Gurmánske cesty: Ako chutí Libanon

Foto: Shutterstock

Libanon? Ten poznajú ľudia z novinových titulkov ako krajinu, kde zúrila 15 rokov občianska vojna. Jeho metropola Bejrút bola symbolom mesta, kde sa bombarduje, vybuchujú bomby... A hoci občianska vojna sa tu skončila v roku 1990, v pamäti mnohých zostala. Krajinu poškodila aj epidémia koronavírusu a devastujúci výbuch v bejrútskom prístave v roku 2020, ktorý časť Bejrútu zničil. Nízkonákladové letecké spoločnosti sem prestali lietať, pristávajú tu len drahšie klasické letecké spoločnosti, a navyše len s prestupom, čo cestu ešte predlžuje.

Aj tak sa túto krajinku, ktorá má rozlohu len asi ako 20 percent Slovenska a je menšia ako napríklad západné Slovensko s Bratislavou, rozhodne oplatí navštíviť. Pretože je úplne iná ako turistické magnety, medzi ktoré patrí napríklad susedné Jordánsko, a napriek všetkému, čo sa tu udialo, nemáte nikde pocit ohrozenia. Že ste na horúcej pôde, zistíte len podľa vojakov, ktorých sme tu stretávali naozaj často. Boli priateľskí, dokonca súhlasili aj s fotografovaním, čo je oficiálne v týchto krajinách zakázané.

Zelená krajina bez púští

Základný rozdiel oproti Jordánsku je, že tu nie je nijaká púšť, Libanon je zelený. Z celej jednej strany má more, navyše sú tu hory, ktoré zachytávajú zrážky, takže okrem letných mesiacov nie je o vlahu núdza. V zime v horách padá aj sneh, preto sú tu dokonca vystavané aj lyžiarske strediská.

Keď sme pristáli na letisku v Bejrúte, vítala nás reklama na Libanon s lyžiarom v popredí. Že to nie je za vlasy pritiahnuté, sme sa presvedčili na vlastné oči. V oblastiach na severe krajiny, kde rastú vzácne cédre, bolo koncom marca ešte hádam pol metra snehu. V nižších polohách sú hory zelené a kde to podmienky dovolia, sú vinice, ovocné sady a obrábané polia.

V oblastiach na severe krajiny, kde rastú vzácne cédre, bolo koncom marca ešte hádam pol metra snehu.
Foto: Shutterstock

Okrem prírodnej pestrosti je ďalším veľkým rozdielom v porovnaní so susedmi demografická pestrosť. Kým v Jordánsku jednoznačne dominujú moslimovia, Libanon je mixom, asi tretinu obyvateľstva tvoria kresťania. Sú tu oblasti, kde dominujú mešity, orientálne paláce, úzke uličky, tradičné souky, teda trhy a aj neporiadok pri cestách.

V iných vidíte na každom kroku kostol, sú tu pútnické miesta, kam chodia veriaci z celého sveta. V Bejrúte sú kostoly hneď vedľa mešít, takže počujete zvonenie zvonov a o chvíľu spev muezína. Aj patrónkou Libanonu je Panna Mária, o ktorej tu hovoria, že spája moslimov aj kresťanov.

Paríž Blízkeho východu

To, že Libanon je taký nábožensky pestrý, má tiež na svedomí more. Krajina má 220 kilometrov pobrežia, čo bolo odjakživa veľkým lákadlom pre obchodníkov aj pre dobyvateľov. Osídlená bola už pred 40 000 rokmi, vystriedali sa tu postupne Gréci, Rimania, Arabi, križiacke výpravy, Osmani, teda Turci, a v minulom storočí pred získaním nezávislosti v roku 1945 aj Francúzi. Prejavilo sa to v pestrosti zloženia obyvateľstva, ale aj v architektúre.

Bejrút, hlavné mesto Libanonu
Foto: Shutterstock

Môžete tu obdivovať antické stavby zachovalejšie ako v Ríme, osmanské paláce a kúpele, ale aj ulice, na ktorých, keby vás tu vyložili so zatvorenými očami, nezapochybujete o tom, že ste niekde v Paríži či v inom väčšom francúzskom meste.

Nie darmo sa Bejrútu kedysi hovorilo Paríž Blízkeho východu a Libanon ešte pred občianskou vojnou nazývali Švajčiarskom Blízkeho východu. Z toho všetkého však zostal po desaťročiach politickej nestability len tieň.

