Vianoce spoza hraníc - Česká republika, Bulharsko, Slovinsko

Keď som oslovovala našich zahraničných Varecháčov s prosbou o napísanie zopár postrehov o ich slávení vianočných sviatkov, moja otázka znela:

Ak by ste sa rozhodli stráviť Vianoce na Slovensku, čo by ste si z krajiny, v ktorej žijete, priniesli? Aký zvyk, jedlo, či atmosféra, ktoré sú typické pre krajinu, v ktorej žijete, by vám na Slovensku chýbali?

Niektorí sa tak rozpísali o svojich vianočných zvykoch, že na odpoveď na túto otázku vo svojom príspevku tak trochu pozabudli. Vôbec to však nevadí, lebo každý písal od srdca a zaujímavo. Všetkým patrí moja VEĽKÁ vďaka, lebo v čase predvianočných naháňačiek si našli čas a podelili sa s nami všetkými o tie svoje Vianoce.

Momi z Českej republiky

Keďže česká a slovenská kultúra sú si veľmi blízke, podnebie je identické a pohansko-kresťanský základ Vianoc taktiež, myslím, že neexistuje niečo špeciálne, čo by si žiadalo presun k nám. Práve naopak – ja som presunula sem našu hubovú na kyslo a už tretí rok sa pokúsim implementovať do štedrovečerného menu oblátky s medom a cesnakom (zatiaľ to nikomu z českej strany nechutí). Páči sa mi zvyk mojej svokry, ktorá napečie vianočky a porozdáva ich pred Štedrým dňom rodine a blízkym.

V súvislosti s vianočným obdobím ma zaujala skôr iná vec ako zvyky a gastronómia. Aj napriek tomu, že Čechov vo všeobecnosti považujeme za ateistický národ, mám pocit, že adventný čas si oveľa viac užívajú po duchovnej stránke ako my na Slovensku. V Prahe sa koná veľa kultúrnych akcií, rôznych koncertov vážnej a klasickej hudby, či koncertov tradičných kolied. Sú navštevované hojne a ísť na koncert vážnej alebo duchovnej hudby nie je žiadna "snobárina".

Foto: Shutterstock

Hubová polievka.

Hubová polievka z rýdzikov, václaviek a bedlí na kyslo (fotorecept)

Kyslá hubová polievka zo smrčkov (fotorecept)

Jemná vianočná hríbová polievka

Opicka94 z Bulharska

V Bulharsku je Štedrý deň s večerou 24. decembra, no na otváranie darčekov musia počkať do nasledujúceho rána, kedy slávia Vianoce. Niektoré rodiny čakajú len do polnoci. Bulhari majú pred Štedrým dňom 40-dňový pôst, na Štedrý večer nemôžu jesť mäso ani žiadne živočíšne produkty okrem medu. Na štedrovečerný stôl dávajú med, cesnak, ovocie a oriešky, všetko však v nepárnych počtoch. Rovnako ako u nás, ani tu sa nevstáva od stola, kým všetci nedojedia. Vraj by sa im cez rok nevyliahli kuriatka, pretože sliepka by nechcela sedieť na vajíčkach a nebola by dobrá úroda. Jedia rôzne tradičné jedlá: napríklad zelevi sarmi – ryžu s drvenou fazuľou, ktorú zabalia do listu kyslej kapusty a uvaria, nesmie chýbať šalát z cvikly a fazule, či plnená paprika. Tú však najskôr usušia a až sušenú naplnia ryžou, zeleninou a nechajú variť. Zo sladkých jedál je to napríklad banica – sladké lístkové cesto plnené tekvicou alebo varená tekvica s medom a orieškami.

Vianoce sú krásne všade na svete, no pre mňa sú najkrajšie tie naše, slovenské. Preto aj tento rok budeme sláviť tak, ako nás to doma naučili: po slovensky.

Foto: Shutterstock

Sarmi.

SARMA-holubky z kyslej kapustovej hlavy (fotorecept)

Yaprak sarma (fotorecept)

Hunki Halupki (fotorecept)

Marijanna zo Slovinska

Nakoľko je môj muž pravoslávneho vierovyznania, napíšem vám teda, ako oslavujeme Vianoce podľa ich obyčajov.

Vianoce sa volajú Božić a všetko sa začína už 5. januára, nazývaný tiež Tucin dan. V tento deň sa zabije prasiatko, ktoré sa na druhý deň upečie celé na ražni. 6. január je ako náš 24. december. Tento deň sa volá Badnji dan. Hneď ráno, ešte pred svitaním, muž alebo syn (prípadne synovia) idú do lesa a odseknú Badnjak – mladý dubový stromček tromi rezmi. Najprv však strom pekne pozdravia a prežehnajú sa. Prvý rez sekerou má byť z východnej strany. Keď Badnjak donesú domov, matka dá synovi, najčastejšie najstaršiemu, za neho nejaký peniaz. Niekde je Badnjak celý deň pred domom a večer sa prinesie dnu, u nás ho prinesieme už ráno. Keď sa narodil Ježiš, tak takýto stromček vraj priniesli pastieri, aby mohol sv. Jozef v maštaľke zakúriť. Večer sa Badnjak zapáli. Z duba listy neopadávajú, takže keď Badnjak horí, pekne iskrí, čo je znakom, že sa narodil Ježiš. U nás doma dávame Badnjak do piecky a jednu vetvičku si nechávame do ďalšieho roku ako pamiatku. Aj pred kostolom na polnočnej svätej omši sa páli Badnjak.

V tento deň sa pripravuje pôstna večera. Hustá fazuľa zapečená v rúre, ryba, šalát. Po večeri ideme k stromčeku, pod ktorým leží slama. Ja mám pripravený košík s cukríkmi, čokoládkami a mincami, ktoré potom rozmetám po slame. Deti majú svoje košíčky a hľadajú. Kto koľko nájde, toľko je jeho. Moje deti to majú veľmi radi. Potom sa ide na polnočnú omšu.

Ráno mama vstáva prvá – okolo štvrtej – a upečie chlieb Česnica, do ktorého sa dáva minca (napríklad 10-centová). Počas vianočného rána raňajkujeme ešte pred východom slnka, preto treba vstávať skoro. Na stole sú samé dobroty: údene domáce mäso, syr, smotana, pečene prasa, Česnica. Dospelí vypijú po poháriku domácej slivovice Rakija. Kým začneme jesť, pomodlíme sa a Česnicu si počas modlitby medzi sebou podávame. Potom ju prelomíme v znaku kríža. Ten kto nájde peniaz, bude celý rok šťastný. Ja mám 10-centovú mincu, ktorú dávam do chleba každý rok. Kým chlieb rozlámeme, poviem cenu, za koľko tú mincu kúpim, aby som ju mohla použiť o rok. Keď sa moja dcéra vydá, tak jej túto mincu dám. Po raňajkách prídu na rad rodinné návštevy.