Svetové kuchyne:
Svetové kuchyne - Holandsko

Sandra Bombošová, 6. júla 2012 24 minút čítania

Holandsko nie je len krajinou tulipánov, ale aj zaujímavých chutí.

Tie najlepšie recepty z Varechy priamo do vášho mailu.

Foto: janger

Janka pri veternom mlyne.

Čo vám napadne prvé, ak je reč o Holandsku? Najčastejšie sú to azda tulipány, či narcisy, ktorými je toto malé kráľovstvo preslávené. Potom dreváky, krásne dievčatá v národných krojoch, ale aj syry, ktoré majú v krajine ležiacej na pobreží Severného mora dlhú tradíciu.

Je to však aj krajina dobrých poľnohospodárov, veterných mlynov, kvalitnej zeleniny, mäsa a čerstvého chleba, ktorý sa tu konzumuje azda ku všetkému. Viac o kuchyni a zvykoch v tejto krásnej krajine nám porozprávala naša varecháčka Janka, ktorú poznáme pod prezývkou janger. V Holandsku žije už takmer tridsať rokov, jej manžel pochádza priamo odtiaľ.

O tradíciách v holandskej kuchyni, o tom, aké reštaurácie sa oplatí navštíviť, a tiež o tom, že Holanďania jedia na obed chlebové sendviče, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

V čase núdze sa jedli aj tulipánové cibule

Foto: janger

Takáto maličká bývala kedysi
kuchynka vo veternom mlyne.

Holandská kuchyňa je podľa Janky pomerne jednoduchá. Rokmi prešla mnohými etapami, menila sa podľa toho, či bola krajina práve bohatá, alebo sa nachádzala v chudobnejšom období. „Počas koloniálneho obdobia, keď mali Holanďania po svete veľa kolónií, bola krajina bohatá, privážalo sa do nej veľa korenín. Vtedy bola kuchyňa pestrejšia a korenistejšia. No boli aj chudobnejšie obdobia, a vtedy bola aj strava jednoduchšia,“ vysvetľuje Janka.

Napríklad počas druhej svetovej vojny bola na prelome rokov 1944-1945 takzvaná „Hladová zima“. Jedla nebolo nazvyš, no a vtedy Holanďanov vytrhli z biedy ich známe tulipánové cibule, recepty na jedlo z nich boli v tom čase aj v miestnych novinách. Pre lepšiu predstavu nám Janka jeden takýto recept poskytla.

Potrebné suroviny: 2 kg tulipánových cibúľ , 2 kg zemiakov, 4 kg červenej kapusty. Cibule sa uvaria zvlášť (7minút) a zemiaky spolu s kapustou. Z toho sa robil stamppot, čo znamená všetko spolu roztlačiť a zmiešať.

Dôležité zemiaky

Foto: wikimedia.org

Rodák z Holandska, slávny Vincent van Gogh
a jeho dielo Jedáci zemiakov.

Holanďania sú, a aj boli, dobrí poľnohospodári, čím je ovplyvnená aj holandská kuchyňa. Podľa Jankiných skúseností je tradičná holandská strava sýta. V minulosti totiž musela zasýtiť ťažko pracujúcich ľudí. Dôležitou súčasťou jedla sú zemiaky. Večerajúcich sedliakov znázornil na svojej maľbe Jedáci zemiakov aj geniálny maliar Vincent van Gogh.

Hlavnými zložkami jedál sú zemiaky, zelenina a mäso, prípadne ryby. Mäso sa konzumuje najmä bravčové, obľúbené je však aj hovädzie a kuracie. Obľúbenou zeleninou je karfiol, zelená fazuľka, biela čakanka, ružičkový a kučeravý kel, endívia, paradajky, i špargľa, záleží na sezóne.

