Óda na záhradu fotorecept

jody - fotkajody, 5. augusta 2011
Óda na záhradu (fotorecept)
Foto: jody

Asi som podobné, ak nie rovnaké recepty už pridávala, ale tak to dobre vyzeralo a ešte lepšie chutilo, že som neodolala... :-) No a Zobraziť celý popisAsi som podobné, ak nie rovnaké recepty už pridávala, ale tak to dobre vyzeralo a ešte lepšie chutilo, že som neodolala... :-) No a hlavne toto nie je ani tak recept, ako čistá radosť z domácich produktov... :-)

30 minút
príprava
45 minút
na 200 °C

Suroviny





Postup

  1. 1

    Ráno za svitania vstaneme a poberieme sa po zarosenom dvore do záhrady.

    Óda na záhradu (fotorecept) - obrázok 1
  2. 2

    Odrežeme kapustu, vytiahneme zo zeme cvikľu a nakopeme zemiaky. Tieto na chvíľu namočíme do vody a potom len zľahka oškrabeme.

    Óda na záhradu (fotorecept) - obrázok 2
  3. 3

    Odtrhneme peknú papriku. Oberieme ešte mladú fazuľku, zbavíme ju prípadných fúzov a na šikmo nakrájame.

    Óda na záhradu (fotorecept) - obrázok 3
  4. 4

    Zo stodoly vezmeme ešte cesnak a zo dve cibule.

    Óda na záhradu (fotorecept) - obrázok 4
  5. 5

    Natrháme čerstvý kôpor a petržlenovú a zelerovú vňať.

    Óda na záhradu (fotorecept) - obrázok 5
  6. 6

    Očistenú a na malé kúsky nakrájanú strakatú cvikľu udusíme na cibuľke spolu so stonkami z vňatí. Tento druh žiaľ stratí svoju farbu, nezostane cyklámenová, ale chuťovo je rovnaká.

    Óda na záhradu (fotorecept) - obrázok 6
  7. 7

    Mladú kapustu očistíme od hliny a prípadných slimákov a nakrájame na drobno, alebo postrúhame aj s hlúbikom. Na cibuli ju udusíme do mäkka spolu s mletou rascou a petržlenovou vňaťou. Keď je mäkká, pridáme pretlak, premiešame a podľa potreby zahustíme múkovou zátrepkou.

    Óda na záhradu (fotorecept) - obrázok 7
  8. 8

    K mletému mäsu pridáme udusenú cviklu, vajíčka, soľ, obe vňate, červenú papriku, popučený cesnak a na prípadné zahustenie trochu múky a ovsených vločiek.

    Óda na záhradu (fotorecept) - obrázok 8
  9. 9

    Zmes navrstvíme do plechu na pečiaci paprier a stierkou naznačíme porcie.

    Óda na záhradu (fotorecept) - obrázok 9
  10. 10

    Pokladieme kolieskami papriky, ktorú trochu do mäsa vtlačíme a do stredu šprcneme za malý kopček domáceho kečupu.

    Óda na záhradu (fotorecept) - obrázok 10
  11. 11

    Upečieme do zlata. Dĺžka pečenia závisí od hrúbky vrstvy na plechu.

    Óda na záhradu (fotorecept) - obrázok 11
  12. 12

    A ideme na polievku. Na masle speníme na drobno pokrájaný cesnak, pridáme zemiaky a fazuľku, chvíľku opečieme a zalejeme vodou. Pridáme kôpor a uvaríme do mäkka. Nakoniec pridáme múkovou zátrepkou so smotanou, pridáme cukor a veľa preveľa kôpru. Po 5 minutách vypneme a dochutíme octom.

