Kuracie stehná na dubákoch (fotorecept)

Postup

1. Slovami starého, životom skúseného pôžitkára, ak sa chceš dostať na vrchol bársakej duševnej, fyzickej, ale aj gastronomickej slasti, nesmieš sa ponáhľať. To platí aj pre prípravu a následne aj konzumáciu tejto dobroty tentoraz z kuracieho mäsa. Podľa dobrého zvyku skúseného „gazdiniaka”, na začiatku varenia som si pripravil všetko pekne k rukám. Horné stehná, tentoraz som ich kúpil už bez kože a vykostené, som zbavil prebytočného tuku, umyl ich pod tečúcou vodou a nechal osušiť na kuchynskom papierovom obrúsku. Umyl a osušil som aj kurací tuk, ktorý uložím do mrazničky a keď budem variť „koscelkovú” hovädziu polievku, pridám ho na „viľepšeňe šmaku! … ta ňe?” (uložený vo veľkom drôtenom „vajíčku”), spoločne s cibuľou, guličkami čierneho korenia, sušeným ligurčekom a dobre štípajúcou feferónkou, či jalapeño.
2. Tuku zbavené mäso som ešte „krát” nechal osušiť na papierovom obrúsku a medzitým som na plátky pokrájal za hrsť strúčikov cesnaku.
3. Odstáte mäso som obojstranne jemne z výšky osolil, posypal čerstvo mletým čiernym korením alias „oeMČeKoval”, zo 3÷4´ na červeno_hnedo opiekol na 3÷4 PL oleja a odložil na pomocný tanier.
4. Čas opekania kuracinky som využil na „naplátkovanie” dvoch stredne veľkých žltých cibúľ,
5. ktoré som, spoločne s plátkami cesnaku, následne vložil do výpeku, krátko orestoval (len čo sa do priehľadna „nasosali” horúceho oleja; predchádzajúci olej sa mi minul na opečenie kuracích stehienok, tak som ho doplnil a na zjemnenie chutí pridal aj kocku masla – veď mám predsa francúzsku výchovu! … ta ňe?). Na takto pripravený cibuľovo-cesnakový základ som porozkladal už opečené kúsky mäsa,
6. posypal ich kopcovitou PL mletej sladkej papriky,
7. zalial vodou z namočených sušených dubákov a
8. asi pol litrom kuracieho vývaru (tekutého mäsového bujónu).
9. Po krátkom, niekoľko minútovom, ohreve som pridal aj „napučané” dubáky, komlet priviedol do varu, po ktorom som ohrev znížil na režim „buľkokotanie” (z 10_kovej škály na 2. stupeň), rajnicu prikryl pokrievkou a mal som na 96´ pokoj alias „klid, ticho a tabáček”.
10. Na záverečnú „¼-hoďku” som pokrievku sňal a šťavu nechal zredukovať do takéhoto množstva.
11. Keďže som relaxovanie už prerušil, tak som pripravil zemiakovú kašu (pyré) a prílohu z paradajok; priamo na pekáči som olejom pokropil, osolil a „oeMČeKoval” baby paradajky a nechal ich na 15´ upiecť pri 210 °C, ktoré posypané pokrájanými lístočkami čerstvej bazaličky voňavej sú výborným doplnením tejto „prdôch-ovskej” (pracujúci dôchodca) dobroty! Na zasmiatie – pamätám sa na jeden z vtipov mojej milovanej babičky „lady Ann”, známej to košickej „kofy”, doslova až do jej odchodu na „Nebeský pľac”: zrelé hrušky si na trhu kupoval aj starý dôstojný pán z Malého kostolíka za hotelom Slovan. Obzeral si ich, poohmatkával a opýtal sa predávačky „kofy”: prosím vás „kišasoňka” a sú tieto vase hrušky mäkké? … právdaže pán farár, také jak ho … o, rovno na vaše zuby!
12. … tak a ešte pred zaželaním dobrých „šmakov,” pohľad na plný tanier. Recept venujem Slávkovi, mojemu „bratránkovi z Pavlůvek“, ktorému už "narástli tretie zuby" a pravdepodobne ho premenuje na „Slast a bašta moji sladké Flérky“.
13. Vyzerá to tak, že tohoto roku bude citrónov nadostač a
14. aj našej novej ruži sa u nás páči a darí!