Foto: Shutterstock
Vznikol náhodou
Prvý chlieb vznikol pravdepodobne už v praveku, archeologické nálezy naznačujú, že pred približne 10 000 rokmi ľudia začali pestovať obilniny, ako je pšenica a jačmeň v oblastiach Blízkeho východu, v tzv. úrodnom polmesiaci (súvislé územie zahŕňajúce Mezopotámiu, severnú Arábiu, Levantu, južnú Anatóliu a Egypt).Pravekí ľudia najskôr žuli surové zrná alebo ich drvili na hrubú múku. Postupne však začali experimentovať – múku miešali s vodou a vytvorili cesto, ktoré piekli na horúcich kameňoch. Jednoduchý plochý chlieb pripomínal dnešné nekvasené chleby, ako je pita alebo placky.
Objavom kvasiniek a fermentácie sa však výroba chleba zmenila. Starovekí Egypťania boli pravdepodobne prví, ktorí vytvorili kvasený chlieb - náhodou. Kvasnice prítomné vo vzduchu reagovali s cestom a spôsobili, že sa cesto nadulo, čím vznikol nadýchaný a mäkší chlieb. Tento proces sa stal základom pečenia chleba, ako ho poznáme dnes.
Chlieb pre vojsko
V starovekom Ríme bol chlieb neoddeliteľnou súčasťou stravy vojakov. Každý vojak dostával dennú dávku pšeničnej múky, z ktorej si piekol vlastný chlieb. Rímska armáda mala dokonca mobilné pece, ktoré vojsko prenášalo, aby mali vojaci vždy čerstvý chlieb.Existujú druhy chleba navrhnuté tak, aby vydržali extrémne dlhý čas, ako napríklad vojenský „tvrdý chlieb“ (hardtack). Tento suchý, tvrdý chlieb bol základnou potravinou námorníkov a vojenských jednotiek po celé stáročia a vydržal mesiace či dokonca roky bez toho, aby sa pokazil. Vyrábal sa len z múky, vody a soli a neobsahoval žiadne kvasnice. Aby zmäkol a dal sa konzumovať, musel sa najskôr namočiť do vody, kávy alebo polievky.
Chlieb ako platidlo
Starovekí Egypťania používali chlieb aj ako formu meny. Robotníci, ktorí stavali pyramídy, dostávali výplatu nielen v podobe piva, ale aj chleba. Chlieb a pivo boli v Egypte základnými zložkami stravy a mali vysokú hodnotu.Prvý krájaný chlieb
Zatiaľ čo dnes väčšina ľudí považuje predkrájaný chlieb za samozrejmosť, táto inovácia prišla v roku 1928 z USA. Americký vynálezca Otto Frederick Rohwedder bol autorom prvého stroja na krájanie chleba, vďaka čomu sa zvýšila jeho spotreba.
Foto: Shutterstock
Magický význam chleba
V rôznych kultúrach mal chlieb aj symbolický a magický význam. V mnohých kultúrach sa verilo, že samotný akt pečenia chleba dokáže pritiahnuť bohatstvo a blahobyt do domácnosti.V niektorých slovanských a germánskych tradíciách sa kúsok chleba nosil ako amulet, ktorý mal chrániť pred chorobami, zlými duchmi či kliatbami. Tento zvyk bol rozšírený najmä medzi cestujúcimi, ktorí verili, že chlieb ich ochráni na dlhých cestách.
V domácnosti sa chlieb kládol na prah dverí alebo pod strechu, aby zabezpečil ochranu domu pred zlými silami. Verilo sa, že chlieb má schopnosť pohltiť negatívne energie a udržať harmóniu v rodine. Podobný rituál sa praktizoval aj pri narodení dieťaťa, kde sa chlieb používal na ochranu novorodenca pred zlými duchmi.
Tradovalo sa tiež, že ak niekto prevráti chlieb naopak, prinesie to nešťastie alebo dokonca smrť do rodiny. Ďalšou poverou bolo, že ak chlieb pri pečení praskne, je to znamenie prichádzajúceho nešťastia alebo choroby. Ak sa chlieb nedal rozkrájať rovnomerne, mohlo to byť znamením, že v dome je zlý duch alebo nejaký druh kliatby.
Bezlepkový chlieb už pred tisíckami rokov
Zatiaľ čo bezlepkový chlieb je dnes trendom kvôli nárastu celiakie a intolerancie na lepok, staroveké civilizácie, ako Inkovia, Mayovia a Egypťania takisto pripravovali chlieb z bezlepkových surovín, ako je kukurica a iné obilniny. Táto tradícia pretrváva dodnes v mnohých regiónoch, kde sa lepok prirodzene v strave nevyskytuje.
Foto: Shutterstock
Najdrahší chlieb na svete
Vedeli ste, že existuje chlieb, ktorý stojí stovky eur? Tento luxusný chlieb pochádza zo španielskej Malagy a jeho autorom je pekár Juan Manuel Moreno.
Foto: elespanol.com
Okrem špeciálnych druhov múky obsahuje aj zlatý a strieborný prášok. Jeho cena sa pohybuje okolo 1500 eur za bochník. Zlatý bochník je určený pre gurmánov a znalcov, ktorí si radi doprajú neobyčajné kulinárske zážitky.
Diskusia k článku