Nech za vinára hovorí víno

Jozef Sedlák, Pravda, 6. decembra 2017 o 06:00

Akú rolu hrá čas v živote vína a človeka? Túto otázku si ľudia kladú znova a znova. Času sa nemožno vzoprieť, možno ho len múdro využiť. A hoci sa ľudia môžu oprieť o nesmierne znalosti predkov, "každá generácia vinárov aj milovníkov vína začína z bodu nula“, vraví Vladimír Mrva, jeden z protagonistov moderného slovenského vína.

Vladimír Mrva
Víno sa stalo svojráznym fenoménom v spoločnosti. Nikdy predtým sa nepísalo a nehovorilo o víne toľko, čo teraz.
Autor: ,

Na dobré víno treba dozrieť – profesionálne i ľudsky. Dozrela vaša generácia, ktorá zmenila víno i uhol pohľadu slovenskej spoločnosti naň?

Keď sme pred dvadsiatimi rokmi založili spolu s Petrom Stankom vinárstvo, chceli sme ľuďom ponúknuť iné víno, ako sa vtedy pilo na Slovensku. V pohári sme videli tancovať ľahšie, sviežejšie, voňavejšie víno. Boli sme mladí, nezaťažení minulosťou, plní energie, vyzbrojení čerstvou podnikateľskou a vinárskou skúsenosťou z Rakúska. Ako mnoho iných príslušníkov novembrovej generácie sme sa usilovali zmeniť provinčný slovenský svet a dostať krajinu, ako sa vtedy vravelo, do Európy – aj prostredníctvom vína. S odstupom času vidíme, koľko romantizmu a entuziazmu bolo v našom snažení, ale bez neho a žičlivej spoločenskej atmosféry by sme neboli nič dosiahli.

Spoločnosť bola zrelá na veľké zmeny. Pomohlo vám to?

A ešte ako. Revolúcia zrúcala železnú oponu, milióny ľudí vycestovali a za hranicami objavili iné vína – svieže, ovocné, s výrazným odrodovým charakterom. Vinohradníci si všímali na Západe spôsob pestovania viniča, jednoznačnú orientáciu na nižšie úrody hrozna. Vinári zasa obdivovali technologické vybavenie pivníc. Našinci registrovali aj iné spoločenské postavenie vína. Uvideli lepší servis, krajšie fľaše a atraktívnejšie poháre, precízny výber vín k podávaným jedlám. To všetko postupne menilo vzťah k vínu a sformulovalo novú spoločenskú objednávku pre vinohradníkov a vinárov.

Ako znela? Urobte slovenské víno, ktoré bude ekvivalentom toho, čo sme ochutnali na Západe.

Dalo by sa to aj tak nazvať. Mienili sme predstaviť víno v novom šate, ukázať, že vína nie sú len biele a červené. Vyrobili sme vína, ktoré z pohľadu dneška neboli určite dokonalé, ale boli prelomové, pretože priniesli úplne nové vnemy, chute a vône. Práve táto inakosť očarila ľudí. Preto sa zdal pokrok obrovský.

A bol?

Snažili sme sa napodobniť to, čo vo svete fungovalo. Využijúc nové technológie, začali sme vyrábať vína kopírujúce chute a vône rakúskych, nemeckých či francúzskych vín. Ľudia sa vracali z dovoleniek a boli nadšení vínami, ktoré tam pili. Chceli sa logicky napiť podobných vín aj doma. V tom čase sme vôbec nesledovali terroir slovenských vinohradov, tá téma prišla oveľa neskôr.

Kedy ste si uvedomili, že nevystačíte s napodobňovaním?

Časom, aj svet slovenského vína sa mení. Rastie konkurencia aj nároky spotrebiteľov a na to vinári reagujú snahou odlíšiť sa. Čoraz viac ľudí považuje víno nielen za prostriedok opojenia, ktorý navodzuje príjemnú náladu a pôžitok. Dosiahli sme bod zlomu. Víno sa začalo chápať ako súčasť kultúrnej výbavy človeka. Toľko sme to ľuďom počas stretnutí s vínom pripomínali, až to prinieslo vytúžené ovocie.

Ako sa táto zmena prejavila v spotrebiteľskej praxi?