Jednoduché suroviny nahrávajú do karát aj slávnemu holandskému porekadlu: „Čo sedliak nepozná, to nedá do úst.“ Janka však tvrdí, že to nie je celkom pravda: „Veruže dá, holandská kuchyňa je totiž ovplyvnená mnohými kultúrami, ktoré tu žijú. V domácnostiach sa varia talianske jedlá, čínske, turecké, surinamské, indonézske a mnohé iné. Všetky však majú jednu spoločnú črtu, sú prispôsobené holandským chutiam.“

Každý región sa pýši svojím jedlom

Aj v Holandsku sa v každom regióne pýšia svojimi jedlami. Holandské kráľovstvo tvoria štyri krajiny. Holandsko (Nizozemsko) má 12 provincií a tzv. „zvláštne obce“, ostrovy Saba, Sint Eustatius a Bonaire. Do kráľovstva patria aj ďalšie tri krajiny, ostrovy Aruba, Curaçao a Sint Maarten. „Každá provincia, dokonca aj mnohé mestá, majú svoje regionálne produkty a jedlá, na ktoré sú pyšní,“ vysvetľuje Janka. „Napríklad Zeeland je typický lovom mušlí slávok, ustricami, Limburg zasa tortami - koláčmi, ktoré sa volajú vlaai , čo je nízky koláč zväčša z kysnutého cesta, plnený napríklad ryžovou plnkou, či rôznymi druhmi ovocia. Friesland sa zasa pýši svojím syrom friese nagelkaas, do ktorého sa pridáva rasca a klinčeky.“

Vľavo erwtensoep, Holandská hrachová polievka, vpravo andijviestamppot, Pyré s endíviou.
Foto: janger

V zime je obľúbeným jedlom vyššie spomínaný stamppot - popučené zemiaky, napríklad s kučeravým kelom - stamppot boerenkool , endíviou varenou alebo surovou - andijviestamppot, s kvasenou kapustou, či šalátom. K tomu sa podáva mäso, prípadne údená holandská klobása rookworst. Zabudnúť by sme nemali ani na hrachovú polievku erwtensoep, v ktorej je veľa zeleniny, alebo na polievku z hnedej fazule bruine bonensoep.

Foto: janger

Smerovka pre bicykle do mestečka Edam,
dolu domčeky v Edam.

Holandsko je známe aj ako krajina syrov, a tých sa v tejto krajine zje naozaj veľa. Azda najznámejšie sú syry Gouda a Edam, na Slovensku známy ako Eidam. Delia sa do kategórií podľa veku zretia od mladých, až po preležané. Tie zrejú 18 mesiacov, niekdy aj dlhšie. Čím je syr starší, tým je pikantnejší a má intenzívnejšiu chuť. Edam, alebo aj Edammer kaas nesie svoj názov podľa mestečka Edam, kde sa pôvodne vyrábal. Syr Gouda sa vyrábal v meste Gouda, produkcie oboch syrov sa však už presunuli inam.

Značiek syrov je samozrejme oveľa viac. Veľkej popularite sa tešia aj mliečne výrobky. „Keď som prišla do Holandska pred takmer tridsiatimi rokmi, len som oči vyvaľovala, koľko druhov existuje. Jogurty, kyslé mlieka, hotové pudingy, pudingové peny a veľa druhov obľúbených riedkych pudingov,“ zamýšľa sa Janka.

Čerstvá múka z veterných mlynov

Janka žije v malej dedinke, ale so zháňaním surovín nemá problém. Takmer všetko kúpi v samoobsluhe, u pekára, mäsiara a raz za týždeň aj na trhu. Ceny sú trochu vyššie ako vo väčších mestách, kde je aj väčšia konkurencia, a dá sa tu zohnať všetko bez problémov. Občas využije možnosť nákupu na farmách. V jej blízkosti je jahodová farma, odkiaľ nakupuje výborné jahody.

Foto: janger

Veterný mlyn ako symbol Holandska.

Niektoré farmy na dedinách majú svoje obchodíky, iné zasa len vystavia svoje produkty vonku na stôl. Na stole je aj pokladnička. Zákazník si vyberie tovar, všetko zráta a vhodí peniaze do pokladničky. Panuje tam úplná dôvera.

Potraviny sa dajú aj objednať, platí to v niektorých samoobsluhách, dá sa objedávať aj cez internet. Len sa vyplní objednávka na týždenný nákup, a tovar dovezú domov priamo k zákazníkovi. Cez internet sa dá objednať takmer všetko, aj to, čo v bežných obchodoch nie je dostať kúpiť. Tiež je tu zabehnuté prihlásenie na odber zeleniny a mäsa, na Slovensku sa tento spôsob volá debničkovanie. Nuž a čerstvú múku si môžete zájsť kúpiť do niektorého zo slávnych holandských veterných mlynov, niektoré totiž dodnes slúžia práve na mletie múky.