    Óda na záhradu (fotorecept) - obrázok 12
  13. 13

    Naložíme si polievky, koľko sa do najväčšej misy zmestí a baštíme... :-)

    Óda na záhradu (fotorecept) - obrázok 13
  14. 14

    A ak ešte vládzeme, naložíme kopcom tanier sekanej, rajčinovej kapusty a uvarených zemiakov... :-)

    Óda na záhradu (fotorecept) - obrázok 14
  15. 15

    A nakoniec už len vyplazíme jazyk. Napríklad od radosti. :-) Dobrú chuť. :-)

    Óda na záhradu (fotorecept) - obrázok 15

Diskusia k receptu

hubata
Áno, takto sa odmení záhrada majiteľke ktorá ju s láskou okopáva, polieva. Toto som ja nemala vidieť: je mi do plaču že som prišla o moju záhradu a teraz musím chodiť pre ovocie a zeleninu k cudzej babke. Ale snažím sa a možno o rok aj ja tu dám takýto skvelý recept, ku ktorému ani mäso netreba.
hubarka35
ach sv.nebesia-až sa tu rozplývam pri týchto fotkách i receptiku na dobrý obedik zo záhradky.....je to moj sen mat záhradu pri dome.....mám sice u deduška za čo mu dakujem....no musim vlakom tam aj domov...a všetko ako kôn vláčim...i zitra idem....
marcy
záhrada je radosť,ale aj starosť....v mojom prípade neskutočný relax :) ...receptíkje skutočne ódou
klaura
krásne podaný recept ... vidieť, že máš svoju záhradu rada a tešíš sa z každej urodenej zeleninky ... tak ako ja ... :)
nevadí, že kapusta je od blata a sú v nej slimáky ... že zemiaky aj mrkvu treba najskôr očistiť od hliny, spadnuté jablká sú otlčené, do hrušiek sa pustili osy ... všetko má tú správnu vôňu a chuť ... nie ako všetky tie sterilne poumývané a postriekané produkty zo supermarketu ... :)
evanaaa
Jody, to sa ti podarilo, tá óda ( na radosť) len tak spieva, pekný popis dobrých jedál. Je ozaj užitočné a dobré mať zelovoc pri dome, to je radosť , ktorú treba násobiť starostlivosťou a tebe sa to darí.
Hubata, predstav si, že keď som toto začala čítať, pomyslela som si, neviem prečo, na teba.
2010
Parada, zavidim....lebo u nas v noci pridu a vsetko poohryzaju a poskacu , chranene potvory.
file:///F:/DCIM/112___05/IMG_0848.JPG
2010
Teraz to neslo , este raz skusim:


