Sandra, ako si pamätáš na prvý deň Varechy?
Bolo to vtipné :-). Mali sme pripravený krízový plán, keby Varechu navštívil príliš veľký počet návštevníkov a server by to neuniesol. Začali pribúdať prvé recepty od používateľov. Večer server samozrejme "spadol". A náš programátor Tomáš Abaffy a "otec" Varechy Jaro Matyáš mali plné ruky práce s rozchodením stránky celú ďalšiu noc. Záujem sme čakali, ale nie až taký enormne veľký. Bolo to šialené a zároveň neuveriteľne povzbudzujúce. Čakali nás roky tvrdej práce, ale stálo to za to.
Máš veľa novinárskych skúseností, Varecha však bola prvý web, pri ktorom si stála pri jeho rozbehu. Bol v niečom “rozbeh” Varechy od nuly špecifický?Varecha bola od začiatku úplne iná ako všetko, čo som dovtedy robila. Bolo vzrušujúce stáť pri zrode projektu, ktorý mal od začiatku veľké ambície. Dovtedy som sa venovala lifestylovým témam, móde, šoubiznisu. A okrajovo aj vareniu, receptové stránky patrili vždy mne :-).
Zrazu som sa mala venovať iba vareniu. V každom prípade to bola výzva, varenie a pečenie som milovala odmalička. Vždy som sa obšmietala v kuchyni okolo maminy. Bol to náš "revír", kam sme s maminou nikoho nepustili :-)
Tvoja práca okrem iného spočívala v editovaní a schvaľovaní používateľských receptov, prezeraní fotografií plných rôznych maškŕt, ako sa dá vydržať práca, kde sa ti celý deň zbiehajú slinky?
To bolo na tom všetkom asi najťažšie. Pozerať celý deň na lákavé fotky krásne „nastajlovaných“ jedál. A tak sa stávalo, že som po ceste domov nakúpila kokos, formu na laskonky, puding, čokoládu a dve hodiny po príchode domov u nás rozvoniavali laskonky). Namiesto večere. :-)
Ale čo, deti boli šťastné...
Občas to bol ozaj ťažký boj. Postupom času začali na Varechu prispievať Slováci žijúci v zahraničí. Zaúčali nás do tajov cudzokrajných kuchýň. Bol to úplne nový svet. Ak sme niečomu nerozumeli a nevedeli sme si poradiť s prípravou niečoho zložitého, skrátka sme sa ich spýtali. Na Varechu si zahraniční Slováci chodili pripomínať vône domova a odovzdať skúsenosti, ktoré načerpali v ich druhých domovoch. Medzi Varecháčmi vzniklo akési medzikontinentálne puto. Vznikli priateľstvá, ktoré trvajú dodnes.
Keď administruješ web plný receptov a rôznych kulinárskych inšpirácií, musí sa to prejaviť aj u teba doma v kuchyni? Varíš dnes inak ako v období pred Varechou?
No samozrejme. Keď som prišla na Varechu, myslela som si, že viem dobre variť. Dnes sa na tom smejem. Bola to pre mňa obrovská škola. Každý deň som sa naučila niečo nové. Od obyčajných Varecháčov, ktorí mohli kedykoľvek konkurovať zdatným šéfkuchárom, až po samotných šéfkuchárov, s ktorými som v tom období mala možnosť spolupracovať. Nakrúcanie videoreceptov bolo síce časovo náročné, no vedela som, že sa vždy naučím nejakú novú fintu :-D
Šéfkuchár Braňo Križan ma naučil variť tú najlepšiu kapustnicu na svete, Michal Konrád mi prezradil jeho tajnú ingredienciu pri príprave jeho špeciálnej wasabi omáčky na krevety, cukrárka Mária Poláková z hotela Kormorán ma zasa naučila robiť tie najlepšie orechové košíčky a tiež, ako si vyrobiť jednoduchý kornútik na rozpustenú čokoládu. Za živý svet som predtým nevedela prísť na to, ako pekne pofŕkať zákusky čokoládou :-)
Za dlhé roky prešli tvojimi rukami desiatky tisíc receptov, čo je obrovské množstvo jedál. Prekvapí ťa ešte dnes nejaké jedlo/recept, alebo už vieš “všetky možné jedlá sveta naspamäť”?