Na Slovensku sme navyknutí na supermarkety, ktoré sú otvorené 24 hodín denne. To v Holandsku bežné nie je. Supermarkety sú otvorené do ôsmej alebo deviatej hodiny podvečer. Cez noc a väčšinou aj v nedeľu sú zatvorené. Existujú síce aj obchody s nočnou prevádzkou, ale tých je naozaj málo.

Jankine začiatky v kuchyni

„Keď som prišla do Holandska, tak som nevedela variť. Veru, ani slovenské jedlá,“ smeje sa Janka. „Spomínam sa, ako som sa zľakla, keď mi svokra povedala, či by som nepripravila niečo typicky slovenské. Tak si vravím, čo teraz? Rýchlo som hľadala v mojich slovenských časopisoch, čo uvarím. Nakoniec to nebolo nič také typické, ale oni to nevedeli, a dokonca si jedlo nakoniec aj pochvaľovali ,“ spomína Janka na svoje kuchárske začiatky. Postupne sa jej varenie zlepšilo, veľa sa naučila aj od manžela, ktorý variť vie.

Ovečky sú hlavne na dedinách vidno na každom kroku, vpravo pasúce sa kravy. Foto: janger

V Holandsku je podľa Janky na vysokej úrovni poľnohospodárstvo. „Často premýšľam, ako je možné v tak malej krajine, porovnateľnej rozlohou so Slovenskom a so 16 miliónmi obyvateľov , aby tu bolo toľko pôdy na pestovanie ovocia a zeleniny, či pasienkov pre ovce a kravy. Zeleniny sa spotrebuje naozaj veľa, viac ako na Slovensku. Keď sa spýtate Holanďana, čo bude variť, odpovie napríklad karfiol, alebo cviklu. Slovák by asi odpovedal rezne,“ vykladá Janka.

Mäso na trhoch nenájdete

Atmosféra na holandských trhoviskách je veľmi podobná tým v iných krajinách. Býva uvoľnená, predávajúci lákajú zákazníkov vykrikovaním. V mestách sú trhoviská obrovské. Konkurencia je veľká, preto sú aj ceny nižšie. Aj sortiment je pestrý, predáva sa tu množstvo rýb, syrov, ovocia, zeleniny, korenín, aj kvetov.

Trhovisko v Rotterdame. Foto: janger

Janka s rodinou chodieva na trh najmä kvôli spomínanej atmosfére. Jej muž si počas sezóny rád pochutí na mušliach slávkach v stánkoch, kde je kopec mušlí a veľké hrnce, z ktorých sa parí. Okolo postávajú ľudia s miskami, v ktorých majú uvarené mušle. Skelet mušle slúži ako klieštiky, pomocou ktorých sa vyberá vnútro ďalšej mušle, to sa namočí do omáčky a maškrtí.

Stánky so zeleninou na trhu. Foto: janger

Mäso by ste tu na trhoch hľadali márne. Dostať tu však hydinu, vajcia a aj syry, v stánkoch s chladiacimi zariadeniami.

Ako sa v Holandsku varí, či nevarí

Foto: janger

Takto vyzerá beschuit. Treba ho
samozrejme natrieť.

Podľa Janky sa na Slovensku vareniu venuje dlhý čas, sama má uvarené za chvíľu. Výnimkou je snáď len dusené hovädzie mäso. Každý deň varí čerstvé jedlo a to tesne pred tým, ako budú s rodinou jesť.

Na raňajky sa zvykne v Holandsku jesť chlieb, obilninová kaša, prípadne cereálie, k tomu ovocná šťava, čaj, mlieko, alebo káva. Typickým raňajkovým jedlom je aj beschuit, jemný guľatý suchár. Natiera sa maslom a džemom, alebo medom.

Slovákom by veru obed v tejto krajine chýbal. Ľudia si zvyknú so sebou do práce, či do školy, vziať chlieb s mäsovým výrobkom, arašidovým maslom, syrom, a k tomu ovocie alebo kyslé mlieko. Prípadne si v podnikovej kantíne takýto chlebík, či polievku kúpia. Nájdu tu aj ovocie a mliečne výrobky, ale aj rôzne nezdravé pochúťky. Prípadne zájdu do reštaurácie, ale tiež len na šalát, či chlieb. A toho sa v Holandsku zje ozaj priveľa. Aj Janka obľubuje ich chlebík, ktorý chutí trochu inak, ako ten slovenský. Druhov je ozaj veľa, obľubuje však najčastejšie tie tmavé.