kuchticka
@jody , dostala si ma tym nazvom receptu :-))) . Nemam cas citat vsetky recepty, obcas vyberiem nieco ... no proste ODA sa ti podarila. Toto co vidim na tvojej zahrade by som vsetko chcela. Mne sa neurodi k voli nepriaznivemu pocasiu, ale najma k voli lesnej zveri, ktora ma u nas "volny vyber", tak ako pise @2010. Vsetko mi pojedia a znicia co pracne sadim, okopavam, polievam a urodu skonzumuju tie potvorky, ktore nikto nesmie hubit. Toto je odmena za krasne zdrave byvanie v prekrasnej prirode. Nie je nam dopriate mat VSETKO.
kuchticka
Od uzasu nad peknym fotoreceptom som ti zabudla ten recept pochvalit. To je vsetko co ja lubim cvikla, fazulky zelene, kapusta, zemiacky - ach tie dobroty!
ola111
To je milý recept-až sa to o recepte dá povedať,ale pri tomto ma nič
iné nenapadlo.
zdezda
je to paráda:-) a ešte k tomu chutne zdravá
evusik
krásne a s láskou podaný príbeh o tom ako zelenina putuje zo záhradky rovno do hrnca a tam sa zmení na dobrý obed :-)
aj u nás sa dejú takéto príbehy, len bohužiaľ ja mám záhradku pri chalupe kam musím cestovať, aj keď len pár km, hlavne tie rána mi chýbajú, keď človek vstane, uvarí si kávu a zatiaľ čo všetci spia vyberie sa do záhradky sadnúť si pod strom .... ale hádam aj to raz bude :-)
danila
to nie je óda, to je záhradná symfónia...
marta5
Nádhera Tvoj recept aj s nafotením -mám záhradu pri dome je to paráda ,aj ked je stále dosť práce.Záhrada sa odmení úrodou a pekným pohľadom na kvety,teraz práve kvitnú ruže ,gladioly.,begonie a nádherne pivonky.Je radosť sa pozerať ráno na tu nádheru.
marta5
Tvoj recept určite vyskúšam,ked prídu deti.Si skvelá.
marta5
Poplietla som,ved begonie kvitli na jar,sú to nádherné georgíny,ktoré kvitnú teráz
sovka62
Tak som si polebedila, dušu potešila. Takéto rána a predpoludnia, aké si opísala, boli dôvodom, že som si zubami nechtami vybojovala, aby ma rodičia pustili na poľnohospodársku školu (strednú, na vysokú som už potom šla automaticky). Tá sebestačnosť z vlastnej úrody, prípadne z vlastného chovu mi vždy pripadala ako záruka pokojného a spokojného života. Hoci viem, že časy sa zmenili, nedokážem chápať ľudí, ktorí majú v záhrade trávnik a bazén a neostal im ani kúsok na zeleninovú hriadku, či na záhon byliniek. Kupujú zeleninu a ovocie doteperené cez polovicu sveta, čomu zodpovedá i kvalita A možno by predsa len zazávideli, keby si prečítali tvoju ódu.
tancotanka
@jody , veľmi pekne podaný recept k chutnému obedu z vlastnej záhrady, polievku z fazuľky robím podobne, ale tú kapustu vyskúšam, urodila sa mi, vďaka za rcpt
frezia68
Vieš @jody ,na recepty chodím tak ukradomky,prebehnem,sladké zväčša vynechám,niečo zaujme...ale tento som nemohla obísť.Ani nie kvôli receptu,ale kvôli tej radosti zo záhradky,ktorú poznám.Mali sme od bytu dosť ďaleko a ešte cesta do kopčiska.Elektrina bola,voda nie,ale boli sudy a chytali sme dažďovú.A radosť z úrody sme prežívali podobne.A predstav si,keď z rozkvitnutej ringloty až bol biely strom,ostalo 7 ks ringlot a ich rast sme sledovali a čakali na "úrodu"a už dozrievali,tak reku o 2 dni okoštujeme.A o 2 dni už neboli,zachutili inému :-( ale mali sme orech kráľovský(papierový),maliny,egreše,viničky,jablone....a radosť z každej úrody.Už len ten veľký cukrový hrášok,kukurica a okolo nej sa ovíjala fazuľa....radšej prestanem,lebo vznikne ďaľšia óda a to je Tvoj recept-prepáč.Ale vidím,že aj @sovka má pekné spomienky a súhlasím,najkrajšie boli skoré rána,keď len vtačí spev a sem-tam veverička prebehla :-)
babav
Prekrasne vsetko :zahradka ,jedlo,macka.......pripomenula si mi moje
mlade leta;-))
hubata
@evanaaa , ďakujem ti za tieto slová, potešila si ma: je to tak ako píše @Jody a aj @sovka 62 - kto raz ochutnal vlastnými rukami vypestovanú paradajku, uhorku, kukuricu, zemiak ten na tú chuť už nezabudne. Škoda že si nevážime čo nám zanechali naši predkovia - úrodnú pôdu od Komárna až po Tatry, my ju máme samú burinu, poletujú po nej igelitky, je zabetónovaná parkoviskami pri OC, zdevastovaná diaľnicami po ktorých dovážame - potraviny. Všimnite si ako si svoju kamenistú pôdu vážia v Chorvátsku, v Taliansku, v Rakúsku: všade sa pasú ovečky, kozy, kravy - a my od nich draho kupujeme to čo máme doma: syry, jogurty, mlieko. A tak isto je to so zeleninou a ovocím: jeme umelohmotné paradajky, papriku, melóny z Holandska, hoci v okolí D. Stredy si ich môžme dopestovať sami. Dovážame jablká z Poľska a naše plantáže v Stupave sú opustené, konzervárne pozatvárané. Teší ma že čím-viacej ľudí sa opäť stáva záhradkármi a ignorujú supermarkety aj s tým ich bordelom (rozumej potravinami) dovezeným z celej EÚ.
A ako by klesla nezamestnanosť, veď pri výrobe potravín, cez obchody až po konzervárne by si koľko ľudí našlo robotu!

