Čo sme jedli pre 25 rokmi

Andrea Červenková, 19. decembra 2014     13 minút čítania

Pred nedávnom sme si pripomenuli 25. výročie Nežnej revolúcie. Tá priviala zmenu nielen do politiky, ale do každého aspektu nášho života, gastronómiu nevynímajúc.


Foto: socikstyle.blogspot.com


Možno si to ani neuvedomujeme, ale za posledné dve-tri desaťročia sa výrazne zmenilo zloženie nášho jedálneho lístka. Nepochybne jeme pestrejšie, bohatšie, zaujímavejšie – potraviny ku nám smerujú z celého sveta, prinášame si inšpirácie z našich dovolenkových ciest, vďaka internetu môžeme spoznávať aj recepty z krajín, kam sa nedostaneme a zdieľať ich so svojimi priateľmi, nespočetné množstvo kuchynských pomocníkov, náčinia i riadov, o ktorých sme donedávna ani len nepočuli, napĺňa naše moderné kuchynské linky.


Foto: socikstyle.blogspot.com


A ako to bolo zhruba pred troma desaťročiami? Takto si to pamätám ja:

Recepty sa šírili pomalšie


Foto: Andrea Červenková


To, čo sa moja mama nestihla naučiť v kuchyni od svojej mamy, musela dohnať sama. Ako svadobný dar dostala kuchársku knihu Naša kuchárka, z ktorej čerpala základy. Ostatné vychytávkové recepty si gazdinky vymieňali medzi sebou. Mama pravidelne chodila z práce s novým receptom a takmer z každej návštevy sme odchádzali s lístočkom, na ktorom bol recept na práve ochutnaný zákusok. Recepty sa opisovali do zošitov. Tí pokrokovejší mali na to takzvané karisbloky, v ktorých sa dali listy vyberať, a teda recepty triediť a zoraďovať podľa abecedy alebo typu jedla. Ďalšia možnosť bola recepty vystrihovať z časopisov, ako bol Život alebo Slovenka, prípadne zo stolových kalendárov. Dnes tak populárne televízne relácie o varení neexistovali. Boli sme radi, ak Přemek Podlaha vo svojom televíznom programe Receptář, poradil nejakú kulinársku fintu.

Zahraničná exotika – no way


Foto: socikstyle.blogspot.com


Recepty na exotické alebo zahraničné pokrmy takmer neexistovali. Jednak preto, že na akúkoľvek kulinársku extravaganciu sme nevedeli zohnať suroviny a ani zahraniční návštevníci neboli u nás častí, takže chýbalo know-how. Z nášho jedálneho lístka si spomínam len na akože čínske kung-pao – teda kuracie mäso v sójovej omáčke s arašidami. V porovnaní so súčasnosťou sa varilo jednotvárnejšie a jednoduchšie a myslím, že aj menej často. Každý predsa musel chodiť do práce a závodná jedáleň bola súčasťou každého podniku. Keď bol niekto vegetarián, považovali ho za indivíduum. Dnes si vegetariána nikto ani nevšimne. S rawistami, vegánmi, vitariánmi a samozrejme s ľuďmi so špecifickými potrebami v stravovaní – diabetikmi, celiatikmi, ľuďmi s bezlaktózovou či inou diétou – sa už dnes stretávame celkom bežne. Kedysi istotne žili medzi nami tiež, ale tak akosi v skrytosti.

Obchody a podpultový predaj


Foto: socikstyle.blogspot.com


Nakupovať sa chodilo peši a každý deň, nie ako dnes – autom a raz týždenne. Neexistovali čerstvé mliečne výrobky s neuveriteľne dlhou trvanlivosťou, pečivo sa nepredávalo balené, bolo teda treba nakupovať často. My sme každé ráno zabehli do blízkej „mliekarne“ – ako sme ju volali – pre čerstvé mlieko, osminku masla a rožky. Supermarkety neexistovali, mäso sa kupovalo u mäsiara, zelenina v zelovoci, mlieko v mliekarni, ostatné v samoobsluhe. Ak ste v nedeľu pred obedom zistili, že vám chýba olej na vyprážanie rezňov, šanca, že nájdete otvorený obchod bola nulová. Utužovali sa tak susedské vzťahy a rodičia vysielali svoje deti s trojdecovým zaváracím pohárikom „do susedov“.