Napríklad tým, že Slováci začali cielene porovnávať slovenské vína so zahraničnými. Prvotné nadšenie opadlo, pretože zistili, že za tú istú cenu dostanú od slovenských vinárov minimálne rovnaký, ak nie lepší produkt. Platí to predovšetkým o bielych vínach. Trvalo roky, kým nastala táto kvalitatívna zmena, ale je tu. Slovenskí spotrebitelia, isteže nie všetci rovnakou mierou, dozreli. Vinári aj milovníci vína sú úplne inde, ako boli pred dvadsiatimi, desiatimi, ale aj piatimi rokmi.

Začíname oceňovať jedinečnosť slovenských vín?

Do istej miery áno. Vravím do istej miery, pretože pozícia slovenských vín je po transformácii poľnohospodárstva a potravinárstva silno otrasená. Takisto obchod, ktorý ovládol zahraničný kapitál. Veď 60 percent vín, ktoré sa na Slovensku predajú, pochádza z dovozu. Presadzujú sa, lebo sú neraz až extrémne lacné. Napriek tomu, že sa zlepšuje životná úroveň, cena prebíja jedinečnosť vína.

Čo utvára jedinečnosť vína?

Súbor charakteristických vnemov príznačných pre danú odrodu a miesto. Teda terroir, z ktorého víno pochádza. Ale pozor, nie všetky výrazné znaky sú žiaduce. Niektoré sú dôsledkom nezvládnutej technológie alebo toho, že danú odrodu vysadili tam, kam nepatrí.

Čo motivovalo vysádzať napríklad kabernety do chladnejších oblastí?

Móda. Ľudia ochutnali vo svete odrody, ktoré sa u nás buď nepestovali, alebo len veľmi málo. Vinári sa prispôsobovali želaniam trhu. Tak sa stalo, že niektoré odrody sa vysadili tam, kam nepatria. Na hrebeni módnej vlny sa do Malých Karpát dostali napríklad kabernety, ale necítia sa tu dobre. Móda ovplyvnila aj výsadbu Alibernetu, Rulandského sivého a najmä Chardonnay. Teraz pykáme za poplatnosť móde. Stojíme pred reorganizáciou výsadieb viniča, ktorá bude trvať minimálne najbližších 20 až 30 rokov. Na okamžitú zmenu nie sú peniaze, veď kto vyklčuje 12-, 15-ročné vinohrady.

Slovenské víno má napriek všetkým peripetiám vysoký kurz a priťahuje nových investorov. Čím láka bohatých ľudí a veľké finančné skupiny?

Víno sa stalo svojráznym fenoménom v spoločnosti. Nikdy predtým sa nepísalo a nehovorilo o víne toľko, čo teraz. Každý chce byť znalcom vína. Rastie počet vinárov, ktorí sú podkutí vedomosťami, skúsenosťami a nechávajú vo vinici a pivnici svoje srdce. Objavujú sa vnuci či pravnuci, dediči tradície, ktorí naozaj chcú dorábať víno, lebo sa v tom našli. A potom sú ľudia, pre ktorých je honor mať svoju značku. Zbohatli v inom sektore a chcú investovať aj do vinohradníctva a vinárstva, túžia po vlastnej značke. Niektorí to berú ako koníček, iní ako čosi, čo im v ich zbierke pokladov ešte chýba a chcú to stoj čo stoj mať.

Vinár nie je boh, ktorému sa majú zákazníci klaňať. On im musí
kráčať v ústrety a počúvať ich.
Vinár nie je boh, ktorému sa majú zákazníci klaňať. On im musí kráčať v ústrety a počúvať ich.
Autor: Robert Hüttner, Pravda

Podarí sa im osedlať víno?

Ani najväčšie peniaze nemusia splniť sen. Viniču a vínu treba rozumieť, to nie je obyčajná práca. V krásnom víne vidno kumšt – je to dielo talentom obdareného umelca. Môžete si kúpiť aj najdrahšiu fľašu vína, ale nie vždy vám ju dokáže ktosi najatý do vašich služieb vyrobiť.

Kam smeruje slovenské vinárstvo? Vyhrajú peniaze alebo vášnivé vinárske srdce?

Súčasnosť možno prirovnať k obdobiu, ktoré pred časom prežili vinári v Juhoafrickej republike, Taliansku, ale aj vo Francúzsku. Víno sa stalo módnou ikonou a do vinárstva v týchto krajinách začali prúdiť peniaze úspešných ľudí z úplne iných odvetví. Tento proces pokračuje. Pri stretnutiach mi tamojší vinári predpovedali, že sa dočkáme niečoho podobného a už je to tu.

