Foto: Nadez
Výhľad na časť mesta Tampere, v pozadí jazero Näsijärvi.
Fínsko – krajina medzi Ruskom a Švédskom
Do Fínska som sa dostala pred niekoľkými rokmi najprv na výmenný študijný pobyt, a to do východnej Karélie, blízko Ruska. Neskôr som sa do Fínska presťahovala za priateľom, žijeme v Tampere v južnom Fínsku. Tampere je tretím najväčším fínskym mestom a celkovo veľmi príjemnou turistickou destináciou, aj čo sa týka ochutnania fínskej gastronómie. Ja osobne mám v rámci fínskej kuchyne najradšej lososa na rôzne spôsoby a tiež veľký výber dezertov s lesnými plodmi.
Fínsko je európskou krajinou, preto nám jeho kuchyňa môže byť blízka. Treba povedať, že je pomerne jednoduchá, nie príliš exotická a rozmanitá, hoci v dnešnej dobe je už ovplyvnená inými kuchyňami (tradične hlavne švédskou a ruskou). Dôraz sa odjakživa kladie na čerstvosť a kvalitu surovín. Tieto rysy má fínska gastronómia spoločné s ostatnými severskými kuchyňami.
Foto: Nadez
Typická fínska scenéria s jazerom Näsijärvi.
Zelenina – často a veľa
Keďže Fínsko leží pri mori a má veľa jazier, v jedálnom lístku sa prirodzene vyskytuje mnoho sladkovodných aj morských rýb. Okrem toho jedia Fíni ku každému jedlu zeleninu, a to v oveľa väčšej miere, než na Slovensku. Je to hlavne tá, ktorá sa dá v krajine dopestovať vzhľadom na klimatické podmienky – uhorky, paradajky, rôzne druhy šalátu a samozrejme zemiaky ako hlavná príloha. Je výborné, že možnosť nabrať si veľa zeleniny býva samozrejmosťou v reštauráciách, kde je bufet, aj v školských a univerzitných jedálňach.
Podľa môjho názoru sa typické vlastnosti gastronómie každej krajiny dajú vnímať sčasti ako odraz klimatických podmienok vo všeobecnosti, preto vo Fínsku tradične nevyužívajú pri varení veľa korenín ako napríklad v teplejších ázijských krajinách. Jedlá sú často krát pre nás nevýraznej chuti a ľudia si ich zvyknú dochucovať rôznymi dressingami a omáčkami, ktorých výber je v supermarketoch veľmi široký. To však neznamená, že sa vo Fínsku nenájdu jedlá hodné ochutnania.
Foto: Nadez
Tržnica (Kauppahalli) v Tampere so zeleninou, kuriatkami a lesnými plodmi.
Pirôžky
Jednou z tradičných špecialít fínskej kuchyne sú karelské pirôžky (karjalapiirakat). Karélia je oblasť vo východnom Fínsku, sčasti tiež v Rusku. Tieto pirôžky nie sú však pirohy v našom zmysle slova, sú skôr ploché žitné akoby placky s veľkosťou dlane, plnené bývajú hlavne ryžovou plnkou. Dajú sa kúpiť v každom fínskom obchode, mrazené či chladené, a stačí ich len mierne ohriať, v prípade mrazených asi 15 minút v rúre. Jedia sa s vajíčkovou nátierkou, ktorá je tiež veľmi jednoduchá na prípravu. Hoci vizuálne toto jedlo nevyzerá najlepšie, je veľmi chutné a je to tak jedlo na každý deň, ako aj na ponúknutie pre hostí, ktorí prídu na návštevu či na párty.
Foto: Nadez
Karelské pirôžky (karjalanpiirakat) s vajíčkovou nátierkou.
V prímorskej krajine sa musia jesť ryby
Ako už bolo spomenuté, Fíni vo svojej kuchyni využívajú veľa rýb. Najobľúbenejší je jednoznačne losos. Ja často pripravujem napríklad lososa so smotanovými zemiakmi a rukolou. Varí sa z neho aj obľúbená polievka (lohikeitto), steaky, konzumuje sa marinovaný, pečený a veľmi chutný je aj údený losos, ktorý sa je najmä na studeno ako predkrm. Jeho výhodou je aj pomerne dobrá cena, aspoň v porovnaní s ostanými druhmi mäsa, ktoré je vo Fínsku dosť drahé (výnimkou je kura).
Foto: Shutterstock
Polievka s mäsom z lososa (lohikeitto).