Foto: socikstyle.blogspot.com


Nebolo veľmi čo nakupovať, neboli výpredaje, rovnaký tovar stál všade rovnako. Nepredávalo sa toľko druhov potravín ako v dnešných dňoch, nedostatkový tovar sa odkladal pre známych „pod pult“. Sortiment bol obmedzený, z každého typu suroviny bolo dostať len jeden druh, v podstate neexistovali značky. Teda ak ma mama poslala kúpiť mlieko, mohla špecifikovať len polotučné alebo plnotučné. Ak cestoviny, v regáli som našla len kolienka alebo fliačky, nanajvýš špagety. Spomínam si napríklad, že keď začali predávať grahamové pečivo – to bola vec. Dovtedy sme jedávali len chlieb a pečivo z bielej múky.

Záhradôčka maličká, malá ako rajnička


Foto: socikstyle.blogspot.com


Záhrada suplovala chatrné zásobovanie obchodov. Mať záhradku v záhradkárskej kolónii bolo pre ľudí z mesta „in“. Záhradky boli v podstate bio. Vošky sa striekali odležaným roztokom žihľavy, mandelínky sa oberali ručne. Sadilo sa húževnato a veľa, takže potom nezostávalo nič iné len celé leto veselo zavárať, konzervovať, nakladať. Ten kto nezáhradničil, mal aspoň chalupu, ktorú si svojpomocne a veľmi pomaly rekonštruoval.


Foto: socikstyle.blogspot.com


Aj naša rodina sa pridala k tejto chalupárskej komunite, takže každý piatok hneď po škole sme sa nabalili do nášho kyselkasto zeleného Trabanta a drmolili sme sa na našu chalúpku, kde sme strávili – ničiac si naše pestované mestské nechty a chrbtice, celý víkend. V nedeľu popoludní sme dorazili domov celý špinaví a unavení. Mama ešte večer spracovávala nazbieranú úrodu a nás – deti naložila do vane, aby sa z nás odmočila cez víkend nadobudnutá špina. A potom hurá do nového pracovného týždňa – oddýchnuť si v zamestnaní a v škole.

Zelenina sa kupovali na trhu, Kinder vajíčka v Tuzexe


Foto: Andrea Červenková


Kto nemal úrodu z vlastných zdrojov, išiel na trh. V strede každého sídliska sa vedľa samoobsluhy obvykle nachádzalo aj malé trhovisko. Najväčšia premávka na trhu bola v sobotu ráno, to sa chodievalo na Centrálne trhovisko. Tu u nás sa vravievalo, že najlepšiu zeleninu a ovocie bolo dostať vždy u „Bulharov“ a hydinu u „Maďarov“. Rôzne tretky, ktoré dnes môžeme na trhu vidieť predávať, by ste na ňom pred štvrťstoročím hľadali márne.


Foto: Andrea Červenková


Návšteva Tuzexu bola udalosť mesiaca. Pre tých, čo nezažili: Tuzex (skratka zo slov tuzemský export) bola sieť obchodov, v ktorých sa za valuty alebo tuzexové poukážky (tzv. bony) dal kúpiť zahraničný, väčšinou západný tovar, ktorý obvykle nebol k dispozícii v bežnej sieti predajní. „Náš“ Tuzex sme mali neďaleko, čo bolo výhodné, hlavne keď sme nevedeli, kedy presne majú dostať tovar. Kupovali sme hlavne kávu a sladkosti. Starostlivo sme zbierali hlavne obaly zo žuvačiek, aby sme si ich potom mohli vymieňať medzi kamarátmi.

