Koložvárska kapusta podľa mňa fotorecept

Postup

1. 1

   Vo väčšom hrnci som vyškvaril pokrájanú slaninu a na nej orestoval nakrájanú veľkú žltú cibuľu.

   
2. 2

   Čas som využil na pokrájanie bravčového pliecka (Lumberjack-ovia použijú pol na pol s bôčikom, alebo iba bôčik), tentoraz na menšie kúsky, kto chce, môže mäso pomlieť na väčšej „šajbe“ s priemerom asi 6-8 mm), veľkej mäsitej papriky a troch „Roma“ paradajok.

   
3. 3

   Kúsky mäsa som do biela „zatiahol“ na slaninovo-cibuľovom základe.

   
4. 4

   Následne osolil a okorenil (mleté čierne korenie, Nahrin, mletá sladká i pálivá paprika, salsa pikantná, kto rád „ostrejšie“ môže použiť klobásovú zmes Urblík KN, Mina Harissa Marocco, Chopped Calabrian Peppers, alebo domáceho „mocného Piťa“), pridal pretlačený cesnak. Ale každý si svoj „paprikáš“ okorení podľa svojho jazyka a rodinných tradícií. Všetko som premiešal.

   
5. 5

   Krátko podusil, pridal pokrájanú papriku i paradajky,

   
6. 6

   zalial vývarom (lebo mi ostal po „koscelkovej“ polievke, ale stačí aj horúca voda) a po premiešaní povaril až bolo mäso tak na ¾ mäkké (ešte sa bude dozapekať spolu s ryžou, kapustou, klobásou a smotanou). Kvalitu „zálievky“ sme tradične skontrolovali tzv. „kromkovou próbou“.

   
7. 7

   Medzičas som využil na uvarenie ryže.

   
8. 8

   A podusenie kyslej (nevyžmýkanej) kapusty na ďalšej slanine a cibuli.

   
9. 9

   Teraz som mohol jednotlivé zložky skladať do alumíniového pekáča 30x50 cm (vystriekaného olejovo-múčnou emulziou a vysypaného jemnou strúhankou) v poradí: kapusta, ryža, mäso,

   
10. 10

    pokrájané kolieska klasickej údenej klobásy a paprikovanej klobásy (žiaľ čabiansku ani gombaseckú tu „nesplaším ani za živého svätého“), nezabudol som ani na hustú kyslú smotanu, ktorou som nešetril, nasledovali ďalšie vrstvy v už uvedenom poradí a

    
11. 11

    ukončenie hornou vrstvou kapusty,

    
12. 12

    ktorú som zalial „škatuľkou“ šľahačkovej smotany, posypal troškou jemnej strúhanky a nechal skoro hodinu zapiecť v rúre vyhriatej na 180 °C.

    
13. 13

    S domácim rascovým chlebíkom nám naozaj chutilo, ale „šmakuje“ aj za studena, pri náhodnom prebehnutí okolo sporáka.

    
14. 14

    ...a pohľad v reze po prvých porciách.

    
15. 15

    ...ešte nostalgia pri pohľade na rozkvitnutý pomarančovník v našej bývalej záhrade v Peorii. Kto raz dušou a srdcom precítil túto vôňu, nikdy na ňu nezabudne. Ak máte možnosť, zájdite si pod takýto strom, hlboko nosom potiahnite a „inhalujte“ túto vôňu aj do zásoby!