Losos so smotanovými zemiakmi a rukolouOkrem lososa sa vo fínskej kuchyni často krát vyskytujú aj ostrieže, pstruhy a mnoho ďalších druhov rýb. Obľúbenou pochúťkou, najmä v lete, sú aj vyprážané a osolené malé slede (paistetut silakat).
Foto: Nadez
Ukáža ponuky rýb v tržnici.
Sobie mäso
Okrem rýb je v rámci fínskej kuchyne známe aj sobie mäso, napríklad dusené (poronkäristys). Je tradičnou laponskou lahôdkou. Sobie mäso je veľmi chutné, zdravé a mäkké, podobne ako iné druhy zveriny, ale je aj veľmi drahé. Dá sa aj dobre zmrazovať (využíva sa často), údiť a tiež konzervovať. Soby sa vo Fínsku chovajú na družstevných farmách, samozrejme hlavne v Laponsku, kde ich chov bol (a sčasti stále je) pre sámsku menšinu hlavným zdrojom obživy. Soby žijú aj vo voľnej prírode, ale ich lov je zakázaný.
Foto: Nadez
Údené sobie mäso (poron liha).
Hlavné jedlá sú často dusené
Tradičné hlavné jedlá vo Fínsku sú veľmi často dusené. Môžeme spomenúť napríklad palapaisti – dusené hovädzie mäso s mrkvou, zahustené smotanou a okorenené bielym korením. Slovo ´paisti´ označuje dusené jedlo. Ďalším hlavným jedlom v tejto kategórii je karjalanpaisti – zmes bravčového a hovädzieho mäsa, cibule a mrkvy, upravené v rúre s korením a soľou. Karjalan znamená ´karelské´, karelská kuchyňa ovplyvnená ruskou je vôbec vo Fínsku veľmi populárna a množstvo dnes už tradičných fínskych jedál je z Karélie.
Švédsky vplyv na fínsku kuchyňu demonštruje ďalšie obľúbené fínske jedlo – mäsové guľôčky (lihapullat), podávané najčastejšie so smotanovou omáčkou. Pripravujú sa z mletého mäsa, hovädzieho alebo zo zmesi hovädzieho a bravčového.
Foto: Shutterstock
Mäsové guľôčky so smotanovou omáčkou, brusnicovým džemom a zemiakovou kašou.
Kottbullar - domáca verzia
Kotbullar (fotorecept)
Mäsové guľky a la Ikea Kotbular - švédska kuchyňa (fotorecept)Chlieb ako príloha ku všetkým jedlám
Fíni v podstate ku všetkým jedlám jedia chlieb. Väčšinou sa jedná o tmavý žitný chlieb (ruisleipä), ktorý ale nie je chlebom v našom zmysle slova, sú to skôr malé ploché tvrdé chlebíky alebo väčšie okrúhle bochníky v tvare kolesa. Chlieb je vôbec vo Fínsku výrazne odlišný od nášho, je o dosť tvrdší, plochý a aj inej chuti.
Foto: Nadez
Ukážka fínskeho chleba – okrúhly tmavý žitný chlieb (ruisleipä), menšie žitné chlebíky a slnečnicový chlieb (auringonkukkaleipä).
Fínsky chlieb (fotorecept)Mlieko hlavne bezlaktózové
Takisto sa takmer ku každému jedlu pije mlieko. Pijú ho nielen deti, ale aj dospelí, a to ku všetkým možným druhom jedál, čo sa nám môže zdať trochu zvláštne. Veľká časť fínskej populácie trpí totiž intoleranciou na laktózu. Je však úplne bežné a bezproblémové dostať nielen v obchode, ale aj vo firemných a školských jedálňach mlieko bez obsahu laktózy. Takisto sa dajú v každom obchode kúpiť aj ostatné bezlaktózové mliečne výrobky – napríklad smotana, jogurty, maslo, syry. Vôbec všetky výrobky, v ktorých je mlieko, sa dajú kúpiť aj v bezlaktózovej verzii (napríklad aj pečivo). Vo Fínsku sa všeobecne mlieko a mliečne výrobky (najmä smotana) konzumujú odjakživa vo veľkých množstvách a sú veľmi kvalitné.
Čierna im chutí
Jednou zo zaujímavých rysov fínskej kuchyne je podľa môjho vlastného pozorovania inklinácia k rôznym jedlám čiernej farby. Niežeby to bolo kvôli farbe samotnej, je to asi náhoda. Spomeniem napríklad veľmi známe salmiakki, cukríky čiernej farby, ktoré chutia sčasti ako pelendrek, avšak sú slané. Fíni ich zbožňujú, a tak okrem klasických cukríkov, či už mäkkých alebo tvrdých, nájdete aj špeciality ako salmiakki zmrzlinu alebo salmiakki vodku. Treba dodať, že prevažnej väčšine cudzincov salmiakki vôbec nechutia, čo však Fíni jednoducho nedokážu pochopiť. Okrem salmiakki je veľmi obľúbený aj pelendrek (lakritsi).
