Foto: Shutterstock
Prečo fermentovať?
Fermentácia je prírodný spôsob konzervovania potravín pomocou baktérií mliečneho kvasenia. Tie premieňajú cukry v zelenine (alebo ovocí) na kyselinu mliečnu, ktorá predlžuje ich trvanlivosť a zároveň ich obohacuje o výnimočnú chuť aj nutričné hodnoty, predovšetkým o probiotiká podporujúce trávenie.Aké sú základné pravidlá fermentovania?
Foto: Shutterstock
Klasiky, ktoré fungujú
Kyslá kapusta: Stačí nakrájať, nasoliť, pridať rascu, bobkový list či jablko, premiešať a natlačiť do pohára. Už po týždni sa rozbehne fermentácia a kapusta zmäkne. Ak nemáte veľkú nádobu, môžete si kapustu vykvasiť aj v malom, napríklad v zaváraninovom pohári.
Kapusta kvasená v pohári (fotorecept)Domáce kimchi: Pikantná kórejská klasika s čínskou kapustou, cesnakom, zázvorom, čili a ryžovou pastou. Daikon reďkovku z pôvodného receptu skúste nahradiť kalerábom alebo mrkvou. Podľa receptu od @enerrgizer budete potrebovať čínsku kapustu, chilli papričky, jarnú cibuľku, zázvor, cesnak, rybiu omáčku a, samozrejme, soľ.
Kapusta Kimči (fotorecept)Pikantný kórejský šalát si ľahko pripravíte aj podľa videoreceptu nášho prispievateľa @blogbusker:
Kimchi (videorecept)Uhorky: Ktorý Slovák by nemiloval kvasené uhorky? Zalejte ich slanou vodou, pridajte kôpor, cesnak, listy chrenu či viniča. Sú hotové za pár dní. Skúste si ich pripraviť podľa videoreceptu od @cesminaz:
Kvasené uhorky (videorecept)Cvikla: Obľúbená zelenina nášho regiónu nemôže ostať pri fermentovaní bokom. Výborne sa hodí k bryndzi a orechom.
Fermentovaná mladá cvikla s černicami, orechmi a ovčou bryndzouPo bulharsky: Kvasiť môžete skutočne takmer všetko - mrkvu, kaleráb, zeler, karfiol, papriku, paradajky. Vyskúšajte starý bulharský recept od @helica:
Kvasená zelenina podľa starého bulharského receptu (fotorecept)Ide to aj s ovocím či vločkami
Ovocie: Áno, aj to sa dá! Fermentované ovocie má sladkokyslú chuť a dá sa použiť do omáčok, čatní alebo aj k pečenému mäsu. Výborné sú slivky a ringloty, ananás, mango, hrozno a dokonca ja melón.Najprv si pripravte základ na fermentáciu: v pohári zmiešajte štartovaciu kultúru – napríklad balíček pekárskeho droždia – s dvomi šálkami vody a jednou šálkou cukru. Miešajte, kým sa cukor nerozpustí a nádobu uzavrite (nie napevno, aby mohol unikať tlak). Tento základ nechajte odstáť pri izbovej teplote približne 3 až 4 dni.
Potom pridajte do pohára čerstvé ovocie podľa výberu spolu s rovnakým množstvom cukru, ako pri základe. Opäť premiešajte, kým sa cukor nerozpustí, nádobu zatvorte a nechajte pokračovať v kvasení ešte niekoľko dní. Podľa chuti môžete do zmesi pridať škoricu, lístky mäty, klinčeky či kúsok zázvoru.
Ovsené vločky: Síce nie sú zo záhrady, ale určite budú zaujímavým spestrením vášho jedálneho lístka. Aj obyčajné ovsené vločky totiž môžete jednoducho „naštartovať“, aby boli ľahšie stráviteľné, chutnejšie a plné dobrých baktérií. Výsledok? Raňajky, ktoré zasýtia, nezaťažia a prirodzene podporia trávenie.
Kaša z fermentovaných ovsených vločiek
Diskusia k článku