V Holandsku obľúbená jablková torta, vpravo krémeš tompoes. Foto: janger

Ani v školách nie sú jedálne, na aké sme navyknutí u nás doma. „Deti tiež konzumujú chlieb a ovocie, ktoré si prinesú z domu, existuje tu aj odber mlieka pre školy. Na stredných a vysokých školách sú kantíny, študenti si tu však zväčša len dokúpia niečo k chlebu, ktorý si prinesú z domu. Seniori, ktorí si už sami nevedia navariť, alebo sa im nechce, využívajú službu „stolček, prestri sa“, kde majú na výber z viacerých jedál. Dostanú tu polievku, hlavné jedlo a dezert a na porciách sa nešetrí,“ vysvetľuje Janka.

Foto: janger

Holandský koláč cake.

Večere bývajú stretnutím rodiny pri stole. Večeria sa okolo 18.hodiny, po večeri sa ešte podáva mliečny výrobok, zväčša ide o jogurt , riedky puding - vla, alebo zmrzlinu. Jedno si však treba zapamätať: Holanďania sú neradi rušení pri spoločnej večeri, návštevy teda treba presunúť na neskorší čas. Počas dňa si nájdu čas na kávu, alebo čaj s keksíkom – koekje. V obchodoch je veľký výber, preto tam doma pečie málokto. Janka však občas niečo upečie, každému vraj zatiaľ chutilo. Prvá káva sa okrem raňajok pije okolo desiatej hodiny ráno, okolo tretej poobede potom čaj, a večer o ôsmej opäť čaj, alebo káva.

Múčne jedlá sa v Holandsku príliš nevaria. Koláče a zákusky sa pečú málokde. Ak sa pečie, tak koláč cake , alebo jablková torta. Torty sa zvyknú kupovať hotové. Za zmienku stojí vynikajúci holandský krémeš tompoes, a obľúbené sú aj nízke torty vlaai, každý región má svoju vlastnú špecialitu. A týmto spôsobom sa stravuje aj Jankina rodina, občas zvykne niečo navariť aj zo slovenskej kuchyne, pri čom je jej nápomocná aj Varecha.sk.

Rýchle občerstvenie je obľúbené

Ako všade na svete, aj v krajine kde žije Janka, je veľa reštaurácií typu rýchleho občerstvenia, pouličných stánkov a snackbarov. Obľúbené sú hranolky – patat alebo friet, ktoré vraj chutia výborne. Namáčajú sa do majonézy, arašidového masla, alebo kečupu. Maškrtníci si pochutia na mini lievancoch poffertjes , alebo na šiškách. Ak nie ste na sladké, môžete si dať v stánku obložiť žemľu podľa chuti. K tomu sa hodí čerstvo vylisovaná ovocná šťava. Ako sci-fi nám môže pripadať jedlo z múru uit de muur. Na stene múru sú maličké okienka, vhodíte mincu a vytiahnete si horúcu dobrotu, napríklad populárny kroket – šúľok v trojobale, naplnený hustým mäsovým ragú.

Vľavo obľúbené hranolky friet, vpravo stánok, kde pripravujú Loempia, čo je vietnamská verzia jarných roliek. Foto: janger

Podľa reštaurácií aj obchodíkov je možné zistiť, aké národnosti kde žijú. „Vo veľkých mestách je veľa predajní s tureckými špecialitami, ako Döner kebab, vietnamskými, talianskymi, ale aj špecialitami z Maroka, či Grécka. V takýchto obchodíkoch, snackbaroch, alebo stánkoch býva rušno. Nakupujú tu Holanďania, ale aj turisti, bohatší, chudobnejší, aj študenti. Rušno býva aj v čínskych reštauráciách, kam si chodia ľudia zväčša cez víkend po večeru, ktorú doma zjedia,“ vysvetľuje Janka.

