Foto: archív Miloša Mikuša
Je jednou z mála zelenín, ktorá obsahuje betalaníny – skupinu farbív s veľmi významnými antioxidatívnymi účinkami. Ich prítomnosť nám po konzumácii prezrádza ružové sfarbenie nášho moču. Ďalšou veľmi zaujímavou látkou je betaín, ktorý dokáže detoxikovať zdraviu škodlivý homocysteín a takisto má mimoriadne veľkú kapacitu udržiavať acidobázickú rovnováhu.
Cvikla je bohatšia na vitamín B9 a mangán ako ostatná zelenina. Má zvyčajne aj trochu viac draslíka a železa, ako je bežný priemer. Obsahuje zvýšené množstvo dusičnanov, ktoré pôsobia priaznivo na náš kardiovaskulárny systém. Dusičnany sa pôsobením ústneho mikrobiómu menia na dusitany a tie sú najlepším zdrojom oxidu dusnatého. Ten spôsobuje rozširovanie ciev, mierne znižuje krvný tlak a pôsobí protizápalovo. Zlepšuje kognitívne funkcie u starších ľudí tým, že zlepšuje prekrvenie mozgu.
Na prijatie účinného množstva je však potrebné skonzumovať 130 – 450 g cvikly, resp. vypiť 0,5–1,5 dl cviklovej šťavy denne, čo je náročné a u niektorých nemusí zostať bez (nežiaducej) reakcie.
Najčastejšie ju používame do polievok, na kyslo alebo v pečenej podobe ako zaujímavú prílohu s menšou sacharidovou náložou. Do šalátov sa dá použiť surová, varená i nakladaná. Dá sa však využiť i v dezertoch. V kombinácii s čokoládou a pomarančmi sa vytvorí veľmi zaujímavá chuťová harmónia. Vyskúšajte!
Zimný cviklový šalát so sleďom
Fašírky à la Lindström
Jelení guláš s cviklou
Cviklové brownies
Diskusia k článku