Zemiakový guláš spod Bankova fotorecept

Postup

1. 1

   Na dne väčšieho hrnca som, s občasným premiešaním, poopekal na krúžky pokrájané klobásy a za ten čas som stihol

   
2. 2

   olúpať a umyť zemiaky a

   
3. 3

   pripraviť ostatné ingrediencie do záberu pre Vás.

   
4. 4

   Samostatne som zdokumentoval koreniny a potom to už bola „hračka”.

   
5. 5

   Na opečenú klobásu som navrstvil pokrájanú šakotku a obe pikantné papričky, pridal dobré 3 PL výpeku z „kuraciny a 50 strúčikov cesnaku”, zamiešal, tak minútku-dve pudusil,

   
6. 6

   nadstavil pokrájanou mladou cibuľkou, ktorej väčšinu zelenej časti („pierok”) som odložil.

   
7. 7

   Po opätovnom premiešaní došiel čas už aj na asi 6÷7 mm hrubé „disky” zemiakov a všetky koreniny t. j. asi po 2 KL soli a korenia na hydinu, KL čerstvo pletého čierneho korenia, asi ML mletej rasce a 2 kopcovité PL mledej sladkej červenej papriky. Možno niekoho prekvapuje, že som do guláša nepridal aj cesnak; nemusel som, lebo v olejovom výpeku po pečených kuracích stehnách ho bolo „haďabej”.

   
8. 8

   Po jemnom až nežnom premiešaní som tento základ nechal tak zo 7´ podusiť a následne som ho zalial pripravenou teplou vodou; tak, aby zemiaky boli ponorené; použité množstvo tekutiny zodpovedá Vašej požiadavke, či výsledný product má byť podávaný vo forme polievky, alebo tzv. prívarku.

   
9. 9

   Mal som dostatok času pripraviť si niečo na zahustenie; nerád používam múku, tak som zvolil tentoraz sladký zemiak, postrúhaný ako na „nalešníky”, ktorým som na záver varenia obohatil gulášik a spolu s odloženými pokrájanými „pierkami” zelenej cibuľky pridal

   
10. 10

    do variacej sa vriacej dobroty.

    
11. 11

    Tak čo poviete, ako sa Vám pozdáva práca amatérskeho starého „gazdiniaka” z Varecha.sk?

    
12. 12

    … ako vznikol nápad ozdobiť porciu v porcelánovom „kotlíku” pokrájanou baketkou? Nuž, to je tak! Neviem ako Vy, ale my, teda ja s mojou, máme nádherné spomienky na naše detstvo. Pamätníci mi potvrdia, že v rokoch po 2. svetovej vojne sa žilo skromnejšie, ale na pôžitky a slasti jestvovania nás „kotňakov” spopod Šibenej hory v našich rodných Košiciach, óóóveľa bohatšie. Bodaj by a ja im to z duše dožičím, mali takéto spomienky naše deti, vnuci i ďalší potomkovia. Jedna z našich spoločných spomienok, je aj spomienka na naše mamky a babičky, postávajúce pri šporákoch, vyhrievaných drevom a uhlím, keď varili slávne chutné košické paprikáše, pekelty a guľáše. S výskotom a ujúkaním sme sa hnali, samozrejme z ich dovolením, k hrncom s rozvoniavajúcou mastnou paprikovanou dobrotou, aby sme vykonali jej predbežnú ponornú chuťovú „skúšku”, namočiac krajček, i keď spravidla to bola „pätka, v košickom slangu kromka”, chleba. Táto „povinnosť, pretransformovaná až na rituál” nám dvom ostala podnes.

    
13. 13

    Ešte detail na moje planty pikantných papričiek a

    
14. 14

    predstavujem Vám jednu z našich spolubývajúcich jašteričiek „Gecko”, ktoré sa rady vyhrievajú na múre oplotenia záhradky, ktorého jednotlivé kvádre majú rozmer 200x400 mm; to len aby ste si dokázali predstaviť aj veľkosť tejto veľmi plachej jašteričky.