Talianska kuchyňa:
Prečo Taliani nemajú radi konzervy?

Autor hlavného textu: Bonvivanka, spracovala: Andrea Červenková, 22. októbra 2016     10 minút čítania

Kto by nepoznal taliansku kuchyňu. Niečo iné je však poznať ju z prostredia slovenských pizzerií ako zakúsiť ju naživo. Naša Varecháčka Bonvivanka strávila v Taliansku kus svojho života a gastronómia je jej srdcová záležitosť. Ponúkame vám jedinečný 3-dielny seriál do zákulisia talianskej kuchyne, ako ju iste nepoznáte.

Doteraz ste si mohli prečítať:






Foto: Bonvivanka

Na Piazza Navona - najväčšom námestí v Ríme.


Hovorí sa, že všetky cesty vedú do Ríma. Viete prečo? Vieme, že starí Rimania boli dobyvatelia a získali obrovské teritórium. Keďže Rím bol považovaný za „Caput mundi“ (hlavné mesto sveta), celé rímske impérium spojili sieťou ciest, ktoré vždy viedli z Ríma a samozrejme aj do Ríma. Bolo ich 7 a existujú dodnes. Každá cesta má svoje meno a vedie iným smerom od Ríma napríklad na juh, na sever, na západ atď.

Rím – kolíska kultúrnej Európy

Podobne sa to stalo aj mne. Moja životná cesta ma zaviala na veľa rokov do hlavného mesta Talianska. Ako už asi poznáte typické klišé, zaviala ma tam aj láska, ale hlavným dôvodom môjho príchodu bolo štúdium na vysokej škole. Rím je obrovské multikultúrne mesto, ktoré je skôr pekné pre turistu ako našinca, ktorý tam príde žiť. Po mesiaci máte toho plné zuby a najradšej by ste utiekli na opustený ostrov. Normálny človek pracujúci v Ríme, ktorý dochádza do práce autom, trávi v zápche priemerne 3 až 4 hodiny denne. Z toho dôvodu jazdí veľa ľudí na motorkách, či je teplo, či zima a tiež je tam vysoká nehodovosť motocyklistov. Rímske metro je síce efektívne, ale malé. Dôvodom je, že pod celým Rímom sa nachádza starý Rím a vždy, keď sa začne niekde kopať, objavia niečo starobylé a vzácne. Neraz sa bagre a stavebné stroje prepadli do nejakej starej hrobky a práce boli pozastavené. Ale to je na Ríme zaujímavé. Nič tam poriadne nefunguje, ale napriek tomu má svoje čaro. Keď sa po bláznivom dni prejdete romantickými uličkami Ríma za svitu mesiaca, dáte si dobré jedlo a pohár vína, zabudnete na všetok stres. Večerná atmosféra vám to vždy plne vynahradí.

Stredomorská kuchyňa – zdravá, ale striktná


Foto: Bonvivanka

Zeleninový trh v Ríme.


V Ríme sa pre mňa začala škola poznávania života, vytvorila som si vzťah ku kultúre, umeniu, dizajnu, hudbe a samozrejme aj dobrej kuchyni. Ako absolventka hotelovej školy som už ako taký vzťah k vareniu mala, ale práca v gastronómii a hotelierstve vo mne ešte viac vzbudila túto vášeň. Napriek vysokej talianskej gastronómii som si najviac obľúbila typickú domácu kuchyňu a mala som aj dobrých učiteľov, ktorí ma do nej zasväcovali. Pracovne som veľa cestovala, preto som mala tú česť za tie roky spoznať kuchyňu a zvyky mnohých talianskych regiónov, nielen toho rímskeho.

Pochopila som, prečo „Cucina mediterranea“ (stredomorská kuchyňa) je jedna z najlepších aj najzdravších na svete. Pôvodná talianska kuchyňa sa riadi veľmi jednoduchými princípmi a Taliani sa riadia striktnými stravovacími návykmi, ktoré sú nepísanými pravidlami.

Pravidlo číslo 1 – čerstvosť


Foto: Bonvivanka

Kuracie kúsky s olivami a cherry rajčinami - ľahké, pestré a rýchle jedlo. Recept vhodný aj na prípravu ryby.