Aj keď Bejrút pôsobí veľkolepým dojmom – sú tu elegantné ulice s budovami v európskom štýle, množstvo supermoderných výškových budov, nepomerne viac ako v jordánskom Ammáne, zároveň sú tu však aj desiatky budov, ktoré sú vhodné akurát tak na zbúranie, a v centre aj veľa prázdnych obchodov.

Tajomné monumenty staroveku

Ak ste milovníkmi antiky, v Libanone si tiež prídete na svoje. Stačí povedať len dva názvy: Baalbek a Byblos. Baalbek síce nie je taký obrovský, ako svetoznáma jordánska Petra, je však monumentálny. Nachádzali sa tu totiž jedny z najväčších chrámov Rímskej ríše a na jeden z nich boli použité vôbec najväčšie stavebné kamene, z akých sa v minulosti stavalo. To viedlo k rôznym divokým teóriám o zásahoch mimozemšťanov, Baalbek sa ocitol aj v slávnej knihe Ericha von Dänikena Spomienky na budúcnosť.

Monumentálny Baalbek
Foto: Shutterstock

Najkrajší je tu Bakchusov chrám, ktorý je tak úžasne zachovaný, že si viete predstaviť život a dianie v jeho monumentálnych miestnostiach.

Byblos je oveľa menší, v susedstve antických zrúcanín sa nachádza križiacka pevnosť, a to všetko je na brehu mora. Na antické pamiatky nadväzuje pôvabné staré mesto s obchodíkmi a so štýlovými reštauráciami, kde si možno dopriať ďalšie z lákadiel Libanonu, jedlo.

Jedna z najlepších kuchýň

Libanonské jedlá patria do skupiny kuchýň východného Stredomoria a hovorí sa jej aj levantínska kuchyňa podľa názvu Levante, ktorým sa tento región označuje. Je považovaná za jednu z najchutnejších a najzdravších kuchýň sveta. Používa veľa zeleniny, strukovín, byliniek, korenín, olivový olej, z mäsa najmä jahňacinu a kuracie mäso, ale aj vnútornosti.

Zaujímavé je, že v Libanone menej holdujú cukru ako v iných krajinách Blízkeho východu a východného Stredomoria. Miestne sladkosti a koláčiky sú vyhlásené po celom svete a sú menej sladké ako iné z Blízkeho východu. Napríklad povestná baklava nie je taká nasiaknutá sladkým sirupom, ako keď si ju dáte v Jordánsku alebo v Turecku, a kávu všade servírujú bez cukru, ten si treba vypýtať. To je zásadný rozdiel oproti iným krajinám, kde musíte upozorniť, že chcete tento tradičný dezert menej sladký a káva bez cukru sa ani nepodáva.

Na antické pamiatky nadväzuje pôvabné staré mesto Byblos s obchodíkmi a so štýlovými reštauráciami.
Foto: Shutterstock

Hodovanie po libanonsky

Základom libanonského hodovania sú mezze, menšie jedlá, ktoré sa podávajú na malých tanierikoch a ochutnávajú sa spoločne. Takže v reštaurácii si objednáte niekoľko druhov a potom z nich všetci ochutnávajú. Hostina môže trvať aj niekoľko hodín.

Ak sa chcete v Libanone rýchlo najesť, tak najčastejšou voľbou je shawarma, kebab alebo falafel. Prvé sú kúsky kuracieho alebo jahňacieho mäsa so zeleninou, kebab všetci dobre poznáme a falafel sú vyprážané cícerové guľky.

Môžete si vybrať, či ich chcete ako „sendvič“, čo tu znamená rolka z chleba pita, ale niekedy ich podávajú aj v bagete. Cena za takýto rýchly obed alebo večeru je od 1,50 dolára za „sendvič“ s falafelom, s mäsom je o niečo drahší. Druhá možnosť je objednať si „plate“, teda tanier, kde vám naservírujú osobitne mäso, zeleninu, hummus, olivy, hranolčeky a pitu. Tanier býva o niečo drahší ako sendvič.

Inak je v libanonských jednoduchších reštauráciách a fast foodoch podobný systém ako u nás. Akurát sa neobjednáva pri pulte, ale pri pokladnici, tam aj zaplatíte. Sadnete si a čakáte, kým vám jedlo, väčšinou dosť rýchlo, prinesú. Všetky dobroty, ktoré som ochutnala, boli rýchle, lahodné, ľahko stráviteľné, takže som sa po polhodine mohla zasa s plným, nie však s ťažkým žalúdkom vybrať pokračovať v poznávaní tajomstiev tejto zaujímavej krajiny...