Jedlo z múru, uit de muur. Vhodíte mincu a vezmete si teplé jedlo. Foto: janger

V Holandsku ľudia zvyknú nakupovať veľa polotovarov a úplne hotových jedál, ktoré stačí ohriať v mikrovlnnej rúre. Na vyváženie je tu však veľa obchodov so zdravou výživou, a farmy, kde sa pestuje bio zelenina. Je tu dostať kúpiť mäso zo zdravého chovu dobytku a hydiny. Aj v samoobsluhách je dostať veľa bio produktov, platí však, že za bio kvalitu si treba priplatiť.

Reštaurácie bojujú o hostí výnimočnosťou

Foto: janger

Reštaurácia v dedinke Volendam.

Ak sa chcete v krajine tulipánov najesť v reštaurácii, dá sa to urobiť lacno, ale aj príšerne draho, alternatív je však dosť. „Je tu veľa reštaurácií ocenených michelinskými hviezdami, jednou, dvomi a dokonca aj tromi, tam už je však treba rátať, že sa poriadne pľasnete po vrecku. Ak máte chuť na inú kuchyňu ako holandskú, výber je veľký. Môžete sa najesť v talianskej, španielskej, francúzskej, argentínskej, čínskej, indickej, či gréckej reštaurácii. Varia v nich ľudia tej národnosti, akej je aj reštaurácia,“ ozrejmuje Janka.

Reštaurácie bojujú o hostí aj svojou výnimočnosťou. „Nedávno sme boli v reštaurácii na spôsob amerického kovbojského salónu, dokonca nás obsluhovali čašníci oblečení v kovbojskom oblečení. Na stôl pred nás okrem iného postavili aj misu s arašidmi. Tie hostia šúpali a šupky sa mohli hádzať na zem. Bolo pre mňa ťažké odhodiť prvú šupku, tak som ju len tak opatrne, celá nesvoja, odhodila,“ spomína so smiechom Janka. Potom to už vraj išlo ľahko a šupky odhadzovala jedna radosť. Čašníci priebežne šupky odpratávali, Janka však trvá na tom, že v normálnom živote nie sú s manželom žiadni nevychovanci.

Foto: janger

Aj na tejto veľkej lodi v Rotterdame je reštaurácia.

V inej reštaurácii, ktorú navštívili, bol zas v strede stola zabudovaný BBQ gril, nad ktorým trónil odsávač dymu. Vyberiete si kúsky mäsa, rýb a tie si sami grilujete. Podľa Janky je v tejto reštaurácii naozaj výborná atmosféra. Nájdete tu však aj reštaurácie na lodiach, ktoré sú buď zakotvené, alebo sa plavia. Deťom by sa asi páčila špeciálna palacinková loď, kde sa podávajú palacinky od výmyslu sveta. Môžu si ich dopriať počas vyhliadkovej plavby po meste.

Obsluha v reštauráciách je podľa Janky dobrá a zdvorilá. Záleží im na tom, aby sa hostia cítili dobre. Škrobenú atmosféru by ste hľadali márne. Holanďania sa radi správajú prirodzene, povýšenosť, či prehnané správanie nepoznajú. Servírovanie sa dosť podobá tomu u nás na Slovensku, azda len s tým rozdielom, že aj chlieb jedia Holanďania často s príborom.

Čo treba určite ochutnať pri návšteve Holandska

Ak chcete ochutnať niečo ozaj holandské, skúste napríklad Hollandse nieuwe, čo je solený haring pripravený špeciálnym spôsobom. Je bez vnútorností, okrem pankreasu, ktorého enzýmy pôsobia na dozretie tejto rybky. Tá musí mať minimálne 16 % tuku, aby si svoj názov zaslúžila. Takáto ryba sa na jazyku priam topí ako maslo. Loví sa v máji a júli, vtedy je totiž haring najmastnejší. Loví a predáva sa síce počas celého roku, vtedy sa však už nepýši honosným názvom Hollandse nieuwe, je to už len obyčajný haring. Konzumuje sa tak, že ju jednoducho chytíte za chvostík, prejdete ňou po nakrájanej cibuľke, zodvihnete nad hlavu a zahryznete. Ale pokojne si ju môžete dať aj do žemle a zjesť s kyslou uhorkou.

Vľavo haring Hollandse nieuwe, vpravo tenučké wafle stroopwafels, plnené hustým sirupom. Foto: janger

Janka odporúča ochutnať aj vynikajúce tenučké wafle stroopwafels, plnené tenkou vrstvou hustého sirupu. Predávajú sa čerstvo upečené v stánkoch na ulici, ale dostanete ich kúpiť aj balené v obchodoch. Za ochutnanie stoja aj bitterballen, malé fritované guľky v trojobale, plnené mäsovým ragú.