V škole


Foto: socikstyle.blogspot.com


Na desiatu do školy som obvykle dostávala dva zlepené polkrajce „pilinového“ chleba zabalené v servítke, ktorá sa vždy na chlebík krásne nalepila. A k tomu nejaké to jabĺčko. V tej dobe pre nás exotické ovocie ako banány, mandarínky alebo pomaranče boli dostať len v predvianočnom období. Treska alebo vlašský šalát s rožkom, prípadne ruské vajce či nejaký ten aspik bola špecialita bufetov. Všetci chodili na obedy do školskej jedálne. O alergiách a intoleranciách na potraviny sme nechyrovali, takže každý jedol všetko. Základom jedálenskej stravy bola ÚHO (univerzálna hnedá omáčka), v ktorej plávali kúsky neidentifikovateľného mäsa. Skvosty ako pľúcka na smotane alebo kapustné fliačky dodnes nemusím ani len vidieť, nieto ešte cítiť. V škole sme dostávali mliečne desiaty – každý deň štvrť litra mlieka. Neplatili sme síce nič, ale viete si predstaviť, ako teenagerom chutilo mlieko, ktoré sa cucalo cez slamku z nie práve vábneho igelitového vrecúška?

Významné udalosti


Foto: socikstyle.blogspot.com


Do reštaurácie sme chodili len pri príležitosti dôležitých rodinných udalostí – svadby, pohreby, promócie, okrúhle narodeniny. Z týchto ojedinelých okamihov mi utkveli v pamäti len typické predjedlo – šunková rolka s chrenovou šľahačkou a distingvovaný čašník s okrúhlym nerezovým podnosom so zvýšeným okrajom, ktorý prinášal kurací vývar v nerezovej šáločke, z ktorej ho nacvičeným pohybom vylial do hlbokého taniera pod mojim nosom.

Na jahodový mliečny kokteil so zmrzlinou, bryndzové halušky alebo palacinky sme občas skočili do Mliečneho baru. Na veterníky a krémeše zas do neďalekej Detskej cukrárne. Aj vy máte pocit, že chutili lepšie ako tie dnešné?


Foto: Andrea Červenková




Pikoška na záver:
Takéto žuvačky Pedro sa predávajú na Slovensku v súčasnosti, vyrábajú sa v Maroku.




Väčšinou sa stáva, že každá doba sa nám zdá spätne krajšia ako tá dnešná. Samozrejme, aj osemdesiate roky mali svoje veľké čaro a máme na ne nostalgické spomienky, som však rada, že je preč a že dnes žijeme inak.



Niektoré fotografie v tomto článku sú použité z www.socikstyle.blogspot.com s láskavým dovolením jej autorky.



Zopár nostalgických retro receptov:






















































Diskusia k článku

palokuchki
Andrea pri citani tohoto tvojho clanku som si zaspominala na moje mlade studentske roky. Na mliecne bary s vlasskym a rybacim salatom, na ten vyborny jogurt s dzemom na vrchu. Veterniky a kremese boli tiez nase najoblubenejsie zakusky a myslim si ze naozaj chutili lepsie ako tie co dostat teraz na Slovensku. Je to Slovensko ake som opustila pred 35timi rokmi. Slovensko na ake som si dlho spominala. Velka vdaka ti za tento clanok.
radost
@Andrejka
nie..nie..ja nemám pocit-že jedlo chutilo lepšie-ako dnes..
to je realita..nie iba pocit..
chuť a kvalita je omnoho horšia dnes..práve sme to s mužom spomínali..je maškrtný..napriek koláčikom,ktoré sú doma-kúpil si banánky v čokoláde..
"však tam cítim samú chémiu"..povedal..
želám široký sortiment kvalitných a cenovo dostupných potravín..pre všetkých

