Foto: Shutterstock
Skončilo sa obdobie veselosti a bujarosti – koniec bolo všetkým fašiangovým zábavám, svadbám, zabíjačkám, dojedli sa sladké dobroty typické pre toto obdobie: fánky, šišky a krapne. Vyvrcholením fašiangových radovánok boli tri posledné dni pred veľkonočným pôstom. Za použitia špeciálnych humorných alebo zvieracích masiek sa tancovali rituálne tance, organizovali sa babské zábavy, pri ktorých bolo viac dovolené ženám. Stalo sa zvykom symbolicky a veselo pochovávať basu alebo iné hudobné nástroje, čo symbolizovalo koniec muziky a zábavy. V období od Popolcovej stredy až do konca veľkonočného obdobia sa podľa kresťanských tradícii neorganizovali žiadne zábavy, ľudia sa takto mohli pripraviť na slávenie Veľkej noci.
Foto: Shutterstock
Popolcová streda dostala svoje pomenovanie podľa zvyku páliť palmy, u nás bahniatka, ktoré sa použili pri slávení Kvetnej nedele v minulom roku. Popolcom pri bohoslužbách na Popolcovú stredu označuje i v dnešných dňoch kňaz veriacich malým krížikom na čelo. Táto tradícia pochádza z Blízkeho Východu, kde si naši predkovia, keď zhrešili, sypali popol na hlavu. Bolo to znamenie pokánia pre Bohom žiadajúc od neho odpustenie. Dodnes sa u nás používa slovné spojenie „sypať si popol na hlavu“, čo znamená kajať sa.
Počas popolcovej stredy platil prísny pôst: zakázané bolo požívanie akéhokoľvek mäsitého pokrmu a jesť sa mohlo len jeden krát denne. Dodržiavanie pôstnych zvykov malo priniesť prosperitu v nasledujúcom roku. Ľudia verili, že kto by na Popolcovú stredu zjedol mäso, nemal by zdravý dobytok. Varila sa jednoduchá pôstna polievka a cestoviny s makom, či už to boli šúľance, ktoré mali zabezpečiť dlhé a plné klasy počas nasledujúceho roka alebo na Spiši parené buchty, aby vraj bola dobrá úroda zemiakov. Jedávala sa i kaša z prosa alebo jedlá zo šošovice, ktoré mali zase priniesť hojnosť peňazí.
Foto: Shutterstock
V období pôstu sa nesmela v izbách zmetať pavučina, čím by sa vraj poškodila budúca úroda ľanu. Aká bola dlhá pavučina, taký dlhý a vysoký ľan mal narásť. Keď bol pôst suchý, mal byť celý rok úrodný, vlhký – hnilý pôst bol bôľom roľníkov. Známe sú i iné pranostiky: Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst. Alebo: Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Foto: Shutterstock
Naši predkovia jedli jednoduchú a jednotvárnu stravu, no počas pôstu sa i táto ešte viac obmedzila. Z minuloročných zásob už neostalo mnoho, každý sa musel uskromniť. Jedli sa väčšinou obilné kaše, jedlá zo strukovín, zemiakov, kapusty – hlavne kyslej, múčne jedlá. Na dochutenie sa používal v hojnej miere cesnak, cibuľa, sušené huby a sušené ovocie. Prvé jarné bylinky boli skvelým zdrojom vitamínov. Namiesto bravčovej slaniny a masti sa používali predovšetkým rastlinné oleje z ľanu, konope, slnečnice alebo pretopené maslo. Na spestrenie stereotypnej stravy sa občas pripravovali ryby, no bežné boli i žaby a raky. Pripravovala sa aj kyslá obilninová polievka – kyseľ, kyselica, ktorej základom bol zákvas pripravený vykvasením ovsenej múky alebo šrotu, podávaný s varenými zemiakmi alebo fazuľou. Studený kyseľ sa pil aj ako osviežujúci nápoj. Pili sa aj bylinkové čaje. Na stole nemohli chýbať rôzne chleby alebo placky. Známy je napríklad pôstny chlieb kalkýš (kelkíš, keltýš, bírač), ktorý chutil ako medovník. Pripravoval sa zmiešaním výluhu z pomletej naklíčenej pšenice a raže s polohrubou múkou, čím vzniklo sladké cesto, ktoré sa pieklo do zlatohneda.
Foto: Shutterstock
Kým pravoslávne obyvateľstvo v podstate zachováva nezmenené hlavné pôstne zvyky dodnes a mnohí nejedia pokrmy obsahujúce mäso počas celého veľkého pôstu, protestanti od pôstov úplne odstúpili. Katolíci dodržiavajú prísne pôsty len na Popolcovú stredu a Veľký piatok. No každému snáď príde vhod urobiť si očistnú jarnú kúru, po Vianociach a plesovej sezóne je iste z čoho uberať. Držím všetkým odhodlaným palce!
Téma Popolcovej stredy sa už na Vareche spomínala:
Zážitok: Škaredá streda (Popolcová streda)
Diskusia: Popolcová streda../škaredá streda/
Vyskúšajte zopár pôstnych receptov:
Štiava, šťavel, šóška (fotorecept)
Skladané zemiaky s rybou (fotorecept)
Bulgurová výživná pôstna večera
Dusená zelenina s tofu
Kalkýš
Kyseľ zo zeleného šalátu podľa starej mamy
Špargľovo-jablkový šalát s rukolouNa jarnú očistnú kúru dobre poslúžia ovocné, zeleninové a bylinné nápoje:
Cviklový elixír na odľahčenie (fotorecept)
Sladké zelené smoothie
Zelerová limonáda
Grepovo-limetková limonáda
Medovková limonádaZdroje:
www.slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/zima/popolcova-streda/
www.barathova.blog.sme.sk/c/88416/STARE-ZVYKY-NA-SPISI-V-POSTE-A-CEZ-VELKU-NOC.html
www.zena.sme.sk/c/5275669/post-tradicia-ktora-nie-je-prezitkom.html#ixzz3S7XnuTcH
dakujem..treba udržiavať zvykov našich predkov pochodeň..
ja v úcte mám-čo nám zanechali..pôst nedržíme prísny..muž nesúhlasí..
ale informovať potomkov je veľmi správne..dobré..
mám rada toto obdobie-bo je to predjaria čas..
všetko dobré želám..
Vdaka :D