Jasné, že ma prekvapí. Veď je ich toľko po celom svete, čo ešte môžem skúsiť uvariť ale najmä ochutnať! :-D A to ešte stále spoznávam tie naše slovenské a české! Našťastie na Vareche bolo vždy veľa používateľov, ktorí vždy prišli s niečím novým. Teda vlastne starým. Napríklad varecháčka Tánička – Čistinka, dnes moja blízka priateľka, bola na to expert. Staré knihy s receptami zbiera dlhé roky. Jej recepty som doma skúšala so železnou pravidelnosťou, jedlá našich starých mám sú mojou slabosťou. Vedeli ste napríklad, že zemiakové šúľance sa nemusia nutne len variť vo vode? Stačí vyšúľať jeden veľký šúľanec, nazvete ho Ertéplový žúlanec, a dáte ho na plechu upiecť do rúry. Upečený pokrájate na kúsky, polejete maslom a posypete makom a cukrom. Tečú Vám slinky? Aj mne, asi postavím variť zemiaky....:-)
Utkveli ti nejaké úžasné recepty z Varechy v pamäti?
Tak tých mi utkvelo veľa.... Zamilovala som si indickú kuchyňu od dnes už mojej blízkej priateľky Mišky - @Methi (michsamant). Trvalo to možno rok, prestala som vtedy úplne variť naše slovenské jedlá. Aj môj manžel Roman si ich zamiloval, teda aspoň to tvrdil. V našom byte rozvoniavalo orientálne korenie, lietala som po celom meste, aby som zohnala, čo treba. Dnes už majú našťastie indické korenie v každom BIO shope. Za Miškinej podpory a rád (občas aj o druhej ráno) som sa naučila pripravovať tradičné indické jedlá, nespočetné množstvo tradičných placiek. Naše návštevy sa mohli spoľahnúť, že keď k nám prídu, bude ich čakať naservírovaná "india" na stole :-D. Milujem akékoľvek karí, najviac však zeleninové makhani. Nesmiem zabudnúť na hovädzie Boeuf Bourguignin podľa Julie Child od @Sjuz a Vianočného lososa od @Jerica. Na sladkosti sme mali expertky spoza oceánu, cheesecaky od @Babav miluje celá naša rodina a moji kolegovia, a najlepšie cookies pridala @Honestka.
Skoro som zabudla na skvelé jedlo pridané od známeho cestovateľa @2010 - grécka pečená zelenina Briam a tiež všetky jeho ázijské špeciality s detailným popisom prípravy, a snáď úplne všetky skvelé recepty od Danielky (@palokuchki) z Austrálie . Ak ste ešte nikdy nerobili domáci syr a chcete sa to naučiť, skúste jej recepty. Sú dovedené do dokonalosti :-D
Keď tak s odstupom času pozrieš do minulosti, čo by si poradila svojmu o 5 rokov mladšiemu ja?.
Ťažko povedať :-) Všetko má svoj vývoj, každý projekt potrebuje svoj čas, aby dozrel. Je to také isté ako u ľudí. Bolo skvelé prejsť si každou jednou skúsenosťou na Vareche. Spoznala som obrovské množstvo ľudí, ktorí mali jednu spoločnú vášeň - varenie. Stále bolo o čom sa rozprávať, čo rozoberať. Prežívali sme spolu všetko ako jedna veľká komunita. Narodenie detí, rodinné oslavy, choroby, aj smutné chvíle, keď niekto blízky navždy odišiel. Vášne boli niekedy veľké, občas vznikli aj hádky, ale tie sa nám vždy po pár dňoch, presne ako v rodine, podarilo zažehnať. Spolupatričnosť, aká vládla na Vareche, keď som v nej pracovala bola neuveriteľná. Pomáhali sme si nielen pri vkladaní receptov, ale aj s úplne bežnými banálnymi problémami v domácnosti. Najviac pyšná som asi bola, keď sa mi podarilo naučiť 80 ročnú varecháčku stiahnuť si fotky do počítača, upraviť ich a vložiť spolu s receptom na Varechu. To bol pocit na nezaplatenie :-D Občas síce prišli aj ťažké chvíľky, ale vždy tu bol pre mňa náš Tomáš, ktorý pomohol, či už išlo o programátorskú záležitosť, alebo ľudskú :-)
Chcela by si niečo ešte odkázať varecháčom?
Chcela by som ich všetkých veľmi pekne pozdraviť! :-) Počas písania týchto riadkov sa mi vybavilo obrovské množstvo krásnych spomienok. Viem, že varecháčska komunita žije stále svojím životom, stále pribúdajú úžasné recepty. Je to vždy prvé miesto kam idem, keď hľadám recept. Lebo jedným som si na sto percent istá. Na Vareche nájdem všetko, a keď náhodou nie, stačí napísať do diskusie a recept bude o pár hodín pridaný! :-) Prajem všetkým Varecháčom, aby mali stále chuť variť, objavovať a spoznávať nové chute, a nebáli sa pridávať svoje vlastné recepty a skúsenosti. Ten pocit, keď pridáte svoj prvý recept a prečítate si prvý pochvalný komentár k nemu, je k nezaplateniu :-D Teším sa na sezónne jesenné recepty a samozrejme na nové Vianočné recepty. Človek nikdy nevie, kedy práve objaví svoj nový najobľúbenejší recept! :-D
Pozrite aj:
25 naj receptov z 5 ročnej histórie Varecha.sk
Foto: Dáša Šimeková
rada na Vás spomínam s úctou a prajem Vám úprimne všetko dobré v živote, v práci i v súkromí, nech sa Vám darí vo všetkom. :-)
Tak ako všetkým redaktorom, adminkám a skratka všetkým autorom Varechy.sk všetko len to najlepšie a pevné nervy.