Vľavo fritované guľky Bitterballen, vpravo výber syrov na trhovisku. Foto vľavo: wikimedia.org, autor takeaway, foto vpravo: janger

Ak ste na sladké, určite nevynechajte poffertjes, malé lievance s práškovým cukrom a hrudkou masla. Pripravujú sa na ulici, zaujímavé je sledovať ich prípravu. Nesmieme zabudnúť ani na slávne holandské syry. V meste Alkmaar býva pre turistov syrový trh, kde predvádzajú staré zvyky, ako kedysi nosiči prenášali a vážili syry.

Vľavo údený úhor Gerookte paling, vľavo skladovanie syrov. Foto: janger

Výborný je aj gerookte paling – údený úhor, podľa Janky veľká maškrta. Ryba je mäkučká ako maslo. Obľúbenou čokoládovou posýpkou na chlieb je hagelslag.

Posýpka na chlieb Hagelslag a slano-sladké cukríky Drop. Foto: janger

Ak budete po všetkom tom ochutnávaní zháňať darček pre rodinu doma, určite im ako suvenír kúpte cukríky drop. Sú čiernej farby a na ich výrobu sa používa okrem iného aj sladké drievko a salmiak. Bývajú solené, niektoré veľa, iné menej. Majú zvláštnu slano-sladkú chuť, pričom Janka si vraj na ich chuť nezvykla.

Sviatočné menu

Foto: janger

Vianočné predjedlo z úhora.

Pre Holanďanov je Štedrý večer ako každý iný, žiadne špeciálne jedlá nepripravujú. Na Prvý sviatok vianočný sa však pripravuje slávnostné menu zložené z viacerých chodov, v každej rodine je to niečo iné. Zvykne sa pripraviť napríklad divina, moriak, kus kvalitného mäsa alebo ryba.

K tomu sa podávajú rôzne prílohy a po večeri nasleduje chutný dezert. Počas Druhého sviatku vianočného sa zvykne pripravovať mäsová roláda, obľúbený je elektrický opekací pekáč Gourmetstel. Každý má svoju mini panvičku, na ktorej si opeká kúsky mäsa, ryby, zeleninu, šampiňóny. Takisto je populárny steengrill – elektrický grilovací kameň, na ktorom sa opeká, na čo má kto chuť.

Býva zvykom, že ak sa väčšia rodina chce stretnúť, dohodnú sa vopred, kto čo pripraví a prinesie. Hostiteľ má napríklad na starosti mäso, ďalší prílohu k hlavnému jedlu a iní zas prinesú dezert. Po večeri všetci spoločne poupratujú stoly a poumývajú riad, hostitelia tak neodpadávajú od únavy pri upratovaní po hosťoch.

Foto: janger

Beschuit met muisjes, sucháriky s posýpkou.

Pečenie počas sviatkov tu nie je bežné, aspoň nie v takej miere ako u nás na Slovensku, skôr je zvykom kúpiť niečo hotové. Obdobie Mikuláša má svoje typické sladkosti, o tomto období si môžete viac prečítať v zážitku od Janky Sinterklaas v Holandsku . Na Silvestra sa zvyknú podávať oliebollen – olejové gule, čo je niečo ako slovenské šišky. Aj Veľkú noc sprevádzajú tradičné zvyky. Na raňajky sa napríklad v Jankinej rodine ťukajú uvarené vajíčka. Členovia rodiny si navzájom ťuknú s vajíčkom, komu vydrží dlhšie neprasknuté.

Pekným zvykom je aj blahoželanie k narodeniu dieťatka, kedy sa návšteva pohostí s beschuit met muisjes – suchárikmi s myškami. Je to jemný, dvakrát pečený suchárik, ktorý sa potrie maslom a posype posýpkou muisjes. Ak sa do rodiny narodilo dievčatko, je posýpka ružová, ak chlapec, tak je modrá. Sú to vlastne anízové semienka obalené v tvrdej cukrovej poleve.

Páčilo sa vám, ako nám Holandsko a jeho kuchyňu predstavila naša varecháčka Janger? Pozrite si aj iné články z nášho seriálu Svetové kuchyne.