Aká je skúsenosť týchto krajín s novými investormi?

Veľkí hráči sú schopní ponúkať víno aj za dumpingové ceny. Dokážu na rozdiel od malých vinárov prežiť aj niekoľko rokov bez toho, aby sa im investícia vrátila. Byť majiteľom vinárstva, mať nejakú značku, je pre týchto ľudí vecou prestíže a neľutujú na ňu míňať horentné sumy. S človekom, pre ktorého víno nie je hlavný zdroj obživy, je veľmi ťažké súťažiť aj na poli obchodnom. Aj v obchode s vínom ruka ruku myje a tu vidím obrovské riziko. Badať spomalenie rastu malých a stredných vinohradníkov a vinárov. Uchytiť sa na trhu a byť na ňom dlhodobo úspešný je čoraz ťažšie.

Ako vyzerá súčasný trh s vínom?

Keby sme si prezreli vínne karty z celého Slovenska, našli by sme tam 30 až 40 slovenských vinárov, ktorí sa opakujú. O tom, aké vína sú na kartách, rozhodujú najmä veľké distribútorské firmy. Keď analyzujeme rozvoj vinohradníctva a vinárstva, zistíme, že väčšina malých vinohradníkov nedočiahne na podpory. Nemajú hospodárske výsledky na to, aby ich dostali. Ťažko napredujú, pretože vyprodukovať konkurenčné víno si dnes vyžaduje kvalitnú fľašu, výborný marketing a financie na to, aby jedna úroda bola vo vinohrade, druhá v pivnici a tretia sa predávala.

Za peniaze sa dá kúpiť všetko – vinohrad, najnovšie technológie, kvalitní pivniční majstri. Na konci by malo byť nadpriemerné víno. Bude?

Víno je živý produkt. A práve tu vidím svetlo na konci tunela, v ktorom sme sa ocitli. Ľudia majú radi víno, ale nehľadajú v ňom chladnokrvnú kalkuláciu. To, čo ich zaujíma, je vo víne ukrytá živá emócia prírody vytvorená slobodným človekom. Víno s veľkými peniazmi v chrbte nie je nič viac ako komerčný produkt, o ktorý nemusí byť záujem, keď opadne ošiaľ rozpútaný marketingom. Dobrý vinár vloží do vína svoje srdce a dušu. Víno ju nesie ako nezameniteľný genetický kód, ktorý ľudské ústa bezpečne spoznajú.

Z toho vyplýva, že ľudia milujú vína, za ktorými si vedia predstaviť živého vinára?

Presne. Zákazník viac verí vínu, keď pozná jeho tvorcu. Ľudia chcú vedieť, kto za vínom je, čo je to za človeka, ako vyzerá, rozpráva. Personifikácia vína je slabou stránkou niektorých firiem, kde za vínom stojí anonymný aj často sa meniaci manažment. Firme chýba duša, živá tvár, ktorá by bola pre ľudí zosobnením vína.

Je to jeden z poznatkov, ktorý vám prinieslo dorábanie vína?

Áno. Ročne urobíme okolo tristo degustácií a vravím, že niet nad živý kontakt s milovníkmi vína. Zahrnú vás množstvom nečakaných otázok, čo umožňuje spoznať jednak ich vinársky vkus, ale aj túžby a črtajúce sa vinárske trendy. Stojí to veľa času a námahy, ale niet nad osobnú investíciu do zákazníka. Vinár nie je boh, ktorému sa majú zákazníci klaňať. On im musí kráčať v ústrety a počúvať ich. A ešte čosi je dôležité. Úspešné vinárstvo by sme s Petrom Stankom nevybudovali, keby sme nemali nos aj potrebnú dávku šťastia na spoľahlivých a firme oddaných ľudí. Je to aj ich, nielen náš podnik, je to aj ich, nielen naše víno. Tento pocit spolupatričnosti je nesmierne dôležitý.

Veríte ľuďom bezvýhradne?