Foto: Nadez
Salmiakki, fínske cukríky, na obrázku vľavo aj spolu s pelendrekovými cukríkmi (lakritsi) s náplňou.
Foto: Nadez
Mustamakkara – krvavnica, špecialita z oblasti Tampere.
Fíni majú sladké jazýčky
Hoci je vo Fínsku veľmi zriedkavé mať sladké jedlo ako hlavný chod, sladké Fíni jedia veľa a radi. Pri príprave dezertov využívajú často lesné plody, ktoré majú takpovediac stále po ruke – vo fínskych lesoch rastie množstvo malín, čučoriedok, brusníc, pestujú sa tiež jahody. V obchodoch sa dajú kúpiť rôzne rolády a koláče s lesnými plodmi a vanilkovým krémom (po fínsky pulla).
Foto: Nadez
Ukážka fínskych dezertov.
Foto: Nadez
Mätovo-čokoládová zmrzlina s čučoriedkami a malinami.
Veľmi obľúbeným (mojím najobľúbenejším) dezertom sú škoricové uzlíky (korvapuusti), ktoré sa často jedia ku káve. Toto pečivo sa dá kúpiť v každom supermarkete v ľubovoľnej forme – čerstvé, zmrazené alebo trvanlivé. Dá sa tiež samozrejme pripraviť doma. Škoricové uzlíky sú podľa môjho názoru jednou z najlepších vecí vo fínskej kuchyni, zvlášť keď sa jedia poliate vanilkovým krémom.
Foto: Nadez
Škoricové uzlíky s vanilkovým krémom (korvapuusti) a čučoriedkový koláč.
Marcipánovo-škoricové uzlíkyOkrem korvapuusti majú Fíni množstvo ďalších druhov sladkého pečiva, veľa z nich v tvare briošky, napríklad laskiaispulla – brioška s kysnutého cesta s kardamonom a mandľovým krémom alebo šľahačkou, alebo berliininmunkki – šiška, či už pocukrovaná, s džemom vo vnútri alebo taká, ktorá má dve polovice a je plnená šľahačkou či krémom.
Foto: Nadez
Na obrázku naľavo sú rôzne druhy fínskych šišiek, na obrázku napravo špeciálny druh šišky plnenej krémom – berliininmunkki.
Káva fínska každodenná
Fíni tiež patria k vášnivým konzumentom kávy, priemerne sa jej na obyvateľa vo Fínsku vypije najviac na svete. Je to možno málo známy fakt, avšak štatistiky sú jasné – najväčšie množstvo kávy na svete sa pije v severských krajinách a Fíni jej spotrebujú jednoznačne najviac zo všetkých (11 – 12 kilogramov ročne, záleží od štatistiky). V práci je počas pracovného dňa samozrejmosťou mať jednu až dve prestávky na kávu a kávovar je absolútne nevyhnutnou súčasťou každej fínskej domácnosti. Kávu obľubujú tak staršie, ako aj mladšie generácie. Pije sa s mliekom či bez mlieka, často sa zajedá spomínaným sladkým pečivom. Treba ešte dodať, že fínska káva nie je taká silná, na akú sme zvyknutí my, nehovoriac už napríklad o káve talianskej. Fíni sú však zvyknutí na tú svoju obdobu kávy a tá im chutí najviac.
Fínska prohibícia: Ako je to s alkoholom
Pár slov treba povedať aj k fínskej prohibícii, lebo je to téma pomerne známa a diskutovaná. Faktom je, že vo Fínsku alkohol v bežnom obchode nekúpite, tu sa predáva len pivo, long drink (lonkero, miešaný alkoholický nápoj tradične z ginu a grapefruitovej šťavy) či jablčný mušt (siideri) s nižším obsahom alkoholu. Ostatné druhy alkoholu sa dajú kúpiť len v špecializovaných predajniach, ktoré sa volajú príznačne Alko. Na alkohol je vo Fínsku vysoká daň, preto je drahý, avšak existuje tu veľký výber importovaných vín, pív a tvrdých druhov alkoholu. Tradične najobľúbenejšie je pivo a taktiež vodka – netreba zvlášť predstavovať fínske značky ako Koskenkorva a najmä Finlandia (hoci tú už dnes vlastní americká spoločnosť, receptúra a dizajn ostávajú fínske). Fínske pivo je v porovnaní so slovenským alebo českým o niečo slabšie, má menej lahodnú chuť a takmer žiadnu penu.