2010
@radost ja ti zavidim ze vsetko u vas bolo a este take super, nebola si dcera komunistickeho pohlavara co nakupovala v Tuzexe? tu v Bratislave som ani raz nevidel svieckovu, buraky, mandarinky, banany len na Vianoce, avokado to je co? baklazan to ako vyzera. Zavidim ti tvoju selektivnu pamat, a pardon este jedna sa za chvilu ozve vola sa @hubata -:)
radost
@2010
veľmi sa mýliš..ja som sa vyjadrila k jedinej myšlienke..jedinej vete v článku..!!
a ty zovšeobecňuješ tak-ako ti vyhovuje..bez toho-žeby si o mne niečo vedel-ubližuješ..
viac radosti do tvoje duše vpusť..viac nadhľadu..empatie..
menej ješitnosti..
želám ti pokojné dni..
mariamka
p. Andrejka, pekny clanok, mila nostalgia :) volakedy bolo tovaru menej, ale dalo sa nan "spolahnut", dnes sa v tej "kvalite" neda vyznat :) @2010 tebe ta dieta naozaj skodi.
eraserhead
s tým dovetkom autora sa môžem iba stotožniť, tiež chápem prečo si mnoho ľudí idealizuje túto dobu v porovnaní s dnešnou - všetkú tú živočíšnu potrebu im doba poskytovala takmer zdarma a so železnou pravidelnosťou, aj chuť toho žvanca mali garantovanú - stále to isté (stačilo tíško mečať a prežúvať .........)
Mám oproti iným tú výhodu že som veľa vecí z tej doby zažíval na vlastnej koži, takže nie som odkázaný na sprostredkované a skreslené informácie napríklad aj o chove hrabavej hydiny na veľkofarmách alebo o pečení cukroviniek vedľa niklovej hutei ... (tie dnešné sliepky aj vďaka komunistom z Bruselu napriek tomu že trpia, maju aspoň presne vymedzený priestor a čas na spánok oproti tým socialistickým ktoré žrali, tisli sa a bdeli až kým neskapali pretože svetlo sa nezhášalo a kŕmna zmeska sa nemíňala)

Názor že "chuť a kvalita je omnoho horšia dnes" nie je vec ponuky, ale dopytu. Marketu je jedno čo predáva ale nie je mu jedno aký ma z toho zisk, čiže ak budú ľudia chcieť 100% ovčiu májovú bryndzu zo Zázrivej alebo bielu hľuzovku z Bastie, prípadne šťavnatú šunku za 5€/kg ten hnusný trh sa tomu prispôsobý pretože chce v prvom rade zisk a obtiahne väčšinu na všetkom ........

Je naozaj dobré že tá doba je preč, pretože okrem všetkého toho zla vniesla do kuchyne absolútnu dezinterprentáciu v názvosloví tradičných jedál a surovín. A spôsobom prípravy a servírovania niektorých jedál spôsobila na desťročia odpor k týmto. Ja osobne som počas boľševika získlal odpor k syrom, rybám a opere. Dnes, a po dlhej katarzii som k nim našiel cesu