Rád by som, ale niektorí ma svojím správaním sklamali. Po návrate z Rakúska sme začali robiť moderné, ľahké, ovocné vína a okamžite sme prerazili na trhu. Niektorí vinári potom rozprávali, že také víno sa normálne nedá vyrobiť, vraj doň určite „sypeme“ nejaké prášky, umelé arómy. Jednoduchšie bolo konkurenta ohovoriť, očierniť, ako si priznať, že sami nevedia dorobiť také víno. Dnes tento typ vína robí takmer každý. Treba len dodržať určité technologické postupy, ale za celý čas neprišiel nik a nepovedal, prepáč, Vlado, neprávom sme ťa obviňovali.

Pracovali ste v zahraničí, pobudli v mnohých vinárskych krajinách. Vládnu tam priamejšie vzťahy?

Keď som sa v minulom desaťročí vrátil z Nového Zélandu, neskrýval som obdiv nielen nad umením tamojších vinárov, ale ešte viac mi imponovala ich spolupatričnosť. Aj ona stála a stojí za vinárskym úspechom malej krajiny uprostred Tichého oceánu. Mali vinohrady na 15-tisíc hektároch, dnes už na dvojnásobnej výmere. Mal som vtedy pocit, že aj Slovensko môže zopakovať podobný kúsok. Žiaľ, na rolu európskej šťuky napriek mnohým vynikajúcim individuálnym vinárskym výkonom sme ešte nedorástli. Sme roztrieštení, závistliví, v kľúčových veciach, keď ide o spoločný záujem všetkých vinohradníkov a vinárov, nevieme potiahnuť za jeden koniec povrazu. Jednotlivo sme urobili obrovský skok dopredu, ale to nestačí. Akokoľvek si víno vyžaduje individuálne majstrovstvo, v prípade celej krajiny je dôležitá súhra, a to nielen vinárov či vinohradníkov.

Poznáme viac seba alebo vína, ktoré dorábame?

Na túto otázku dáva odpoveď samo víno. Vinári sa najlepšie spoznajú a ocenia cez víno. Posledných 5–6 rokov dochádza k zmene kvality vína, pretože lepšie poznáme hrozno z toho či onoho vinohradu. Keď s pestovateľom spolupracujeme 10–15 a nezriedka aj 20 rokov, dobre spoznáme vinohrad a hrozno, ktoré sa v ňom rodí. Vieme, ako ho ovplyvňuje počasie, pestovateľ. V Chile či Argentíne v dôsledku tamojšej vyrovnanej klímy dostávajú rok čo rok takmer identickú surovinu. Na Slovensku čelíme zakaždým novej výzve, pretože počasie je veľmi nestále. Aj preto hovoríme, že ročník je osudom vína. Keď si však rozoberieme spätne uplynulé ročníky, vieme presne povedať, že za istého rázu počasia je v určitej lokalite pre hrozno typický taký alebo onaký vnem. Neprišli by sme na to bez dlhodobej skúsenosti a do detailov rozvinutej spolupráce s pestovateľmi.

Víno stále stojí o krok vpredu a veľakrát si s vinárom robí, čo
chce. Núti ho, aby znovu a znovu listoval vo veľkej učebnici prírody.
Víno stále stojí o krok vpredu a veľakrát si s vinárom robí, čo chce. Núti ho, aby znovu a znovu listoval vo veľkej učebnici prírody.
Autor: Robert Hüttner, Pravda

Ak je počasie osudom vína, čo potom hornina a na nej ležiaca pôda, v ktorej korení vinič?

Prostredie ovplyvňuje charakter a chuť vína. Úplne iné sú vína z Čachtíc, ktoré vyrástli na pôde so silnou vápencovou zložkou, z Orešian, kde prevažuje bridlica, alebo Mojmíroviec, kde leží vinohrad, podobne ako na južnom Slovensku, na sprašiach. Slovensko je veľmi malá krajina, ale s obrovskou rozmanitosťou horninového podložia. Zásluhou profesora Ivana Krausa sme túto pestrosť lepšie pochopili a premietli do vín. Naše biele vína sú výrazne odrodovo čisté. Vinári dokážu produkovať širokú škálu vín. Slovensko neprodukuje jedno amorfné víno. V tom spočíva prednosť slovenských rizlingov, tramínov, veltlínov – sú svieže, ovocné, kvetinové, korenisté, s krásnymi živými kyselinami. To je prednosť nášho vinohradníckeho územia, ktorú sa usilujeme čo najlepšie využiť. Je podstatou nenapodobiteľnosti kvalitného slovenského vína.