Jedlá sa vždy pripravujú z čerstvých surovín a majú jednoduché zloženie, aby vynikli jednotlivé chute. Používajú sezónnu zeleninu a ovocie, čiže to, čo sa prirodzene urodí v danom ročnom období. Preferujú konzumovať zeleninu, ktorá sa urodí nad zemou a nie pod zemou. Do stravy sú zakomponované vždy jedlá, ktoré sú zdraviu prospešné. Preferujú sušenie mäsových výrobkov pred údením, konzervujú soľou a olejom. To je iba pár mojich osobných povšimnutí.

V každom ročnom období nájdete na pultoch obchodov a na trhoch obrovské množstvo sezónnej zeleniny a po celom Taliansku sa konajú tzv. „Sagre“, obdoba našich hodov, ktoré sú oslavou sezónnej úrody. Tak sa môžete na potulkách Talianskom stretnúť v každom ročnom období so „Sagra dell´Uva“ – vinobranie, Sagra del porcino – dubákové hody, Sagra del tartufo – hľuzovkové hody a podobne. Ak na ne natrafíte, určite sa tam choďte pozrieť a budete mať kulinársky zážitok na celý život. Aj trhy majú v Taliansku svoju tradíciu. Každé mesto, mestečko alebo mestská časť majú aspoň jedno trhovisko s trhom, ktorý sa koná v stanovený deň. Na trhoch môžete nájsť naozaj všetko od samozrejme čerstvého ovocia, zeleniny, rýb, chleba, syrov, mäsa až po fejkové kabelky, koberce a čínske hračky. V sobotu a nedeľu sú naopak obľúbené trhy starožitností a blšie trhy.

Akú zeleninu v Taliansku nenájdete?

Ale vrátim sa k jedlu. Keď som márne hľadala po obchodoch koreňový zeler a petržlen na polievku, našla som iba stonkový zeler a petržlenovú vňať. Taliani tieto dve koreňové zeleniny nepoznajú. Pýtala som sa prečo a bolo mi vysvetlené, že čo rastie nad zemou je zdravšie ako to, čo rastie v zemi. To vysvetľuje aj zriedkavé využitie zemiakov, mrkvy, reďkovky, repy a podobných surovín v ich kuchyni.

Suroviny pre mňa nepoznané


Foto: Shutterstock

Dusená čakanka s talianskym chlebom.


V zime som si často vyrazila rada do typických vidieckych reštaurácií, kde som nasávala aspoň trochu zimnú atmosféru, keďže v Ríme som sneh nikdy nevidela. Boli to usadlosti na rímskom vidieku, postavené z mohutného kameňa, zvnútra vyložené drevom a v strede plápolalo vždy veľké ohnisko, na ktorom praskali voňavé klobásky a mamutie hovädzie steaky. Keď som si ku grilovanému mäsku vypýtala prvýkrát prílohu, priniesli mi akúsi uvarenú zelenú trávu, ktorá bola strašne horká. Čudovala som sa, prečo to všetci jedia. Priateľ mi vysvetlil, že táto burina je veľmi zdravá a napomáha tráveniu po ťažkom a mastnejšom jedle. Bola to „Cicoria“ alias – na moje prekvapenie čakanka obyčajná. Taká nenápadná rastlinka s fialovomodrými kvietkami. My tento typ čakanky nekonzumujeme. Takže sa vrátim k tomu, že naozaj Taliani konzumujú všakovaké zdraviu prospešné buriny a suroviny. Okrem čakanky medzi ne patrí napríklad mangold, artičok, fenikel, chilli, olivový olej prospešný na srdce a cievy alebo parmezán, syr s najvyšším obsahom vápnika, ktorý je zdravý pre kosti a nakoniec aj kvalitné červené víno.

Prekvapenie: žiadne konzervy


Foto: Bonvivanka

Údeniny a iné delikatesy ponúkané bežne v tržnici.


Ďalším veľkým prekvapením pre mňa bolo, keď som nikde nevedela nájsť mäsovú paštétu. Nieže by som bola milovníkom paštét, ale občas som mala chuť na niečo nezdravé a v Ríme boli v tom čase len dva „Mekáče“, lebo Taliani americkým fast foodom neholdujú. Jediné konzervy, ktoré vám ponúknu sú tuniakové, sardinkové a zeleninové. Taliani nemajú radi konzervovanú stravu, skôr sú majstri v zaváraní olejom. Najväčšími pochúťkami zavarenými v oleji sú bezpochyby sušené rajčiny, grilované baklažány a cukety, dubáky a rôzne hríby, grilovaná paprika, artičoky, ančovičky, kapary a chilli papričky. Ančovičky, kapary a niektoré druhy morských rýb nakladajú aj do soli. Čo sa týka mäsových výrobkov, diétnu salámu tam nájdete len ťažko, párky sú hydinové a väčšina výrobkov ako šunky, salámy a klobásky sú upravené sušením a varením. Napodiv však môžete nájsť v ponuke výbornú tlačenku.