Boli sme sa dnes s Jakubom prejsť na jednom cintoríne



a toto memento doby ma na chvíľu vrhlo späť do doby keď všetko chutilo lepšie, zdravotníctvo a školstvo bolo zadarmo a ja som chodil na Kung pao do hotela Tulipán kúsok od modrého a nemocnice na bezručke čo dnes chátra ..............
arasid
Hm... spomienky, spomienky... Zaujímavé je, že ako vtedy, tak i dnes jedálniček štedrého večera sa u nás nemení. Kapustnica, ale na rozdiel z čias našej mladosti, kyslú kapustu kupujeme, hríby si nazbierame v lese. Majonézový šalát robíme tak isto ako vtedy, dokonca si majonézu robíme doma, no ale vajíčka nám už nenesú naše sliepočky z dvora :)
Kapor sa kupuje ako predtým,vysmáža tiež, a cukrovinky na stôl sa robia podľa starých receptov našich babičiek.
No, to, čo nám žiadne sviatky nemôžu dať, ani nový kalendár, sú pribúdajúce roky. O to viac nám pribúdajú spomienky :)
A medzi ne patria aj tie, kedy sme na trhu kupovali fantastický domáci kravský syr a ešte famóznejšiu smotanu. A pred sviatkami sme mali zabíjačku, to bolo ešte vtedy, keď domáce zvieratá nikomu zo susedov nesmrdeli, lebo patrili k životu :)
A keď zabíjačka vrcholila, ušlo sa aj susedom - kapusta, oškvarky, zabíjačková kapusta, jelítka a krvavničky a susedkám sa nalialo do "konvičiek" trochu toho fajnového ovaru. A v čase Vianoc nikto zo
susedov nezabudol zavinšovať, či dokonca pod oknami zaspievať koledu.Dnes sa v našich slovenských obchodoch ozýva Méééééry Christmas len taký fukot, najlepšie by o tom vedeli rozprávať predavačky :(
Nie, netreba plakať nad tým, čo bolo, pekné spomienky si uchovajme,a z toho, čo bolo zlé, by sme si mali zobrať ponaučenie.
P.S: Ale také dobré jogurty, aké sa vtedy predávali v sklenom pohári, také som odvtedy nejedla :))

Prajem Vám spokojné a štedré Vianoce, s prianím, aby nikdy nikomu na stole nechýbal "chlieb náš každodenný", a vedeli odpustiť blížnemu svojmu, pretože každý z nás sa občas stane vinníkom.
ziegelfeld1968
@eraserhead
V Bratislave bol niekedy aj hotel Tulipán? A dokonca vedľa Modrého kostolíka a nemocnice na Bezručke? To je mi novina. Ja som Bratislavčan a v tom okolí sa nachádzalo akurát espresso Tulipán ale žiadny hotel.
tetrisss
Ja som rodena bratislavcanka a moj muz zo severu slovenska a niekedy mi pripada, ze sme zili kazdy v inom svete. nebola som ziadna papalasska dcerka a veru sem tam rodicia kupili aj tu svieckovu, oriesky sa dali zohnat sem.tam v priori, alebo tete. Inde to bolo teda biednejsie. Ale kvalita bola naozaj lepsia, pripajam sa k tym uzasnym jogurtom v tej specifickej flasi, keksiky boli co ja viem asi sedem druhov, jeden lepsi ako druhy, sunka chutila ako sunka, spekacky sa dali oprazit, parky vonali na daleko. Mlieko v sklenych flasiach chutilo ako mlieko a nie zafarbena voda. To vobec nie je nostalgia, to je zamerne chovanie ludi, treba nakrmit cim viac ludi a je jedno cim. Niekto tu spomenul mliecny bar, taky koktail uz dnes nik nerobi, ani neviem, co tam davali, ale bol bozsky a tie kolace v detskej cukrarni, ziadne zmesi, ale poctive suroviny, mnam.
Naspat cesta asi uz nevedie, na nasu skodu /nemyslim zriadenie, aj ked.../ a tak si tu radme co sa da urobit lepsie a kvalitnejsie.
A vsetkym vela lasky, stastia a zdravia a empatie navzajom.
elixir
Ďakujem za tento článok i ja, aj som sa miestami dobre pobavila. :)
Ja som sa narodila 6 rokov pred pádom socializmu. V mamininej kuchyni som nikdy sáčkovú polievku nevidela, ani iné polotovary, odkedy si pamätám varí z čerstvých surovín. Pamätám si, ako prišla z práce a v ruke ťažká taška plná čerstvej zeleniny a iných potravín... a to sa dalo zohnať všetko úplne bežne. Aj keď, v mojich časoch to už nebol ten "hlboký socializmus".
Čo mne veľmi chýba z tých čias je červená jahodová mrazená dreň, čo sa predávala v plastovom kelímku a jedli sme ju tak, že sme ohli vrchnák kelímku a oškrabávali sme ju ním, potom z neho šup do pusy. A ešte čokoládový termix, mňam. :)
Tiež si pamätám ten rozdiel v mlieku, aj malo oveľa menšiu trvanlivosť, ani som nemohla uveriť, keď prišli na pulty prvé mlieka čo vydržali "čerstvé" niekoľko týždňov... dokonca ani nemuseli byť v chladničke, stačilo ich mať niekde v skrinke.

