Foto: Shutterstock
Dneškom sa pre kresťanov začína 40-dňový pôst, ktorým sa pripravujú na najdôležitejší sviatok roka - Veľkú noc. V minulosti bolo obdobie pôstu brané veľmi vážne. Prísny pôst sa dodržiaval najmä na Popolcovú stredu, ktorá pripadá na dnes, a na Veľký piatok, ktorý predchádza Veľkej noci.
Foto: Ľuboš Pilc
Čo dnes na obed?
Počas Popolcovej stredy bolo zakázané konzumovať akékoľvek mäso a jesť sa mohlo len jeden krát denne. Najčastejšie sa varila jednoduchá pôstna polievka a cestoviny s makom.Kaše na všetky spôsoby
Počas ďalších pôstnych dní sa jedli väčšinou rôzne kaše, ktoré tvorili základ jedál našich predkov. Konzumovala sa cícerová, pohánková, grisová (krupičná), jačmenná, kukuričná, zemiaková, fazuľová, či hrachová kaša.Foto: Shutterstock
Polievka bola a je grunt
Počas pôstu sa v domácnostiach často varili husté polievky, napríklad hrachová s krúpami, kyslá šošovicová polievka, či fazuľová na kyslo. Obľube sa však tešili aj pôstne druhy cesnakovej, pôstna mohla byť aj paradajková, zemiaková, šošovicová, kapustnica bez mäsa, hrachová, či bôbová.Kyslá kapusta nemohla chýbať
Obľúbenou surovinou Slovákov bola a je kyslá kapusta. Tá sa bez problémov hodí aj do pôstneho jedálnička. Pripravovala sa na množstvo spôsobov – so zemiakmi, fazuľou, či haluškami.Sladké pre deti
Pre deti zvykli mamičky počas tohto obdobia pripravovať lokše, ktoré sa piekli na sucho na rozpálenej platni a podávali sa so slivkovým lekvárom, makom a cukrom.Nepoznané špecialitky
Obľúbeným jedlom v minulosti bola aj kyselica, ktorá sa varila z ovsenej múky, šrotu, vody a zvyškov starého chleba.Na východnom Slovensku zas boli obľúbené tatarčené (pohánkové) pirohy, ktoré boli nielen chutné, ale aj zdravé.
Jedným z priam archaických pôstnych jedál je kalkýš. Pripravoval sa zmiešaním výluhu z pomletej naklíčenej pšenice a raže s polohrubou múkou, čím vzniklo sladké cesto, ktoré sa pieklo do zlatohneda.
Diskusia k článku