Dá sa povedať, že robíme terroirové vína?

O terroire sa dnes veľa hovorí. Zdá sa mi, že niektorí ho používajú ako zaklínadlo, ktoré má vylepšiť povesť vína a vinárstva. Lenže urobiť naozaj víno vyjadrujúce terroir, znamená vyriešiť viacero praktických vecí. Predovšetkým musíme zúžiť sortiment a pestovať jednotlivé odrody len tam, kde sa im darí. Len tak dorobíme nadpriemerne kvalitné vína z najlepších polôh – terroirové vína, ktoré nesú v sebe pečať neopakovateľného územia a s ním spätej mikroklímy i majstrovstva vinohradníka a vinára. V podstate ide o staronový proces. Je to návrat k poctivému vinohradníctvu a uznanie mnohogeneračných znalostí našich predkov.

Ako objavíme terroir vo víne?

Najjednoduchšie sa vyjaví vo vertikálnej degustácii, keď sa posudzuje to isté víno spätne niekoľko rokov dozadu. Vtedy zistíte, že určitý vnem sa opakuje. Ľudia takéto degustácie majú radi, je to dobrodružná ochutnávka, počas ktorej spoznávajú DNA vína a územia, kde sa narodilo. Posilňovať výrobu vín s jasným terroirovým znakom je cesta, ktorá upevní domáce i medzinárodné postavenie slovenského vína.

Môže robiť terroirové vína vinár bez vinohradov?

Neviem, po koľký raz čelím tejto otázke, kde sa očakáva odpoveď: najlepšie víno je z vlastného vinohradu. Všimnime si Francúzsko. Tam slávne vinárske podniky dlhodobo – viac ako storočie – nakupujú hrozno od desiatok malých pestovateľov, z ktorých sa stali ich dvorní dodávatelia. Ešte som nepočul, že by sa niekto nad tým vzrušoval a spochybňoval kvalitu a terroir týchto vín. Aj my sme si v priebehu dvadsiatich rokov vybudovali sieť vynikajúcich pestovateľov. Keď sme s Petrom Stankom zakladali vinárstvo, stáli sme pred otázkou, do čoho zainvestujeme prednostne. Logika veci nám hovorila: sú tu veľké vinohradnícke družstvá s dobrou pestovateľskou tradíciou, to sú naši partneri. Čas ukázal, že tento koncept, rešpektujúci historický vývoj výroby vína na Slovensku, je životaschopný.

Narážate na socialistickú minulosť, keď došlo k oddeleniu vinohradníctva a vinárstva?

Áno. Veľkí pestovatelia neboli pripravení spracúvať hrozno. Po rozpade štátom riadených vinárskych závodov, keď vinohradníci nedostali zaplatené za dodané hrozno, hľadali vinárov, ktorí im zaručia ekonomiku pestovania viniča. Od samého začiatku sme za kvalitné hrozno nadštandardne a predovšetkým načas platili. To bol základ úspešného, doteraz trvajúceho partnerstva s PD Čachtice, PD Mojmírovce, orešianskym vinohradníkom Karolom Branišom, Vinodolčanom pánom Jankackým a mnohými ďalšími. My potrebujeme ich a oni nás.

Inými slovami povedané: O identite vína nerozhoduje list vlastníctva k danému vinohradu?

Na našich etiketách sme vždy poctivo priznali, odkiaľ víno pochádza. Je to dôležitá informácia pre milovníka vína. Pre samotné víno nie je dôležitý list vlastníctva. Malo by víno inú chuť a vôňu, keby na liste vlastníctva boli naše mená? Možno sami by sme nevedeli dopestovať takú kvalitnú surovinu ako ľudia, ktorí to celý život robia. Či je to Karol Braniš, Miro Belan v Mojmírovciach, Ján Kolník v Čachticiach, Jozef Melečke v Kamennom Moste či Peter Podhorský z Vinodolu, všetci sú to ľudia na správnom mieste. Oni sú garanciou kvality, sú to profesionáli a srdciari ako my, preto s nimi radi spolupracujeme. Pasujeme jeden k druhému.

Ktoré vína považujete za typických reprezentantov Slovenska?