Máš krásnu dedinskú záhradu @Jody , cítiť z nej pohodu, mier a lásku k rodnej zemi.
danculka
Som veľmi rada,že toľko je tých , ktorým tá rodná hruda,nesmrdí.,,v potu tváre si budeš dorábať chlieb,,vieš,že bol niekedy rok,že sme nezobrali ani to, čo sme zasadili a stále rok,čo rok sme sa do poľa vracali s nádejou,že tento rok sa nám vydarí lepšie,ako ten vlaňajší,chválim Ti to @jody ,super,kým nesieš plný kôš zo záhrady,môžeš porozmýšľať,čo s ním,ako to pripraviť na stôl,kdešto iný musia rozmýšlať doma ,čo chcú pripraviť a utekajú kupovať,čo na to potrebujú,superpekné foto ,aj recept....díky pohladkalo ma to po duši...
ludka10
..je to nadhera. A nie len recept ale aj cele Tvoje rozpravanie.
Toto by som navrhla ako reklamu v televizii, mozno by niektorym ludom, ktori rozhoduju o nasej buducnosti konecne SVITLO.......
dorisa
Nádhera. Takú ódu som mala teraz dva dni na chate a záhradke. Skvelý nápad:)Tiež sa vytešujem zo svojej úrody.
mata3636
ludka 10, nesvitlo by im. lebo keby sme všetci my, obyčajní ľudia, mali svoje záhradky a boli defacto sebestační, tak tí hore by z toho nemali svoje milióniky €.
jody, krásna óda, naozaj. celý život bývam v paneláku, nikdy som nemala záľubu "špŕtať" sa v zemi. ale čím som staršia, tým viac túžim po takejto záhradke, posedieť si kedykoľvek vonku, vypiť kávičku, pokochať sa pohľadom po všetkej tej kráse. zatiaľ sa kochám iba tvojimi fotkami. aspoň to :))
terinka55
Toľko milých komentárov a so všetkými sa stotožňujem.
Jednoducho PARÁDA !
jody
Veľmi pekne všetkým ďakujem. :-) Takéto vysoko pozitívne ohlasy presne vystihli ako som sa pri fotení cítila. :-) Ešte raz, ďakujem. :-)
sandratamer
Aj ja chcem záhradu... Ako deti sme s bratom nadávali ako pohani (ako detskí pohani :-D), keď nás rodičia každý víkend hnali na záhradu sadiť, plieť, ťahať alebo pumpovať vodu zo studne a oberať a následne spracovávať plody doma a zavárať atď... Teraz to vidím inak, a túžim po vlastnej záhrade práve pre to ...., čo nám sem vozia zo zahraničia. A budem ju mať, to si tu sama sebe sľubujem....
jody
Ešte aby nedošlo k omylu, tá záhrada patrí mojej mame a ja sa tam dostanem len občas, ale je tam taká pohoda, že som to chcela dostať na fotky... možno spravím z najbližšej návštevy fotopríbeh. :-)
ancicka
@sandratamer ,ja keby sa to dalo virtualne,tak by som ti jú poslala,aspoň polovicu na začiato.čo ty nato,Ja zž leľa ráz nezvladám,aešte teraz krd pršalo ,tak niekedy sa mi plač chytá.
bozulka
@jody , nádherný príbeh.Skoro tridsať rokov som zažívala aj tu v PN podobné pocity ako ty.Ale posledných pár rokov bola naša záhradka skôr nočnou morou ktorá ťažila aj môjho manžela...Nám neničili záhradku žiadne zvieratká,ale poriadne dvojnohé zvery.Je mi ľúto že som sa nedostala od manželovej smti na našu záhradku,nejako som to nedokázala.Nakoniec som sa prekonala a šla...záhradka spustošená,schody do chatky ukradnuté,/boli kovové/ a tým pádom chatka pre mňa nedostupná.Bohužial aj takéto "potešenie" existuje.Bola som úplne sebestačná so zeleninou všetkého druhu.Ostali mi len fotografie ako táto v mojom profile z minuloročnej úrody.Prepáč mi tie moje smutné zážitky.