Zaujímavosťou je, že konzumácia alkoholu je pomerne zriedkavá napríklad pri rodinných oslavách, pokiaľ sú na oslave prítomné aj deti. Alkohol sa nedá kúpiť ani na niektorých športových podujatiach (futbalových či hokejových zápasoch), na jeho predaj treba špeciálne (a drahé) povolenie. Je to kvôli zvýšeniu bezpečnosti, aby sa predišlo možným problémom, ktoré alkoholom podgurážení fanúšikovia často spôsobujú.
Fínske stolovanie
Čo sa týka fínskeho stolovania, je podobné tomu nášmu. Vo Fínsku sa obeduje aj večeria pomerne skoro (normálne je ísť v práci na obed už o 11. hodine, večera býva potom o 18. alebo 19. hodine), v rodinách o niečo neskôr, je to samozrejme z veľkej časti individuálne. Nie je bežné jesť príliš dlho a rozprávať sa o všetkom možnom, ako napríklad v južnej Európe. Niektorí Fíni počas jedla nerozprávajú vôbec, v zmysle niečo ako „keď sa je, treba sa sústrediť na jedlo“. To však záleží od osobnosti človeka, utiahnutejší (vo všeobecnosti aj starší) ľudia hovoria menej, avšak neznamená to, žeby bolo rozprávanie počas jedla tabu. Veľmi zriedkavé je aj vôbec zaželať si dobrú chuť, do jedla sa ľudia púšťajú aj bez toho.
Foto: Nadez
Firma Iittala vyrába aj šálky, misky a iné riady s motívmi dvoch fínskych ikon – Angry Birds a muuminkov (muumit).
Fínsky dizajn
K príjemnému stolovaniu patrí aj kvalitný dizajn. Fínske dizajnérske spoločnosti ako Iittala (vyrába kuchynské riady a potreby, keramické či sklenené, a tiež umelecké predmety), Fiskars (domáce a záhradnícke nástroje a potreby) alebo Hackman (kuchynské potreby a príbory) sú známe na celom svete a ich výrobky sú špičkovej kvality.
Foto: Nadez
Svetoznáma fínska spoločnosť Iittala (ich logo je malé biele ´i´ v červenom pozadí) a ukážka ich výrobkov určených na stolovanie.
Fínska sauna
Pár slov môžeme povedať aj k fínskej saune. Fíni sami hovoria, že chodiť do sauny nie je luxus, ale nevyhnutnosť. Kvôli dlhej a studenej fínskej zime teraz s týmto tvrdením môžem len súhlasiť. Fíni chodia do sauny po celý rok, v zime však o niečo viac, pretože sauna veľmi príjemne prehreje celé telo a práve to umožní lepšie zvládnuť chlad. Pred saunou sa neodporúča aspoň hodinu nič jesť, lebo potom by človeku v saune bolo veľmi ťažko. Naopak, počas saunovania treba veľa piť, je to potrebné, aby človek nebol dehydrovaný, čo môže mať za následok závrat a odpadnutie. Najlepšie je pitie čistej vody – tej celkovo Fíni pijú veľa. Fínska voda je kvôli prírodným podmienkam samozrejme vysokej kvality. Zážitkom je vyskúšať vo Fínsku saunu pri jazere a ísť sa potom schladiť do diery vysekanej v ľade na jazere. To je ale len pre otrlejšie povahy, treba na to veľa odvahy, no ako odmena je výborne rozprúdená krv a podporenie imunity.
Foto: Nadez
Oddych na letnej chate (mökki) v prírode. Chodiť na chatu je v rámci fínskeho životného štýlu samozrejmosťou.
Dobrú chuť alebo hyvää ruokahalua!
* * *
Pozrite fínske (ale aj švédske či nórske) recepty na Varecha.sk: Škandinávske recepty na Vareche
u nás sa predáva Pepe, na obale má takú pandu:-)
Dufam, ze raz aj tuto Krajinu navstivim osobne. Ryby a saunu zboznujem, takze sa pustim do tych neznamych.
Ryby mozem v kazdej podobe. Mala som moznost jest aj sobie maso ale neurobilo na mna zvlastny dojem. asi je to len sila zvyku.
Zato tvoj oddych na chalupovej terase musi byt pozitkom. Pri sumeni brezovych stromov pozerat do priezracnej jazernej vody a dumat.
Snad ani ta ukrutna zima by mi na chvilu v tom momente nevadila.