Určite Veltlínske zelené a Rizling rýnsky. Veltlín jednoznačne pasuje do našich pôd a polôh. Dáva krásne, korenisté i ovocné víno, v ktorom objavíme zelené jablko i exotický grapefruit. To naše je korenisté, pikantné, s vôňou jarných kvetov. Veltlín má potenciál zrenia a práve schopnosť dlhodobo sa rozvíjať do krásy posúva túto odrodu do rangu naozaj veľkých vín.

Aký je slovenský Rizling rýnsky?

Bez veľkých diskusií je to kráľ nielen nemeckých, ale aj slovenských viníc. Slovenské rizlingové vinohrady obdarúvajú víno živými kyselinami, ktoré sú kostrou košatej aromatiky. V dobrom rizlingu cítiť med z rozkvitnutých malokarpatských lúk, vôňu júnových lipových alejí a ako plynie čas, objavujú sa petrolejové tóny. Je to víno dlhoveké a múdre, veľmi pripomína človeka. V každej etape svojho života poskytuje iný pohľad na prírodu, z ktorej vzišlo.

A čo povedzme Müller Thurgau, víno bujarej mladosti?

Mám rád jeho ľahkú eleganciou, ale v genetickej výbave Müllera Thurgau chýba dlhovekosť. To víno vie potešiť, ale rýchlo dosiahne vrchol, nemá archivačný potenciál. Mladý müller je nádherný, lenže veľká odroda si musí krásu uchovať a rozvinúť v druhom, piatom aj siedmom roku života, keď sa objavia sekundárne, terciárne vnemy. Spomedzi bielych vín sú Rizling rýnsky a Veltlínske zelené erbovými vínami Slovenska.

==== A kto je lídrom slovenských červených vín? ====

Frankovka modrá je jednoznačne červenou jednotkou stredoeurópskeho vinárskeho priestoru. Skvele sa udomácnila u nás, na Morave, v Rakúsku i Maďarsku. Frankovka zosobňuje tento terroir a čím sú ročníky teplejšie, tým krajšie víno dáva. Vyniká tmavočervenou farbou a decentnou vôňou čerešní a sliviek. Chuť vína je ovocná, s prevahou kôstkového ovocia a škorice. Je to víno, z ktorého vyžaruje podstata slovenskej krajiny.

A čo nové slovenské odrody?

Najstaršie z nich Devín a Dunaj boli uznané pred 20 rokmi, ale z hľadiska veku odrody je to veľmi krátke obdobie. Rizling rýnsky sa pestuje šesťsto rokov. Až dlhý oblúk času spoľahlivo preverí pestovateľské vlastnosti a vzťah ľudí k novinkám. Zatiaľ sú novošľachtence stále v role doplnku – síce atraktívneho, ale doplnku, už aj vzhľadom na výmeru ich pestovania.

Nie je to príkry posudok?

Nie. Milovník vína síce rád experimentuje, no vždy chce porovnať víno s niečím, čo už pil. Keď sme vyvážali víno do Kanady, ponúkali sme im slovenské novošľachtence, ale oni si vybrali Chardonnay a Cabernet Sauvignon. Tieto vína poznali a chceli zistiť, ako chutia v slovenskej verzii. Slováci už poznajú "modré rieky“ Dunaj, Hron, Rimavu, Rudavu i Váh. Ale cudzinci nevedia, čo od nich majú očakávať.

Keď však ochutnajú Devín, sú nadšení.

Súhlasím, je to síce jagavá hviezdička, ale z vinársky stále málo známej krajiny. Devín je odroda, ktorá ponúka obrovské aromatické spektrum. Je mimoriadne plastická, pretože ju vieme urobiť ako víno suché, polosuché, ako bobuľový či hrozienkový výber, a vždy je očarujúca. Je však náchylná na hnitie a na zhubnú botrytídu. Ale aromatickým prejavom nemá konkurenciu azda ani v Európe.

O mesiac oslávite päťdesiatku. Je päťdesiatročný vinár už zrelý?

Päťdesiatročné víno je obyčajne prezreté. Vinár si v päťdesiatke uvedomuje, čo všetko ešte nevie. Víno stále stojí o krok vpredu a veľakrát si s vinárom robí, čo chce. Núti ho, aby znovu a znovu listoval vo veľkej učebnici prírody. Víno ma naučilo pokore a trpezlivosti. Vráti vám ju. Najlepšie je, keď o víne nehovorí vinár, ale samo víno.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Máte radi víno? Nájdite ho na novom webe vino.pravda.sk

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist