Zemiakový guláš
Zemiakový guláš spod Bankova (fotorecept)
Autor receptu: sracz
Variant slovenského guľáša, ale aj zemiakového paprikáša. Pretože „polszka kielbasa“
z tunajšieho trhu je na dve
veci, nadstavil som ju „púchovskou pikantnou“ z našeho domova, šťavu som tentoraz
zahustil strúhaným sladkým
zemiakom. Inovované prvky predstavujú aj výpek z mojeho rcp:
https://varecha.pravda.sk/recepty/lilinkina-pecena-
kuracinka-a-styridsat-garlico/22696-recept.html , šalotka, mladá zelená cibuľka a
jalapeño i serrano papričky z
vlastnej úrody. Guláš sme jedli „velkó žečkó“ = Haná!
6-8 porcií |
25-30 minút príprava |
25-30 minút tepelná úprava |
Postup- Na dne väčšieho hrnca som, s občasným premiešaním, poopekal na krúžky pokrájané klobásy a za ten čas som stihol
- olúpať a umyť zemiaky a
- pripraviť ostatné ingrediencie do záberu pre Vás.
- Samostatne som zdokumentoval koreniny a potom to už bola „hračka”.
- Na opečenú klobásu som navrstvil pokrájanú šakotku a obe pikantné papričky, pridal dobré 3 PL výpeku z „kuraciny a 50 strúčikov cesnaku”, zamiešal, tak minútku-dve pudusil,
- nadstavil pokrájanou mladou cibuľkou, ktorej väčšinu zelenej časti („pierok”) som odložil.
- Po opätovnom premiešaní došiel čas už aj na asi 6÷7 mm hrubé „disky” zemiakov a všetky koreniny t. j. asi po 2 KL soli a korenia na hydinu, KL čerstvo pletého čierneho korenia, asi ML mletej rasce a 2 kopcovité PL mledej sladkej červenej papriky. Možno niekoho prekvapuje, že som do guláša nepridal aj cesnak; nemusel som, lebo v olejovom výpeku po pečených kuracích stehnách ho bolo „haďabej”.
- Po jemnom až nežnom premiešaní som tento základ nechal tak zo 7´ podusiť a následne som ho zalial pripravenou teplou vodou; tak, aby zemiaky boli ponorené; použité množstvo tekutiny zodpovedá Vašej požiadavke, či výsledný product má byť podávaný vo forme polievky, alebo tzv. prívarku.
- Mal som dostatok času pripraviť si niečo na zahustenie; nerád používam múku, tak som zvolil tentoraz sladký zemiak, postrúhaný ako na „nalešníky”, ktorým som na záver varenia obohatil gulášik a spolu s odloženými pokrájanými „pierkami” zelenej cibuľky pridal
- do variacej sa vriacej dobroty.
- Tak čo poviete, ako sa Vám pozdáva práca amatérskeho starého „gazdiniaka” z Varecha.sk?
- … ako vznikol nápad ozdobiť porciu v porcelánovom „kotlíku” pokrájanou baketkou? Nuž, to je tak! Neviem ako Vy, ale my, teda ja s mojou, máme nádherné spomienky na naše detstvo. Pamätníci mi potvrdia, že v rokoch po 2. svetovej vojne sa žilo skromnejšie, ale na pôžitky a slasti jestvovania nás „kotňakov” spopod Šibenej hory v našich rodných Košiciach, óóóveľa bohatšie. Bodaj by a ja im to z duše dožičím, mali takéto spomienky naše deti, vnuci i ďalší potomkovia. Jedna z našich spoločných spomienok, je aj spomienka na naše mamky a babičky, postávajúce pri šporákoch, vyhrievaných drevom a uhlím, keď varili slávne chutné košické paprikáše, pekelty a guľáše. S výskotom a ujúkaním sme sa hnali, samozrejme z ich dovolením, k hrncom s rozvoniavajúcou mastnou paprikovanou dobrotou, aby sme vykonali jej predbežnú ponornú chuťovú „skúšku”, namočiac krajček, i keď spravidla to bola „pätka, v košickom slangu kromka”, chleba. Táto „povinnosť, pretransformovaná až na rituál” nám dvom ostala podnes.
- Ešte detail na moje planty pikantných papričiek a
- predstavujem Vám jednu z našich spolubývajúcich jašteričiek „Gecko”, ktoré sa rady vyhrievajú na múre oplotenia záhradky, ktorého jednotlivé kvádre majú rozmer 200x400 mm; to len aby ste si dokázali predstaviť aj veľkosť tejto veľmi plachej jašteričky.
|