Foto: Shutterstock
Kde sa vzala
Hruška je opadavý listnatý strom z čeľade ružovitých (Rosaceae), jej plody hrušky sú malvice. Pochádza z Kaukazu, odkiaľ sa rozšírila do Európy a Ázie, kde sa začala kultivovať už pred viac ako 4000 rokmi. Starí Gréci a Rimania oceňovali plody hrušky pre jej chuť a liečivé účinky. Vďaka svojej univerzálnosti a dlhej skladovateľnosti, boli hrušky cenným a žiadaným druhom tovaru na obchodných cestách starovekého sveta.
Na svete sa pestuje niekoľko sto odrôd hrušiek, pri ktorých sa mení tvar i farba hrušiek od zelenej, žltej, červenej až k hnedej. Existujú mäkšie, takzvané maslové hrušky, ale aj tvrdšie odrody. Mnohé druhy sa využívajú aj ako okrasné stromy. Sexi obrysy jej plodov sú natoľko zaujímavé, že dali názov tvaru – hruškovitému.
Foto: Shutterstock
Hruška či jablko?
No aby to nebolo také jednoduché, nie každá hruška má hruškovitý tvar. Už i nás známa nashi hruška je skôr podobná jablku. Má väčšinou žltkastú farbu. Pochádza z Číny, no v súčasnej dobe je rozšírená po celej východnej Ázii a Japonsku. Na rozdiel od klasickej, nashi hruška po odtrhnutí ďalej nedozrieva a nemäkne, no je šťavnatejšia a sladšia. Je však veľmi citlivá na tlak a poranenia plodu, preto sa predáva individuálne balená.
Hruška – zásobáreň vitamínov
V hruškách sa nachádza vitamínu C, E a B, ako i dôležité minerály: draslík, fosfor, horčík a železo. Sú tiež dobrým zdrojom stopových prvkov: medi a v menšej miere i zinku. To, že hrušky majú schopnosť znižovať krvný tlak, je známe už od stredoveku. Za túto vlastnosť hrušky vďačia svojim diuretickým účinkom a tomu, že neobsahujú žiaden sodík, ktorý v tele zadržuje vodu, a tak spôsobuje hypertenziu.
Foto: Shutterstock
Mytologická hruška
Už grécky básnik Homér chváli hrušky ako „dar bohov". V jeho epose hrušky rástli v sade vznešeného kráľa Alkinoa, ktorý sa ujal Odysea po tom, ako prenasledovaný Poseidónom skoro prišiel o život v rozbúrených morských vlnách.
V našich ľudových rozprávkach sa s hruškou stretávame pomerne často: Tri zlaté hrušky, ktoré hľadá švárny mladík, aby získal nevestu či v rozprávke Pán Boh daj šťastia, lavička, v ktorej dievčinka striasa hrušky zo starého stromu, aby sa stromu uľahčilo.
A nesmieme opomenúť slovenské ľudové piesne, v ktorých sa hruška spája s láskou, obvykle nešťastnou: Mám ja hrušku a nič na nej, mám frajerku, čo ma po nej, ja ju ľúbim ona mňa nie, aké je to milovanie, aká je to láska... alebo V šírom poli hruška stojí, vŕšok sa jej zelená, pod ňou stojí moja milá, celá vyplakaná...
Keďže hruškový strom rástol ešte donedávna v takmer každej záhrade či ovocnom sade, naši predkovia celkom prirodzene zahrnuli hrušku i do pranostík (Na Hromnice kalužky, budú jablká i hrušky. Margita trhá prvé hrušky – margitky.) alebo porekadiel (Netras strom, keď hrušky samy padajú. Osa lichá len do sladkej hrušky pichá).
Foto: Shutterstock
Visí nielen na strome
S hruškou sa však môžeme stretnúť nielen na strome. Nájdeme ju napríklad na vrchole kanoistického pádla ako zaoblenú koncovku, ktorá pomáha pádlo držať a ovládať. Na konskom sedle sa hruškou nazýva výčnelok na prednej rázsoche sedla, ktorý pomáha lepšie sa udržať v sedle pri rýchlom cvale a neprepadnúť pri prudkom zastavení alebo slúži na uviazanie lasa. Hruška označuje i časť tzv. "chladných zbrani", ako je napríklad meč. Jeho hlavica (hruška) ukončuje rukoväť, vyvažuje zbraň. No a takmer každá žiarovka – aspoň do nedávna – mala tvar visiacej hrušky.
Hruška v kuchyni
Hrušky majú v gastronómii široké využitie. Okrem tekutej formy: muštov, sirupov, džúsov, ciderov, vín a liehovín sú obľúbené v ovocných aj iných šalátoch, často ich nájdeme ako súčasť pečených i nepečených dezertov. Absolútnu harmóniu chutí vytvára hruška so syrmi a skvelo chutí s akýmkoľvek mäsom.
Koláče, ktoré bez hrušiek nemôžu byť:
Zavárané hrušky na dlhú zimu:
Hruška v receptoch spoza hraníc:
Na sladko s hruškou, ale nepečené:
I v kombinácii s mäsom chutia hrušky skvelo:
Na slano, ale bez mäsa:
Zdravé pochúťky s hruškou:
Zdroj: www.wikipedia.org
Diskusia k článku