Prečo sa Taliani počas dňa nehrabú v chladničke? Čítajte náš Magazín a dozviete sa už zajtra.


Viac o rôznych svetových kuchyniach si môžete prečítať tu:




Inšpirujte sa Talianskymi receptami:



Diskusia k článku

7 komentáre k článku
S petržlenom to je pravda že ho ťažko nájsť, ale koreňový zeler úplne bez problémov- aspoň tu u nás vo Venete...rovnako používanie mrkvy či zemiakov. samozrejme, Taliansko je tak veľké, že sa mnoho vecí z kraja do kraja mení. Od zvykov až po kuchyňu.
Pekne zaujimave citanie . Mala som stastie stravit v Rime jednu dovolenku , krasne zazitky , vyborne jedlo a priatelski taliani ziju v mojej pamati dodnes.
Tesim sa na pokracovanie tvojho serialu @Bonvivanka .
Ako dieťa som túžil navštíviť Taliansko.môj sen sa splnil až po revolúcii.mám na to veľmi krásne spomienky.Venezia.Pissa,Livorno,a odtiaľ na Sardíniu.Na hoteli sme mali aj perfektný fruštik,ale,na čo nikdy nezabudnem.Po fruštiku som si dal pomarančový džúš.v živote som lepší nepil.musím povedať,že to,čo sa u nás považuje za pomaranč.džús je veľmi ďaleko od toho talianskeho.mne to pripadalo,že upratovačka išla do záhrady natrhať pomaranče,a z nich ten džús potom urobili.paradox je ale ten,že najhoršiu pizzu som jedol v Pise pod šikmou vežou,ale to len preto,že som ju nejedol v pizzerii,ale v reštike kde zohriali len tú mrazenú.@Bonivanka ,prajem pekný deň,a ďakujem za pekný článok,a teším sa na jeho pokračovanie
@Bembo ďakujem a dúfam, že sa niečo nové dozvieš z mojich článkov :). Tých zážitkov je veľa a nielen z gastronómie. Keď už spomínaš tú pizzu, ja napríklad preferujem tú rímsku a nie neapolskú..je tenučká, chrumkavá a taká diétnejšia, pre mňa ľahšie stráviteľnejšia, ale našim nikdy nechutila. Vždy povedali, že v Ríme robia posúchy a nie pizzu chichi.
zaujimave a pekne citanie. dakujem.
Rada by som Ti poďakovala za sériu skvelo napísaných článkov, ktorú som nielenže "zlupla" rýchlejšie než Haribo medvedíky (a to je u mňa najvyššia pocta), ale preklikala som sa cez ňu do sekcie "Svetové kuchyne". Opäť som si aplikovala svoje pravidlo, že keď je "dobré čítanie, nejde sa spať, ale číta sa."

Pripomenula si mi môj gymnaziálny absolventský výlet do Talianska (za mojich gym. čias bolo na mojej gymnaziálej alma mater tradíciou, že sa tri roky šetrilo a cez prázdniny medzi III. a IV. ročníkom sa vyrazilo na týždeň "za morom". My sme zakotvili v Sellia Marina v Kalábrii, no bolo to sklamanie na celej čiare: jednak nám nevyšlo počasie a zároveň nám varili zo slovenských polotovarov, iba raz - na záver - objednali taliansku pizzu, aj to "len" Margheritu. Ale ako vášnivý fanúšik Donny Leon a jej commissaria Brunettiho som vždy slintala nad popismi obedov či večerí na taliansky spôsob. I vďaka Tebe som si uvedomila, o čo sme vtedy prišli.
@Conscientia (18.11.2016 09:06)

Krásne si to napísala, ďakujem pekne :). Ešte chcem prispieť jedným článkom, len musím si nájsť čas. Akurát si mi pripomenula prvý výlet mojej mamy do Talianska. Spoznávací zájazd do Benátok a Florencie. Tiež ich ubytovali niekde pri mori u nejakých Slovákov. Celý týždeň im dávali suché špagety na večeru a na stoloch bol iba kečup. Na raňajky žemle s maslom a džemom :D. Keďže vtedy ešte nepoznala Taliansko, doma nám rozhorčená rozprávala akú majú otrasnú stravu v Taliansku :D






TOPlist