pacik
Krásne...Toto sú aj moje najkrajšie chvíle, keď vyrazím do záhrady, celú ju obídem, pozbieram čo potrebujem a idem variť. A kým dovarím, ešte tam aj zo 3x nakuknem, lebo vždy niečo zabudnem, alebo len tak pre radosť. Už roky, aj keď prídem z práce domov, najskôr obídem celú záhradu, čo sa tam udialo od večera.
tancotanka
@jody , včera som si odtrhla kapustu v záhrade a teraz idem kuchtiť podľa tvojej ódy, @hubata , pekný komentár, ja to tiež tak cítim, a je nás veľa, ako vidím, @sandratamer , aj mňa otec tak "ničil" v záhrade. Myslím, že to bola dobrá škola, ako získať vzťah k tomu, čo si dorobíme sami a dnes mám svoju záhradu, z ktorej sa teším... @bozulka , je mi ľúto, ako sa vedia niektorí jedinci správať k tomu, čo im nepatrí
jamalinka
Veľmi pekne opísané. Ak dovolíte trošku popíšem aj ja môj záhradkársky život. Ja som so záhradou vyrastala od malička, napr, polievaním, ale aj rýľovaním záhrady, oberaním dopestovanej úrody. Môj nebohý otec bol mičurinec, dokázal vždy prekvapiť niečim, čo nikto naokolo nemal. Dopestovával aj plantu na sadenie,ktorú potom rozdával všetkým naokolo. Čítal a sledoval zahradkára a v zime balil a posielal (aj dostával) rôzne semiačka, ktoré na jar v záhrade premenil na novinku (napr. topinamburi, dlhé fauľkové lusky asi 1,5 až 2 m, kápiu o veľkosti väčšej ako 7 dcl pohár a pod.) Ja som sa čudovala, že ho to takto baví. Potom som sa vydala do domu, kde bola (aj je) záhrada čisto len na sadenie 23 árov. Môj otec naučil môjho, tiež už nebohého manžela túto zem využívať. Môjho manžela práca v záhrade chytila za srdce a pretekali sa (v dobrom) s otcom v pestovaní všetkého možného. S našimi známymi sme sa vždy podelili a manžel sa tešil z bohatstva zo záhrady. Ja som ticho pomáhala, ale netešila som sa až tak veľmi ako on. Takto to trvalo roky až prišiel obrovský, smutný zlom, manžel veľmi rýchlo odišiel a ja som zostala sama. Sú to už 3 roky. Niečo sa vo mne pohlo, akoby som bola vedená mojim manželom aj otcom a pomaly ale isto pokračujem v tom záhradničení a tiež vymýšľam a skúšam a čo je najdôležitejšie zisťujem, že mi to prináša veľkú radosť. A ešte navyše dopestovanú úrodu spracovávam postupne od úrody jahôd až po zber zemiakov, papriky, červenej repy a pod. dokonca som zasadila aj 2 višne. Chcela som sa len s Vami podeliť s dopracovaním sa až do štádia poznania radosti s tvrdo vykonanej práce, ale vôbec neľutujem, ba naopak začínam sa stále viac a viac tešiť a takto robiť radosť nielen sebe ale aj svojim blízkym príbuzným.
