Či chceme alebo nie, vplyv západnej kultúry sa v našich krajoch prejavuje aj tým, že preberáme jej zvyky a tradície. Mnohí môžu namietať, že sviatky ako deň sv. Valentína, Halloween alebo na veľkonočný pondelok hľadanie zajačikov v záhrade namiesto klasickej šibačky, je čisto komerčná záležitosť. Avšak aj z týchto “adoptovaných” tradícii si môžeme zobrať niečo pozitívne, čo nám vyhovuje a páči sa nám.
Dnes poznáme Halloween najmä ako sviatok z anglicky hovoriacich krajín. V nich večer 31. októbra deti oblečené v hrôzostrašných kostýmoch obchádzajú susedov a za koledovanie dostávajú do košíčkov sladkosti. Počas tohto pôvodne pohanského jesenného sviatku, v ktorom prevažujú farby tohto ročného obdobia – žltá, oranžová, hnedá, čierna – sa chceli pradávni Kelti zapáčiť zlu a zlým duchom a nakloniť si ich na svoju stranu tým, že sa obliekali do strašidelných masiek.
Jeseň u nás je obdobím zberu úrody, hodov a jarmokov. Úroda sa zváža z polí do sýpok a dožinky, či hody sú časom, kedy sa završuje hospodársky rok. Konajú sa v nedeľu, keď sa ľudia schádzajú na oslavy patróna, ktorému bol zasvätený miestny kostol. Skracovanie dní presúva poľnohospodárske práce z polí do domov. Stáročné skúsenosti určovali roľníkovi, že do sviatku Všetkých svätých (1. november) musela byť všetka úroda z polí doma, pod strechou, a do sv. Ondreja (30. november) oziminy v zemi. Noci sa predlžujú na úkor dňa, pričom tma bola oddávna považovaná za čas, v ktorom nadobúdalo prevahu zlo nad dobrom. Ľudia verili, že v určité dni sa prejavovali temné sily, proti ktorým bolo treba chrániť seba, obydlie i hospodárstvo oveľa intenzívnejšie než inokedy. Chránili ich pomocou rozličných ochranných prostriedkov – predmetov, rastlín, magických znakov a symbolických úkonov realizovaných často v maskách. Na jeseň sa rodiny začali schádzať pri páračkách, ktoré boli spojené s rozprávaním o strašidlách, bosorkách a rôznych príhodách zo života. Toto jesenné obdobie je zároveň husto pretkané sviatkami, ktoré sú spojené s poverami a ľudovými zvykmi – sv. Martin (11. november), sv. Katarína (25. november), sv. Barbora (4. november), sv. Mikuláš (6. november), sv. Lucia (13. november).
U nás sa na prelome októbra a novembra slávi sviatok Všetkých svätých a Pamiatka všetkých zomrelých – dušičky. Na hroboch sa oddávna zapaľovali sviečky, kladenie vencov a kvetinová výzdoba na cintorínoch však patrí k novším tradíciám.
Na sviatok Všetkých svätých sa pieklo pečivo – žemle v tvare „hnátov“, položených krížom, ktorým sa hovorilo „kosti svätých“. Na druhý deň sa v istých oblastiach Slovenska zas pieklo pečivo, ktorému sa hovorilo „dušičky“. Bolo to štvorhranné pečivo, rozrobené z mlieka a plnené džemom alebo makom. Týmto pečivom boli obdarovaní žobráci a chudobní ľudia, postávajúci pri kostole alebo cintoríne.
Podľa ľudovej tradície v predvečer sviatku dušičiek vystupujú duše zomrelých na jednu noc z očistca, kde v plameňoch pykajú za svoje hriechy. V ten večer hospodár plnil lampu maslom namiesto oleja, aby si dušičky mohli popáleniny, spôsobené očistcom, natrieť a trochu ochladiť. Taktiež bývalo zvykom v tento večer vhadzovať pre dušičky do ohňa rôzne pokrmy, čo znamenalo čiastočné vykúpenie z hriechov.
My asi žiadne pokrmy do ohňa hádzať nebudeme, zato si môžeme nadchádzajúci predĺžený víkend spríjemniť jesennými sladkosťami:
A kto by nemal chuť na sladké, môže si upiecť tieto dobroty:
Po jesennej vychádzke iste dobre padne zahriatie sa teplým nápojom:
Zdroj: www.slovenske-zvyky.webnode.sk, www.sk.wikipedia.org
a potom možno budeš trochu pozitívnejšie myslieť. Ja neviem, ale mne sa ten článok hore páči a vôbec si nemyslím že je to komerčná záležitosť ked som sa bavila na túto tému s mojou mamkou ,tak ona hovorila, že ako dieťa robili na tieto sviatky také veci z tekvic a tak podobné zvyky, že tu u nás boli. Takže úplne nanovo prebraté to nie je. Bolo to aj u nás niekedy po vojne, len sa to nevolalo helloween. A preto Ti prajem vela,vela lásky a svetla do Tvojej určite krásnej dušičky a pekných myšlienok, aby Ťa už nenapadali také chmúrne myšlienky aké si tu napísala.