UHÓ som ja už nezažila na Slovensku, zato tu v Nemecku sa dáva v jedálňach k mäsu "až to tiskne", aj som videla v obchodoch čosi, čo podozrievam, že je práve tou "omáčkou", volá sa Brauner Soßenbinder:




Tiež mám pocit, že veterníky a špice voľakedy chutili lepšie...

Ale ja sa nesťažujem... bola som šťastná vtedy a dokážem nájsť šťastie aj dnes. :) A veľmi si prajem, aby aj všetci ostatní nachádzali šťastie, preto, že to ľuďom prajem, ale aj zo sebeckého dôvodu, v šťastnej spoločnosti sa totiž aj jedincovi krajšie žije... :)
elixir
Aj keď mi niečo utklo v mysli, čo mi ocino hovoril - ako mi mamina vyberala ešte ako malému dieťaťu zo šunky kúsky mäsa, spomedzi toho ostatného... tak s mäsom to asi tak úplne jednoduché v tej dobe nebolo.
micanela
@elixir - mrazenu jahodovu dren maju v Samoske a Termix skoro vsade ale chuti ako kus umelej hmoty
elixir
@micanela ja som tú dreň nevídala, tak skúsim pohľadať, keď prídem na Slovensko... V ktorej "samoške" sa dá nájsť? Umelú hmotu si radšej neprosím. :)
2010
@tetrisss len taky dotaz od moje 85 rocnej mamy, ked bolo vsetko take super ako je to mozne ze sa im podarilo od roku 1948 ked prebrali siestu najbohatsiu krajinu na svete tak zhovadit celu ekonomiu ze za 20 rokov v 1968 to bola zrazu 50 krajina, a preco sa im nikdy nepodarilo vytlacit zarucnu lehotu na nic a kazde druhe mlieko v plastikovom sacku tieklo?
radost
@2010
aspoň jedno pozitívum uznaj:
v tej dobe temna dokázali matky vychovať skvelých synov..dať im také základy,že sa úspešne uplatnia v cudzom svete ..
:-)
tetrisss
ale prosim ta @2010 co to ma spolocne s kvalitou vtedajsich potravin? Ty dufam nemas 85 rokov a vies citat, hovorila som o mlieku v skle, netreba vsetko zhadzovat a na zarucne lehoty sa sice nepamatam, aj teraz ich malo sledujem, ale mysli, ze boli, lebo hygiena to prisne sledovala a myslim, ze sklenenu gulu nepozivala.
eraserhead

ziegelfeld1968

....to je v poriadku .........
nie len ja, Robo a Ľuboš sme pre túto dnes už národnú kultúrnu pamiatku
 goo.gl/6X805G...

mali zaužívaný názov Hotel Tulipán korý je naozaj kúsok (asi 500 metrov)
od modrého a nemocnice na bezručke čo dnes chátra ...........
 goo.gl/7FXQOV...