alena45
ten kto ma pozná vie, že ak by som začala o mojej záhrade, tak neskončím do Vianoc. Milujem záhradu a všetky tie rastlinky, aj tie neposlušné. Napríklad bôb zakvitol a chytil hrdzu, ale takú, že som to ešte nikdy nevidela, celá rastlina sa obalila oranžovým práškom, cícer sa váľal v tomto večnom blate a viac zhnil ako dozrel, niektoré odrody papričiek majú 100 kvetov, ale žiadny plod. Nie sú to vždy len radosti, chcela som tým povedať. A ako vyzrieť na krtinôžky a sliziaky, myši a pod. A ako vyzrieť na peronospóru ? A bez postrekov? Je to tvrdý boj, verte mi.
Ľudí nebaví záhrada, lebo kedysi sa pracovalo tvrdo a pestovali sa základné potraviny na prežitie - zemiaky, kukurica, obilie, burgyňa, koreňová zelenina a fazuľa, niekde paradajky a papriky. Lenže aj papriky sa dole pestovali najmä koreninová a celé lány. Ja mám dva korene koreninovej a stačí mi na obskakovanie. A záhrady mali niekoľko sto árov, ak nie hektárov. Teraz mám záhradku asi 5 árov a tam mám všetko, čo sa tu dá dopestovať a ešte aj po viacerých odrodách. Tento rok okrem maku a cesnaku. Takže od skorej jari do neskorej jesene každý týždeň odnesiem niekoľko bedničiek a igelitiek zeleniny domov a tam niečo rozdám, niečo pojem, niečo spracujem a bohužiaľ niečo aj vyhodím, lebo viem, že znovu donesiem čerstvé.
Navyše práca so zemou je veľmi zdravá, lieči aj depresie, všade kde sú smutní ľudia, napríklad domovy dôchodcov by mali byť záhrady.
jerica
Milá @jody máš to krásne , aj receptík výborný , veď ako dobre padne keď to niekto chváli a nevidí tie hodiny a tú prácu za tým.Ako je to v komentoch už skoro všetko napísané ako z mojej duše aj spoločných skúseností s prácou na záhrade . Začneš na jaro do jesene máš čo robiť keď nechceš aby ťa neprerástla burina. Veľmi dobre poznám, len nemáme malú záhradu,skleník tam sú paprika , rajčiny , uhorky a patizóny,potom veľký sad , slivky , orechy,hrušky , jablone,marhule dokonca lipu máme v sade , keď to všetko zarodí veľa,zle je,keď nezarodí tiež nie sme spokojní,no čo už raz sme takí.
Tento rok nám marhule vynahradili úrodu aj z vlaňajška pomaly lopatou ich bolo treba zbierať to sa nestáva každý rok,čo sa dalo a stíhala som je spracované , aj sa veľa rozdalo a čo popadalo , do suda sa dalo, vlani bolo desať marhuliek z celého sadu tak sa tento rok robili zásoby . Slivky sú tiež tento rok , ale ako keby sa skamarátili s červíkami ,čo môžem a je zdravé skonzumujeme , nedá mi aby to vyšlo navnivoč hoc nedá sa to vždy aj keď si poviem keď stojím v obchode pri cenovkách : hovorím si, veď ja to mám doma svoje a tu je to také drahé . Tiež už by som si nevedela predstaviť že by som nemala možnosť si spraviť zo svojich orechov dobrý orechovník, alebo zo sliviek,marhúl osúch aj lekvár.

