Talianska kuchyňa:
Prečo Taliani nemajú radi konzervy?

S petržlenom to je pravda že ho ťažko nájsť, ale koreňový zeler úplne bez problémov- aspoň tu u nás vo Venete...rovnako používanie mrkvy či zemiakov. samozrejme, Taliansko je tak veľké, že sa mnoho vecí z kraja do kraja mení. Od zvykov až po kuchyňu.

Pekne zaujimave citanie . Mala som stastie stravit v Rime jednu dovolenku , krasne zazitky , vyborne jedlo a priatelski taliani ziju v mojej pamati dodnes.
Tesim sa na pokracovanie tvojho serialu @Bonvivanka .

Ako dieťa som túžil navštíviť Taliansko.môj sen sa splnil až po revolúcii.mám na to veľmi krásne spomienky.Venezia.Pissa,Livorno,a odtiaľ na Sardíniu.Na hoteli sme mali aj perfektný fruštik,ale,na čo nikdy nezabudnem.Po fruštiku som si dal pomarančový džúš.v živote som lepší nepil.musím povedať,že to,čo sa u nás považuje za pomaranč.džús je veľmi ďaleko od toho talianskeho.mne to pripadalo,že upratovačka išla do záhrady natrhať pomaranče,a z nich ten džús potom urobili.paradox je ale ten,že najhoršiu pizzu som jedol v Pise pod šikmou vežou,ale to len preto,že som ju nejedol v pizzerii,ale v reštike kde zohriali len tú mrazenú.@Bonivanka ,prajem pekný deň,a ďakujem za pekný článok,a teším sa na jeho pokračovanie

@Bembo ďakujem a dúfam, že sa niečo nové dozvieš z mojich článkov :). Tých zážitkov je veľa a nielen z gastronómie. Keď už spomínaš tú pizzu, ja napríklad preferujem tú rímsku a nie neapolskú..je tenučká, chrumkavá a taká diétnejšia, pre mňa ľahšie stráviteľnejšia, ale našim nikdy nechutila. Vždy povedali, že v Ríme robia posúchy a nie pizzu chichi.

zaujimave a pekne citanie. dakujem.

Rada by som Ti poďakovala za sériu skvelo napísaných článkov, ktorú som nielenže "zlupla" rýchlejšie než Haribo medvedíky (a to je u mňa najvyššia pocta), ale preklikala som sa cez ňu do sekcie "Svetové kuchyne". Opäť som si aplikovala svoje pravidlo, že keď je "dobré čítanie, nejde sa spať, ale číta sa."

Pripomenula si mi môj gymnaziálny absolventský výlet do Talianska (za mojich gym. čias bolo na mojej gymnaziálej alma mater tradíciou, že sa tri roky šetrilo a cez prázdniny medzi III. a IV. ročníkom sa vyrazilo na týždeň "za morom". My sme zakotvili v Sellia Marina v Kalábrii, no bolo to sklamanie na celej čiare: jednak nám nevyšlo počasie a zároveň nám varili zo slovenských polotovarov, iba raz - na záver - objednali taliansku pizzu, aj to "len" Margheritu. Ale ako vášnivý fanúšik Donny Leon a jej commissaria Brunettiho som vždy slintala nad popismi obedov či večerí na taliansky spôsob. I vďaka Tebe som si uvedomila, o čo sme vtedy prišli.

@Conscientia (18.11.2016 09:06)

Krásne si to napísala, ďakujem pekne :). Ešte chcem prispieť jedným článkom, len musím si nájsť čas. Akurát si mi pripomenula prvý výlet mojej mamy do Talianska. Spoznávací zájazd do Benátok a Florencie. Tiež ich ubytovali niekde pri mori u nejakých Slovákov. Celý týždeň im dávali suché špagety na večeru a na stoloch bol iba kečup. Na raňajky žemle s maslom a džemom :D. Keďže vtedy ešte nepoznala Taliansko, doma nám rozhorčená rozprávala akú majú otrasnú stravu v Taliansku :D