@Tinca , venujem sa online marketingu v spoločnosti, ktorá dováža a predáva topánky známych módnych značiek. A samozrejme vareniu, je to môj koníček a veľká láska a myslím, že moja rodina to aj patrične aj oceňuje :-D
Prajem ti vela uspecho v dalsom zivote.
spominam ,nezabudam .Vedela si inteligentne,veselo aj zabavne vyriesit problemy a vylepsit atmosferu,ak sa obcas zamracilo .Pozdravujem ta a prajem vsetko dobre .
@michsamant atd. atd. water under the bridge.... -:)
Draha @methi :-)Tak "toto" bola naozaj velmi mila diskusia , dakujem to @methi , ze si nam ju pripomenula :-) Vtedy som sa naozaj zabavala na nej celu Velku noc ! Aj tie kolaciky mi v rure zhoreli naozaj , aj z rolady som musela urobit Neroladu ...Skoda len , ze sa nam niektori ludia z Varechy stratili...
P.S. @2010 - "water under the bridge" - exactly... ;-)
Mam nieco vysvetlovat.
Ďakujeme.
P.S. Ďakujem aj za to, že pridávaš recepty pre "lepkáčov" už k nim patrím aj ja a tak si musím nájsť mnoho nových rcp. a prerobiť KK.
Miška,ďakujem,že si spomenula diskusiu ktorou sa mi podarilo zabaviť našich varecháčov hoci aj mne sa stalo že obed nebol taký dobrý ako inokedy :-)))
A za všetko toto ďakujem Tebe Sandra,Tomášovi a spomínam aj na Jarcove recepty...Všetko dobré a ĎAKUJEM !!!
Prajem Vám veľa zdravia a úspechov!
( Váš manžel Roman je iste ten sympaťák z Dobrého rána?!)
Naucili sme sa novym veciam, z tych virtualych priatelstiev ostali take, ktore vedia hoci aj na dialku podrzat ak je treba a dnes je uz maly rozdiel medzi tymi, ktore som si vytvorila tu beznym stretavanim sa.
Darmo dnesna tecnhnika je uzasna.
Stranka mi posluzila aj ako cvicko slovenskeho pravopisu, ktory by som nechcela stratit a hoci ho rokmi pouzivam malo a viacmenej tu
/aj napriek tomu, ze sme casto ktitizovani za nase vyskytujuce sa chyby, nejako nam to nevadi pretoze ti, co to pisu nemaju sajnu o com to je - zit v cudzine, nepouzivat velmi svoj rodny jazyk a snazit sa ho udrzat aj za cenu toho vysmechu a vyjadrit co potrebujeme/;
Prihlasila som sa sem aj kvoli tomu, aby som si obohatila nase starodavne jedla. Nazbierala som si tu krasne mena tychto receptov, aj takych, ktore som vobec nepoznala /sikovne zienky z Vychodu/
- aj obohatili nas jedalnicek a div sa svetu teraz ich nasi vnuci vyzaduju pre seba.
Vsetci sme iste poteseni, ked je nas recept uspesnym a stane sa oblubenym. Tesi ma, ze moje keksiky sa stali pre tvoju rodinku aj mnohych dalsich stalicou, lebo deti ich ozaj zboznuju. A kedze viem, ako tazko je v takom mnozstve menovat tych par mien bez urazky dalsich - ja dakujem Sandrika!
Tvoja “perlickova specialita” - videa so sefkucharmi, ktore boli pre nas takou odmenou vyssieho stupna tu velmi chybaju hlavne ked sa dnes pridavaju casto neuplne a nepresne recepty z hotelovych kuchyn, ktore malokoho nadchnu k tomu, aby sme ich urobili aj ked obrazok vyznie casto putavo.
Vieme, ze stranka by sa v zaciatkoch nebola stala takou popularnou bez tvojho kormidla /Jarco a Tomas vas tiez nie je vhodne vynechat!/ a medzi nami by sa zrejme nebolo naslo tolko priatelov, keby si nebola viedla tuto zvlastne nahodnu skupinu tou formou aku si nasadila.
Aj nadalej zelam dobre zdravie, stastny rodinny zivot a uspech, lebo clovek tvojho typu nemoze ostat stat bezuspesne len tak na konci radu...
Dakujeme! H.