Foto: Shutterstock
Typické fašiangové pohostenie - smažené fánky.
Fašiangy sú obdobím od sviatku Zvestovania pána (Traja králi) až po začiatok 40-dňového veľkého pôstu, ktorý začína na Popolcovú (alebo aj škaredú) stredu. Tieto pôvodne pohanské slávnosti majú svoj pôvod už v starovekom Egypte, odkiaľ sa cez Grécku a Rímsku ríšu rozšírili do Európy a odtiaľ do celého sveta. Tento čas medzi Vianocami a Veľkou nocou je obdobím prechodu od zimy k jari, počas ktorého sa odohrávali svadby, zabíjačky, tanečné zábavy, bály. Veselil sa každý – bohatý aj chudobný.
Na slovenskom vidieku v minulosti k fašiangom patrili neodmysliteľné maškary. V mnohých oblastiach na Slovensku dominovala maska turoňa – ako štylizácia býčej hlavy s rohmi. Mládenci – fašiangovníci poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče najmä smažené šišky - pampúšiky a fánky a samozrejme aj vypiť. Vyvrcholením fašiangových sviatkov na vidieku bola najslávnostnejšia zábava, koniec fašiangov so sprievodom vo fašiangový utorok - posledná muzika spojená s pochovávaním basy. V mestách sa zasa v čase fašiangov okrem tanečných zábav a plesov konali rôzne sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry, prijímanie učňov za tovarišov. Fašiangom končil tanec a tancovať sa smelo až zase v máji pri stavaní a váľaní májov.
Foto: Shutterstock
Okrem svadieb a veselíc sa počas fašiangov konali zabíjačky.
Magicko-prosperitné úkony, charakteristické pre fašiangové obdobie, mali blahodarne pôsobiť na očakávanú dobrú úrodu.
Na tučný štvrtok mal každý veľa jesť a piť, aby bol po celý rok silný.
Na fašiangový pondelok, keď sa konal tzv. "mužský bál", kam smeli len ženatí a vydaté, vyhadzoval sedliak pri tanci sečku vysoko, aby sa mu na poli urodil vysoký ľan a ovos.
Na fašiangový utorok sa sliepkam sypalo zrno do kruhu z reťaze, aby nezablúdili a nezanášali. Bol to odraz starovekých predstáv o kúzelnej moci kruhu proti úkladom zlých duchov. V ten istý deň sa nemala vešať bielizeň na pôjd, lebo to vraj viedlo k premnoženiu bĺch. Ženy nesmeli šiť, aby sliepky dobre niesli.
Foto: Shutterstock
Pre nemecký “Karneval” sú typické Krapfen - vyprážané šišky plnené džemom a poprášené práškovým cukrom.
Na Liptove a v Čičmanoch sa varila praženica, na ktorú bola pozvaná celá dedina. Mládenci najprv týždeň pred zábavou chodili po dedine a pozývali dievčatá, ale aj starších. Pri tejto obchôdzke nezabudli zozbierať vajíčka a slaninu. Praženicu väčšinou pripravovala richtárka, potom sa začínala zábava, na ktorej boli aj pražené šišky, karamel, závin, huspenina a ďalšie miestne špeciality.
V Honte bolo zvykom robiť pálenku. Chlapci chodili po dedine a vyberali zrno, taktiež spojené s obchôdzkami za dievčatami a pýtaním slaniny, klobásy a niekde im dali aj údené mäso. Všetko sa odnieslo na priadky, kde dievčatá pripravili pohostenie.
Foto: Shutterstock
V Taliansku sa počas “carnevale” podávajú Chiacchiere – vyprážané pečivo z múky, vajec, masla a vína Marsala posypané práškovým cukrom.
Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Česku sa toto slovo zachovalo ako masopust, na Slovensku sme však neskôr prebrali nemecký názov fašiangy (fašangy).
V západnej Európe sa požíva názov karneval, ktorý pochádza z Carne Levare – odstráňte mäso – čo bol názov špeciálnej honosnej večere, ktorá sa konala večer pred Popolcovou stredou, ktorou začína pôst. V priebehu rokov sa názov karneval postupne rozšíril na celé obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy.
Foto: Shutterstock
Typické jedlo pre španielsky “carnaval” - Coca de llardons. Pečivo z lístkového cesta s oškvarkami podávané so sladkým vínom.
Nechajte sa inšpirovať typickými fašiangovými receptami:
Viac receptov nájdete na Varecha.sk v časti
Sezónne jedlá - Fašiangy
Zdroje informácií: Varecha.sk, www.jankohrasko.sk, www.wikipedia.org
Diskusia k článku