Foto: Pravda - Ľuboš Pilc
Petra Tóthová
je cukrárka, lektorka, cake designerka, porotkyňa úspešnej šou Pečie celé Slovensko a autorka kuchárskych kníh. Vyštudovala tri vysoké školy a absolvovala desiatky prestížnych cukrárskych kurzov. Žije so svojím synom v dedinke pri Senci.
Prepadli sme ťa na nakrúcaní piatej série Pečie celé Slovensko. V čom je iné ako nakrúcanie predchádzajúcich sérií?
je cukrárka, lektorka, cake designerka, porotkyňa úspešnej šou Pečie celé Slovensko a autorka kuchárskych kníh. Vyštudovala tri vysoké školy a absolvovala desiatky prestížnych cukrárskych kurzov. Žije so svojím synom v dedinke pri Senci.
Počas nakrúcania piatej série už každý v štábe presne vie, čo má robiť a kde sa má pohybovať, je tu aj niekoľko technických zmien, aby sa nám pracovalo ľahšie a lepšie. Ja osobne sa snažím každý rok na sebe pracovať, aby som sa zdokonaľovala. Napríklad som začala oveľa viac čítať, aby som mala širšiu slovnú zásobu.
Čo najradšej čítaš?
Čítam všetko, čo mi príde pod ruku. Aktuálne som dočítala asi všetky romány od autorky Marie Benedict zo série o silných ženách, ktoré stáli za skutočne slávnymi mužmi. Posledný bol o Einsteinovej žene. Rozoberá, či sláva mužov nemala patriť aj ich ženám, ktoré ich podporovali. Po prečítaní každého zo siedmich románov som si uvedomila, že mi nielen dal veľa informácií, ale mi aj vzal niektorú z mojich ilúzií o vzťahoch. Napríklad žena Alberta Einsteina bola tiež veľmi schopná fyzička, ale nedostala sa vo svojej profesii tak ďaleko ako on len preto, že bola žena. Zaujímavé je, že si vysúdila peniaze za Nobelovu cenu, ktorú získal jej muž.
Robili sme spolu rozhovor v čase, keď mal náš mesačník Varecha osláviť svoj prvý rok, teraz už má tri. Každý rok nám v časopise pribudne vyše tisíc receptov. Čo sa za tie dva roky zmenilo u teba?
Aj u mňa na sociálnych sieťach a v mojich knihách pribúdajú recepty. Síce nie v takom množstve ako vo vašom časopise. Stále mám plno práce, ale na druhej strane aj trochu voľnosti, pretože mi síce niečo do života prišlo, ale aj odišlo. Napríklad bývam spolu so synom Vikim v novom dome. A ostatné dva mesiace nám v záhrade robia radosť aj sliepočky. Je to šesť dám a občas sa medzi nimi cítim ako medzi svojimi. (Smiech.) Sú veľmi šikovné, múdre a veľmi rýchlo sa učia. Napríklad za pár dní vedeli chodiť po rebríku. Rozhodla som sa pre ich chov preto, lebo som Vikimu chcela dopriať zvieratko. Vnútri domu mať zvieratko nemôžeme, pretože som alergička a zároveň nemám čas sa oň starať. Ale pri sliepkach je to fajn, pretože keď dobre urobíte kurník a výbeh, starostlivosť nepotrebujú aj štyri dni. Majú tam automatické dvierka, ktoré sa samy otvárajú a zatvárajú, aj kŕmidlo, ktoré sa dopĺňa samo...
A kto postavil kurník?
Najskôr som navozila asi pol tony piesku a dlaždíc, aby som pripravila podklad pod kurník a aj výbeh. Až potom prišiel na rad kurník. Viki chcel, aby tam mali hračky, a tak dostali hojdačku aj zrkadielko. Niekedy si hovorím, že by som sa chcela mať tak, ako moje sliepky, pretože cez víkend si behajú po trávniku a majú všetko, čo potrebujú.
A už znášajú aj vajíčka?
Ešte nie. My sme si zobrali také mladé tínedžerky, aby sa rýchlo prispôsobili. Viki ich chcel „mojkať“, preto bola naša priorita, aby si na nás rýchlo zvykli a syn si ich mohol užiť. A skutočne si ich užíva. Často si k výbehu vezme stoličku, sadne si tam, pozoruje ich, rozpráva sa s nimi, nosí im šalát a teší sa z nich.
Diskusia k článku