Foto: bugout
Ako pri každom (nielen čínskom) jedle je receptov kvantum, nasleduje môj zjednodušený recept ale nie nejako zvlášť vybočujúci z toho, čo to má Zobraziť celý popisAko pri každom (nielen čínskom) jedle je receptov kvantum, nasleduje môj zjednodušený recept ale nie nejako zvlášť vybočujúci z toho, čo to má byť. Pôvod tohto jedla sa viaže k rokom 1126 – 1279 (a samozrejme sa menil a vyvíjal v rámci storočí ako aj regiónov) a je opäť zo sečuánskej oblasti. Len pre zaujímavosť doplním, že čínska kuchyňa sa delí na osem rôznych regionálnych kuchýň (so značnými rozdielmi) a sečuánska je jedna z nich.
Postup
-
1
Na úvod pár slov. Aj napriek relatívne veľa surovinám ide o pomerne rýchle a ľahké jedlo (v mojej zjednodušenej úprave). Množstvá som nepísal, lebo vždy postupujem operatívne podľa veľkosti mäsa a duhu a množstva zeleniny, ktorú mám (v ingredienciách je len inšpirácia, zeleninu môžete použiť akú chcete). Jedlo sa podáva v miske kde je na spodu ľahko opečená zelenina, na ktorú sa naleje polievka s mäsom. Mäso by malo byť jemné hovädzie (na foto mám bravčovu panenku). Ešte k foto - jedlo by malo byť sýto červené z množstva toban djan a čili, ale potom by som ho nedokázal zjesť :-) Ešte jedna poznámočka možno sa stratíte v tom čo som nazval polievkou... Je to skrátka ďalej upravený hovädzí vývar a nechcel som písať o vývare z vývaru. V angličtine sa pri tomto recepte píše, že zo "stock" pripravia "broth" a v tom varia mäso.
- 2
Mäso dáme do mrazničky, aby sa ľahšie krájalo na tenučké plátky. Po nakrájaní dáme mäso do marinády z škrobu, cesnaku, zázvoru, bielka a korenia piatich vôní, stačí na pol hodinku. Zeleninu nakrájame na kúsky ako nám vyhovuje. Ja mrkvu na julienne a kapustu na pásiky. Zeleninu opečieme vo woku a rozdelíme do misiek, v ktorých budeme jedlo podávať.
- 3
Pripravíme si polievku, na oleji opečieme toban djan ako prvý, aby pustil farbu. Potom cesnak, zázvor a cibuľu nakrájanú na väčšie kusy, aby sa dala ľahko vybrať... A zalejeme hovädzím vývarom a pridáme cukor. Keď začne polievka vrieť, vkladáme po kúskoch mäso a pár minút varíme (mäso musí byť naozaj tenké, aby sa rýchlo uvarilo). Vyberieme cibuľu a zahustíme podľa vlastných preferencií škrobovou vodou. Teda rozmiešame kukuričný škrob vo vode (ja obvykle dávam dve PL škrobu do troch PL vody) a postupne pridávame do jedla kým máme hustotou akú chceme. Teda nedať všetko naraz, mohlo by to moc zhustnúť.
- 4
V miske máme na spodu spomínanú zeleninu, na ňu teraz naberieme mäso aj s polievkou. Kto chce pridať na autenticite na vrch sa má nasypať drvené čili a sečuánske korenie a poliať vriacim olejom... Ja dávam na vrch čili olej lao gan ma...
Tiež hovädzie mäso:
Tipy na recepty z Varechy
SÚŤAŽ: Takto využívajú Maresi mliečko naši čitatelia
Tipy na články z Varechy
- 2
toban klíčky postrádam
no ďakujem za skvelý receptu román
hneď zrána povznesenú ľudským dobrom náladu mám
sa usmievam
potešilo..milo..
:-)
aj ked netvrdim, ze je to original
Ani moje nie je úplný originál. To čo si robila Ty je z kategórie stir fry jedál ako kung pao alebo general tso, moo shu alebo z našich čínskych fast fiodov bežné "chop suey" teda opekané, resp. smažené. Sam robím veľa rôznych stir fry jedál ale tých je tu dosť. Preto som pridal toto.... Švej ču žu (Shui Zhu Niu Rou) je varené vo vode, teda ochutenom vývare. Obdobne robia aj rybu, ale to som nikdy neskúšal. Viď moje kung pao.... Aj keď tiež som odskočil od originálu malo by tam byť veľa, celého sušeneho čili. Ja dávam radšej priamo do stir fry omáčky niečo pikantné....
Ide o jedlo "shui zhu niu rou" teda to čo u nás foneticky voláme švej ču žu aspoň z toho čo som sa dopátral.. (a potvrdil mi to aj jeden známy číňan, ale netvrdím, že je to pravda). Tak ako gong bao ji ding voláme kung pao. A písal som, že som to mierne zjednodušil....
Netušila jsem, že "švej" je varené, znám úpravu jak píšeš, styr fry - tedy opékané. Jeden se pořád učí.
Podľa mojich zistení je to veru tak. Ale nemám na to patent ani potvrdenie z jazykovedného usatvu :D Švej ču žu, švej žužu a všelijake obdobné skomoleniny sú podľa toho čo viem skrátka fonetický prepis "shui zhu" teda varené vo vode a potom ide či uz hovädzie "niu rou" , ryba "yu" alebo neviem čo tak ešte varia....
水
Shuǐ voda
猪
Zhū vepř 肉
Ròu
肉
Ròu maso
水猪肉 česky šuej ču žou