Foto: Shutterstock

Talianska kuchyňa má svoje korene v Etruskej ríši, starovekom Grécku a Ríme. Významné zmeny v nej nastali s objavením Nového sveta a zavedením zemiakov, paradajok, papriky a kukurice do jedálneho lístka. Je známa svojou regionálnou rozmanitosťou a rozdielnosťou chutí. Jedlá, ktoré boli kedysi typické pre niektorý región, majú dnes svoje variácie po celej krajine. Talianska kuchyňa je jednou z najpopulárnejších kuchýň na svete a má obrovský vplyv na celosvetovú gastronómiu. Vyznačuje sa svojou jednoduchosťou: mnohé pokrmy majú len štyri až osem zložiek. Talianski kuchári sa spoliehajú viac na kvalitu surovín než na komplikovanú prípravu.

Omáčky používané k mäsám, rybe a zelenine

Bagna cauda

Foto: Shutterstock

Bagna cauda (v preklade horúca omáčka) je teplý dip typický pre región Piemonte, ale s mnohými miestnymi variáciami. Táto omáčka sa podáva podobným spôsobom ako fondue a je pripravovaná z cesnaku, ančovičiek, olivového oleja, masla a v niektorých častiach regiónu aj zo smotany. V minulosti bol do nej pridávaný i olej z vlašských alebo lieskových orechov. V okolí Alby sa niekedy používajú hľuzovky. Je to tradičné jedlo počas jesenných a zimných mesiacov a musí byť horúce, ako napovedá názov. V Piemonte sa pôvodne Bagna cauda dávala do veľkej panvice (peila) v strede stola, do ktorej si všetci namáčali surovú, varenú alebo pečenú zeleninu, najmä mrkvu, papriku, fenikel, zeler, karfiol, artičoky a cibuľu. V súčasnosti sa zvyčajne podáva v hrnčekoch (fojot) tradične vyrobených z terakoty.

Salsa verde

Foto: Shutterstock

Talianska salsa verde je studená rustikálna omáčka, ktorá pozostáva z petržlenovej vňate, octu, kapár, cesnaku, cibule, ančovičiek, olivového oleja a niekedy aj horčice. Pôvodne sa jednotlivé ingrediencie nahrubo nakrájali ručne, ale v súčasnosti sa na výrobu tejto omáčky používa mixér. V niektorých oblastiach sa kocky chleba namáčajú do octu a pomiešajú s ostatnými zložkami, ktoré potom vytvoria emulziu podobnú zálievke. Salsa verde sa používa ako príloha alebo omáčka k mäsu, rybám, hydine alebo zelenine. Najtradičnejšie sa salsa verde podáva k bollito misto (pomaly dusenému mäsu) alebo grilovaným a duseným rybám. Najznámejšia salsa verde je gremolata.

Losos na grilovanej zelenine

Gremolata

Foto: Shutterstock

Gremolata alebo gremolada je nasekaná bylinková omáčka typicky vyrobená z citrónovej kôry, cesnaku a petržlenovej vňate. Jedná sa o tradičnú prílohu k dusenému milánskemu teľaciemu kolenu osso buco alla Milanese. Gremolata vždy obsahuje nastrúhanú citrónovú kôru, ale okrem toho sú v nej značné regionálne rozdiely. Okrem petržlenu, mäty a cesnaku často môže obsahovať ančovičky (najmä v Miláne) a prípadne rozmarín a šalviu.

Osso buco s Risotto alla Milanese (fotorecept)

Omáčky používané k cestovinám

Salsa di pomodoro Napoli

Foto: Shutterstock

Neapolská omáčka (salsa di pomodoro Napoli) je jedným z typov základných omáčok na báze paradajok často podávaná k cestovinám navrchu posypaná strúhaným parmezánom. V Neapole sa volá jednoducho la salsa a okrem paradajok je zložená z bazalky, bobkového listu, tymianu, oregana, čierneho korenia, klinčekov, prípadne húb, vegetariánske varianty obsahujú mrkvu a rapíkatý zeler. Takáto omáčka je obľúbená v južnom Taliansku, kde bolo mäso používané tradične málo, v severnom Taliansku sa používa mäsová verzia bolognese. Neapolská omáčka je tiež často používaná v taliansko-americkej kuchyni.

Ragú alla bolognese

Foto: Shutterstock

Boloňská omáčka, v taliančine známa ako ragú alla bolognese, pozostáva z oleja, cibule, zeleru, paradajok a syrovej omáčky a mäsa. V talianskej kuchyni sa najčastejšie používa na prípravu tagliatelle al ragú a lasagne alla bolognese. Môže byť tiež použitá s ďalšími širokými, plochými tvarmi cestovín, ako sú napríklad pappardelle alebo fettuccine, alebo s krátkymi rúrkovými tvarmi, ako sú rigatoni alebo penne. Ragú alla bolognese je pomaly varená omáčka, ktorej charakteristické ingrediencie sú soffritto z cibule, zeleru a mrkvy, rôzne druhy mletého alebo jemne nasekaného mäsa (obvykle hovädzie prípadne bravčové mäso a pancetta), víno a malé množstvo paradajkového koncentrátu. Mimo Talianska sa boloňská omáčka často pripravuje ako omáčka z paradajok, ku ktorej sa pridáva mleté mäso (hovädzie alebo bravčové) a najčastejšie sa podáva so špagetami (špagety bolognese). Zaujímavosťou je, že v Taliansku sa toto ragú ku špagetám nepoužíva.

Lasagne bolognese

Boloňská omáčka podľa mňa

Pesto

Foto: Shutterstock

Pesto je omáčka pochádzajúca z Janova z regiónu Ligúria v severnom Taliansku (pesto Genovese). Pozostáva z drveného cesnaku, bazalky a píniových orieškov, olivového oleja, syru parmigiano reggiano (parmezán) a fiore sardo (vyrobený z ovčieho mlieka). Pesto sa tradične pripravuje v mramorovom mažiari s drevenou paličkou. Najprv sa cesnak a píniové oriešky rozotrú na krém, ďalej sa pridajú listy bazalky s hrubou soľou. Až potom sa pridáva zmes parmigiano reggiano a pecorino. Aby sa do omáčky syr dobre zmiešal, pridáva sa do nej trochu extra panenského olivového oleja. Vo vzduchotesnej nádobe v chladničke vydrží pesto prikryté vrstvou extra panenského olivového oleja až týždeň a je ho možné aj zamraziť na neskoršie použitie.

Bazalkové pesto (fotorecept)

Bazalkové pesto

Carbonara

Foto: Shutterstock

Carbonara je omáčka, ktorá vznikla v polovici 20. storočia v Ríme. Je zložená z vajec, syru (pecorino romano alebo parmigiano reggiano), slaniny (guanciale alebo pancetta) a čierneho korenia. Používa sa k cestovinám špagetám, fettuccine, rigatoni alebo bucatini. Príprava je jednoduchá. Nakrájaná bravčová slanina sa osmaží na tuku (olivový olej, masť alebo menej často maslo). Uvarené, ešte horúce cestoviny sa zmiešajú so zmesou surových vajec, syra a opraženej slaniny a celý hrniec sa odstaví z priameho tepla, aby sa zabránilo koagulácii vajec. Vajcia vytvoria krémovú omáčku a nesmú sa zraziť. V niektorých verziách sa používajú celé vajcia, zatiaľ čo v iných iba žĺtok. Ďalšie variácie na omáčku carbonara mimo Talianska môžu obsahovať cesnak, hrášok, brokolicu, huby alebo iné druhy zeleniny.

Spaghetti Carbonara

Linguine alla carbonara

Sugo all Amatriciana

Foto: Shutterstock

Omáčka amatriciana alebo alla Matriciane je jednou z najznámejších tradičných omáčok na talianske cestoviny, základ ktorej tvoria guanciale (sušené bravčové líčka), syr pecorino a paradajka. Omáčka pochádza z mesta Amatrice (v hornatej provincii Rieti regiónu Lazio). Recept je známy v niekoľkých variantoch v závislosti od miestnej dostupnosti určitých zložiek. Do omáčky sa môže pridať aj cibuľa, na oprážanie je najviac používaný olivový olej, ale i strutto (bravčová masť). Pridanie cesnaku do omáčky pred pridaním guanciale je tiež možné, tak isto ako pridanie syru (buď pecorino romano alebo Amatrice pecorino), čierneho korenia alebo čili.

Spaghetti Amatriciana

Sugo all Arrabbiata

Foto: Shutterstock

Omáčka arrabbiata je pikantná omáčka na cestoviny pripravená z cesnaku, paradajok, červených čili papričiek a olivového oleja. Arrabbiata doslova znamená v taliančine nahnevaný a názov omáčky je odvodený od pálivosti čili papričiek. Obvykle sa omáčka arrabbiata podáva s čerstvo nasekanou petržlenovou vňaťou a s cestovinami penne. Existuje mnoho variantov tohto receptu, niektoré obsahujú syr parmigiano reggiano, iné zas cibuľu oprážanú s cesnakom a paradajkami. Vzhľadom na malý počet zložiek, ktoré sú na jej prípravu potrebné, je pomerne lacná. Hoci sa najčastejšie používa k cestovinám, môže byť použitá aj s inými jedlami napríklad s mäsom, hydinou, morskými plodmi, chlebom a pečivom podobným pizzi. Typický je pokrm s názvom agnello all’Arrabbiata (nahnevané jahňacie) - pikantné jahňacie mäso s omáčkou arrabbiata. Drvené červené čili vločky sú bežné pre mnoho jedál v južnom Taliansku, napríklad v ricotta salata al pepperoncino - typ talianskeho šalátu, ktorý má jednoduchú pikantnú chuť.