Kuracie stehná na dubákoch fotorecept

Postup

1. 1

   Slovami starého, životom skúseného pôžitkára, ak sa chceš dostať na vrchol bársakej duševnej, fyzickej, ale aj gastronomickej slasti, nesmieš sa ponáhľať. To platí aj pre prípravu a následne aj konzumáciu tejto dobroty tentoraz z kuracieho mäsa. Podľa dobrého zvyku skúseného „gazdiniaka”, na začiatku varenia som si pripravil všetko pekne k rukám. Horné stehná, tentoraz som ich kúpil už bez kože a vykostené, som zbavil prebytočného tuku, umyl ich pod tečúcou vodou a nechal osušiť na kuchynskom papierovom obrúsku. Umyl a osušil som aj kurací tuk, ktorý uložím do mrazničky a keď budem variť „koscelkovú” hovädziu polievku, pridám ho na „viľepšeňe šmaku! … ta ňe?” (uložený vo veľkom drôtenom „vajíčku”), spoločne s cibuľou, guličkami čierneho korenia, sušeným ligurčekom a dobre štípajúcou feferónkou, či jalapeño.

   
2. 2

   Tuku zbavené mäso som ešte „krát” nechal osušiť na papierovom obrúsku a medzitým som na plátky pokrájal za hrsť strúčikov cesnaku.

   
3. 3

   Odstáte mäso som obojstranne jemne z výšky osolil, posypal čerstvo mletým čiernym korením alias „oeMČeKoval”, zo 3÷4´ na červeno_hnedo opiekol na 3÷4 PL oleja a odložil na pomocný tanier.

   
4. 4

   Čas opekania kuracinky som využil na „naplátkovanie” dvoch stredne veľkých žltých cibúľ,

   
5. 5

   ktoré som, spoločne s plátkami cesnaku, následne vložil do výpeku, krátko orestoval (len čo sa do priehľadna „nasosali” horúceho oleja; predchádzajúci olej sa mi minul na opečenie kuracích stehienok, tak som ho doplnil a na zjemnenie chutí pridal aj kocku masla – veď mám predsa francúzsku výchovu! … ta ňe?). Na takto pripravený cibuľovo-cesnakový základ som porozkladal už opečené kúsky mäsa,

   
6. 6

   posypal ich kopcovitou PL mletej sladkej papriky,

   
7. 7

   zalial vodou z namočených sušených dubákov a

   
8. 8

   asi pol litrom kuracieho vývaru (tekutého mäsového bujónu).

   
9. 9

   Po krátkom, niekoľko minútovom, ohreve som pridal aj „napučané” dubáky, komlet priviedol do varu, po ktorom som ohrev znížil na režim „buľkokotanie” (z 10_kovej škály na 2. stupeň), rajnicu prikryl pokrievkou a mal som na 96´ pokoj alias „klid, ticho a tabáček”.

   
10. 10

    Na záverečnú „¼-hoďku” som pokrievku sňal a šťavu nechal zredukovať do takéhoto množstva.

    
11. 11

    Keďže som relaxovanie už prerušil, tak som pripravil zemiakovú kašu (pyré) a prílohu z paradajok; priamo na pekáči som olejom pokropil, osolil a „oeMČeKoval” baby paradajky a nechal ich na 15´ upiecť pri 210 °C, ktoré posypané pokrájanými lístočkami čerstvej bazaličky voňavej sú výborným doplnením tejto „prdôch-ovskej” (pracujúci dôchodca) dobroty! Na zasmiatie – pamätám sa na jeden z vtipov mojej milovanej babičky „lady Ann”, známej to košickej „kofy”, doslova až do jej odchodu na „Nebeský pľac”: zrelé hrušky si na trhu kupoval aj starý dôstojný pán z Malého kostolíka za hotelom Slovan. Obzeral si ich, poohmatkával a opýtal sa predávačky „kofy”: prosím vás „kišasoňka” a sú tieto vase hrušky mäkké? … právdaže pán farár, také jak ho … o, rovno na vaše zuby!

    
12. 12

    … tak a ešte pred zaželaním dobrých „šmakov,” pohľad na plný tanier. Recept venujem Slávkovi, mojemu „bratránkovi z Pavlůvek“, ktorému už "narástli tretie zuby" a pravdepodobne ho premenuje na „Slast a bašta moji sladké Flérky“.

    
13. 13

    Vyzerá to tak, že tohoto roku bude citrónov nadostač a

    
14. 14

    aj našej novej ruži sa u nás páči a darí!