príjemným prekvapením súťaží sú slovenské červené vína z odrôd Pinot Noir a Cabernet Sauvignon. Rezonuje novošľachtenec Dunaj, zriedkavejšie frankovky. Rozhodne sa potvrdzuje, že (nielen) na súťažiach sa páčia harmonické, vyzreté vína. Platí to aj pri bielych. Mladé moky bývajú úspešné, ak sú z aromatických odrôd s muškátovou aromatikou – iršaje, muškáty, müllery. Veľmi dobre sa pravidelne umiestňujú naše veltlíny, pekne naležané rizlingy a burgundské odrody. Naša slovenská odroda Devín tiež viac vynikne, keď je vyzretá, a pristane jej zvyškový cukor, podobne ako Tramínu.

Ako si vedú ružové vína?

Premiantmi sú najmä suché roséčka kabernetového typu, najviac so 7–8 gramami zvyškového cukru (na liter). Sladké ružové víno sa presadí, len ak ide o majstrovské di­elo.

O význame súťaží sa niekedy polemizuje. Oprávnene?

Priaznivé výsledky z medzinárodných podujatí sú marketingovým bonusom. Netreba ich preceňovať, ale ani zľahčovať alebo zosmiešňovať, skôr rozumne zúročiť na propagáciu slovenského vína a pritiahnutie pozornosti k Slovensku ako k atraktívnej destinácii vinárskej turistiky. Spochybňovať význam medzinárodných ocenení, ktoré si prinášajú naši vinári z prestížnych súťaží či výstav, je nepatričné. Každý úspech je jednoznačne pozitívnym zviditeľnením Slovenska – prostredníctvom kvality vín, ktorá je porovnateľná so svetovými štandardmi. Je len na nás, čo s tým urobíme.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Máte radi víno? Nájdite ho na novom webe vino.pravda.sk

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist