Foto: jody
Asi som podobné, ak nie rovnaké recepty už pridávala, ale tak to dobre vyzeralo a ešte lepšie chutilo, že som neodolala... :-) No a Zobraziť celý popisAsi som podobné, ak nie rovnaké recepty už pridávala, ale tak to dobre vyzeralo a ešte lepšie chutilo, že som neodolala... :-) No a hlavne toto nie je ani tak recept, ako čistá radosť z domácich produktov... :-)
príprava
na 200 °C
Postup
-
1
Ráno za svitania vstaneme a poberieme sa po zarosenom dvore do záhrady.
-
2
Odrežeme kapustu, vytiahneme zo zeme cvikľu a nakopeme zemiaky. Tieto na chvíľu namočíme do vody a potom len zľahka oškrabeme.
-
3
Odtrhneme peknú papriku. Oberieme ešte mladú fazuľku, zbavíme ju prípadných fúzov a na šikmo nakrájame.
-
4
Zo stodoly vezmeme ešte cesnak a zo dve cibule.
-
5
Natrháme čerstvý kôpor a petržlenovú a zelerovú vňať.
-
6
Očistenú a na malé kúsky nakrájanú strakatú cvikľu udusíme na cibuľke spolu so stonkami z vňatí. Tento druh žiaľ stratí svoju farbu, nezostane cyklámenová, ale chuťovo je rovnaká.
-
7
Mladú kapustu očistíme od hliny a prípadných slimákov a nakrájame na drobno, alebo postrúhame aj s hlúbikom. Na cibuli ju udusíme do mäkka spolu s mletou rascou a petržlenovou vňaťou. Keď je mäkká, pridáme pretlak, premiešame a podľa potreby zahustíme múkovou zátrepkou.
-
8
K mletému mäsu pridáme udusenú cviklu, vajíčka, soľ, obe vňate, červenú papriku, popučený cesnak a na prípadné zahustenie trochu múky a ovsených vločiek.
-
9
Zmes navrstvíme do plechu na pečiaci paprier a stierkou naznačíme porcie.
-
10
Pokladieme kolieskami papriky, ktorú trochu do mäsa vtlačíme a do stredu šprcneme za malý kopček domáceho kečupu.
-
11
Upečieme do zlata. Dĺžka pečenia závisí od hrúbky vrstvy na plechu.
-
12
A ideme na polievku. Na masle speníme na drobno pokrájaný cesnak, pridáme zemiaky a fazuľku, chvíľku opečieme a zalejeme vodou. Pridáme kôpor a uvaríme do mäkka. Nakoniec pridáme múkovou zátrepkou so smotanou, pridáme cukor a veľa preveľa kôpru. Po 5 minutách vypneme a dochutíme octom.
-
13
Naložíme si polievky, koľko sa do najväčšej misy zmestí a baštíme... :-)
-
14
A ak ešte vládzeme, naložíme kopcom tanier sekanej, rajčinovej kapusty a uvarených zemiakov... :-)
-
15
A nakoniec už len vyplazíme jazyk. Napríklad od radosti. :-) Dobrú chuť. :-)
nevadí, že kapusta je od blata a sú v nej slimáky ... že zemiaky aj mrkvu treba najskôr očistiť od hliny, spadnuté jablká sú otlčené, do hrušiek sa pustili osy ... všetko má tú správnu vôňu a chuť ... nie ako všetky tie sterilne poumývané a postriekané produkty zo supermarketu ... :)
Hubata, predstav si, že keď som toto začala čítať, pomyslela som si, neviem prečo, na teba.
file:///F:/DCIM/112___05/IMG_0848.JPG
iné nenapadlo.
aj u nás sa dejú takéto príbehy, len bohužiaľ ja mám záhradku pri chalupe kam musím cestovať, aj keď len pár km, hlavne tie rána mi chýbajú, keď človek vstane, uvarí si kávu a zatiaľ čo všetci spia vyberie sa do záhradky sadnúť si pod strom .... ale hádam aj to raz bude :-)
mlade leta;-))
A ako by klesla nezamestnanosť, veď pri výrobe potravín, cez obchody až po konzervárne by si koľko ľudí našlo robotu!
Máš krásnu dedinskú záhradu @Jody , cítiť z nej pohodu, mier a lásku k rodnej zemi.
Toto by som navrhla ako reklamu v televizii, mozno by niektorym ludom, ktori rozhoduju o nasej buducnosti konecne SVITLO.......
jody, krásna óda, naozaj. celý život bývam v paneláku, nikdy som nemala záľubu "špŕtať" sa v zemi. ale čím som staršia, tým viac túžim po takejto záhradke, posedieť si kedykoľvek vonku, vypiť kávičku, pokochať sa pohľadom po všetkej tej kráse. zatiaľ sa kochám iba tvojimi fotkami. aspoň to :))
Jednoducho PARÁDA !
Ľudí nebaví záhrada, lebo kedysi sa pracovalo tvrdo a pestovali sa základné potraviny na prežitie - zemiaky, kukurica, obilie, burgyňa, koreňová zelenina a fazuľa, niekde paradajky a papriky. Lenže aj papriky sa dole pestovali najmä koreninová a celé lány. Ja mám dva korene koreninovej a stačí mi na obskakovanie. A záhrady mali niekoľko sto árov, ak nie hektárov. Teraz mám záhradku asi 5 árov a tam mám všetko, čo sa tu dá dopestovať a ešte aj po viacerých odrodách. Tento rok okrem maku a cesnaku. Takže od skorej jari do neskorej jesene každý týždeň odnesiem niekoľko bedničiek a igelitiek zeleniny domov a tam niečo rozdám, niečo pojem, niečo spracujem a bohužiaľ niečo aj vyhodím, lebo viem, že znovu donesiem čerstvé.
Navyše práca so zemou je veľmi zdravá, lieči aj depresie, všade kde sú smutní ľudia, napríklad domovy dôchodcov by mali byť záhrady.
Tento rok nám marhule vynahradili úrodu aj z vlaňajška pomaly lopatou ich bolo treba zbierať to sa nestáva každý rok,čo sa dalo a stíhala som je spracované , aj sa veľa rozdalo a čo popadalo , do suda sa dalo, vlani bolo desať marhuliek z celého sadu tak sa tento rok robili zásoby . Slivky sú tiež tento rok , ale ako keby sa skamarátili s červíkami ,čo môžem a je zdravé skonzumujeme , nedá mi aby to vyšlo navnivoč hoc nedá sa to vždy aj keď si poviem keď stojím v obchode pri cenovkách : hovorím si, veď ja to mám doma svoje a tu je to také drahé . Tiež už by som si nevedela predstaviť že by som nemala možnosť si spraviť zo svojich orechov dobrý orechovník, alebo zo sliviek,marhúl osúch aj lekvár.
Ako píše @alena45 , je to pekné že máme svoje , ale čo je za tým koľko hodín práce , ešte si odkázaná na počasie , na škodcov treba mať palicu , aj keď toho mám svojich výpestkov nadostač aj na rozdávanie , ale toho času na oddych je potom veľmi málo.
Posledná veta od @alena45 je veľmi dobré konštatovanie , na depku je práca na záhrade vyslobodenie(len nesmie byť veľká),je pravdou že pri domove dôchodcov malá zahradka by bolo malé osvieženie.