Ako píše @alena45 , je to pekné že máme svoje , ale čo je za tým koľko hodín práce , ešte si odkázaná na počasie , na škodcov treba mať palicu , aj keď toho mám svojich výpestkov nadostač aj na rozdávanie , ale toho času na oddych je potom veľmi málo.

Posledná veta od @alena45 je veľmi dobré konštatovanie , na depku je práca na záhrade vyslobodenie(len nesmie byť veľká),je pravdou že pri domove dôchodcov malá zahradka by bolo malé osvieženie.
marcy
priznám,nie som príliš pedant na rovnosť hriadok,či presné spony medzi priesadami.....:-DDDD,no záhrada ma naučila trpezlivosti a znova som sa presvedčila,že vynaložená námaha nezaručí vždy skvelý výsledok....ani zdravie,ani dobré počasie,či harmonický partnerský život nie je samozrejmosť...preto sa teším,ako mnoho iných aj z maličkosti....
jody
Aká super debata sa tu z toho vyvinula. Som rada, že som vám niečo príjemné (v konečnom dôsledku) pripomenula, aj keby to mali byť len spomienky. :-)
hubata
Aj mňa mama musela splieskať aby som išla hoci len pre zeleninu do nedeľnej polievky: nechcelo sa mi zašpiniť si ruky, zlomiť dlhý nechtík. Až som mala deti a chodili sme na chalupu tak sme akosi všetci cítili že nie ten činžiak v Bratislave je pre nás domov, ale tá malá chalúpka po babke, čo potrebuje aby sa o ňu niekto staral aby nezomrela ako tá babka. A vôňa pokosenej trávy, vôňa zeme na jar a prvá pažítka mi chýba tým viac ako starnem a ako starnú moje deti, ktoré tam prežili detstvo. Pôda a človek, človek a pôda patria odjakživa k sebe.
julica
nádherea, nádhera. vždy keď som u rodičov, prplem sa v záhrade a vyváram, čo v zemi a na zemi nájdem. šťastie :)
julica
A aké krásne príbehy v komentároch, @jamalinka... no idem zase zháňať, podobne ako hubata, záhradu za symbolickú sumu. @alenka45 , nechceš brigádničku, čo pracuje za špinu za nechtami? :) joj, tak aspoň do lesa zajtra vybehnúť
julica
A aké krásne príbehy v komentároch, @jamalinka... no idem zase zháňať, podobne ako hubata, záhradu za symbolickú sumu. @alenka45 , nechceš brigádničku, čo pracuje za špinu za nechtami? :) joj, tak aspoň do lesa zajtra vybehnúť
marcy
@hubata veru,škody narobené minulým režimom majú nedozierne následky :-(.....násilne prerušený kontakt s pôdou a takto sme dopadli....lány polí zostali pasienkami,na ktorých sa nič nepasie,medza s medzou zrastá,čo je toľko vysemenených burín,tŕnok,šípok.....ešte že existujú satelitné snímky ako dôkaz,že nemožno zobrať dotácie a ani palcom nehnúť ( v mnohých prípadoch )...
anene
Máme záhradu a pomerne dosť veľkú, dopestujeme si takmer všetko, nielen pre seba aj na rozdávanie. Manželovi bola záhrada všekýlm, mal veľkú radosť keď mohol niečo podarovať iným. Ale to teraz nláhle skočilo. Odišiel navždy. Strašne to bolí a neviem o tom sešte písať. Neskôr sa podelím o svoju bolesť. Viem veľmi málo píšem komentáre, ale neboli dni aby som nesledovala varechu, okrem posledného mesiaca. Teraz pomaly prezerám staršie príspevky a tak som sa dostala aj tomuto.
marcy
@anene ,chce to čas.....on je tiež lekár, drž sa a ostaň vernou varecháčkou ... komentuj aj raď v tejto milej komunite :)
modrykamen
Všetky máte pravdu. Niet nad domácu zeleninu a ovocie, zvlášť ak nie je striekané kadejakými chemikáliami. Dnes sa uprednostňuje kvetinová záhradka, že vraj dostať kúpiť lacnú zeleninu (aj trhovníci používajú chémiu). Nevedel som, že aj recept môže byť poézia. Darmo, všetko treba robiť s láskou.
izabella929
Poznám dôverne tento krásny pocit, chodiť po záhradke a zbierať všetko, čo som dopestovala a vytešovať sa z krásnych farieb neuveriteľne zdravej a krásnej úrody.-))nič chemicky neošetrujeme, ale sadím zeleninu tak, aby sa navzájom ochraňovala...
izabella929
anene,,,je mi to strašne ľúto...hovorí sa, že všetko chce čas...ano je to síce pravda,ale kto stratil milovanú osobu, je to už trápenie navždy....čas síce slzy vysuší, ale v dušičke to zostane navždy bolestivé...
zuzliak
toto je prvy takto nadherne rozpravkovo spracovany receptik- nadhera a blahozelam :) Aj ja si prosim zahradku :)
tilau
jeeej aké krásne fotky a úžasne spracovaný receptík...




SÚŤAŽ: Takto využívajú Maresi mliečko naši čitatelia