to bude asi tým že mlieko čo bolo v sklenych flasiach chutilo ako mlieko a nie zafarbena voda a sloboda prejavu nebola sloboda po prejave ..........
lizatko
Suhlasim na 100% s tetrisss, bolo to presne tak ako pise, zilo sa nam po materialnej stranke dobre, kto chcel, dalo sa zohnat. Ceny boli stabilne a jedla bolo vzdy dost a dobreho. To co sa casto predava dnes, by za sociku nemalo sancu ani existovat. Kto este dnes kupuje napr. Termix alebo hnusne umele bananky v cokolade?? Stokrat lepsi bol chleba natrety s lekvarom a na to pekne chrumkavy krystalovy cukor a podho von, kde byvali cele stada dalsich deti - zdravych.
lizatko
A propo, naco su ludom prepchate obchody ked NEMAJU PRACU???
bubaya
Veterníky a krémeše chutili lepšie, lebo boli z pravej šľahačky. Nevydržali síce týždeň v cukrárni a ďalší v chladničke, za dva dni šľahačka skysla, ale boli lepšie. Teraz je tam rastlinný tuk a speňovacia prísada a vyzerá to ako akrylový tmel, aj chutí. Aj mlieko bolo lepšie, lebo bolo čerstvé a skyslo za dva dni, a rožky boli chrumkavé. Nebolo všetko také skvelé, ani také príšerné. Kto nemal politické problémy, nemusel miesto učenia na výške ísť do vodární sypať chlór, nejako to preklepal. Bola istota, istota že dožijete tu na tomto mieste, v tejto robote, že postúpite až keď vedúci pôjde do penzie, alebo nebodaj umrie, že keď budete trpezlivo čakať, dostanete raz byt......ale aj istota, že z tohoto sa nedostanete a že váš život je nalinajkovaný nejakým súdruhom kádrovákom vopred. Teraz máme jedinú istotu, že nemáme žiadnu istotu, a že môže byť ešte horšie. A predstavte si, že za 25 rokov tu takto budeme spomínať na STARÉ DOBRÉ ČASY pred 25 rokmi. Ak pravda ešte udržím moč, stolicu a dovidím na klávesnicu.
tinca
@andreac ja mám po maminke kuchársku knihu ešte z roku 1957 a recepty po nej si chránim ako oko v hlave, vždy v nich čosi skvelé objavím. Áno v tej dobe mali ľudia k sebe bližšie ako dnes, lebo sa navštevovali a netrávili čas v obchodných a zábavných centrách.Nemuseli nám rodičia vymýšľať zábavu, my sme si ju našli sami, klzisko, sánky, vlete guľky a.pod.Páči sa mi názor @arasid , že nikdy sme si susedia nezabudli ísť zavinšovať sviatky. Dnes ma stretnú susedy a to oveľa mladšie odo mňa a ani bú...až je to človeku trápne.Kedysi som vinšovala ja prvá, ale s tým ja koniec.Sú tu protichodné názory, ale každá doba má svoje klady aj zápory, nemiešajte do toho politiku a hlavne sa neosočujte, buďme pokorní, veď sú sviatky:)
kuchticka
MILA @ARASIDKA , ani nevies ako s tebou suhlasim.
Majme sa radi, respektujme nazory inych, ved kazdy z nas to prezival, citil inak Zila som rovnako v tej dobe, ked bol niekto spokojny, inemu sa vsetko zdalo "tazke neznesitelne. Zaden rezim na svete nie je dokonaly, kazdemu vyhovuje nieco ine. ja som tam kde som len preto, abych udrzala rodinu pokope. Ved stasie a spokojnost predsa nezalezi len na materilnom blahobyte, su tu ine
hodnosti ktore by si mal kazdy z nas vazit a spravat sa podla nich.
Prajem vam vsetkym na Vareche pre cely buduci rok spkojnost s tym co kazdy z nas mame, osobne uspechy, zdravie.
Vasa kuchticka.
evita1a
Nedávno som bola s manželom a vnúčatami v cukrárni. Musím však skonštatovať že tie dnešné ,, ZÁKUSKY" to je katastrofa . Ani sme to nedojedli. Kde sa podela tá lahodná chuť, veď kedysi bol problém skončiť s jedením koláčikov a dnes vás strasie pri prvom zahryznutí. Podotýkam že tento pocit mám len po návšteve cukrárne, nie doma. Pečiem síce málo, ale keď už tak kvalitne.






 



TOPlist