Trendy:
Vianoce Varecháčov žijúcich v zahraničí

Sandra Támerová, 23. decembra 2010 14 minút čítania

Aj vás zaujíma, ako prežívajú Vianočné sviatky naši Varecháči žijúci v zahraničí?

Tie najlepšie recepty z Varechy priamo do vášho mailu.

Rozhodla som sa vypátrať, ako budú vyzerať najkrajšie sviatky v roku pre niektorých našich používateľov, ktorí žijú ďaleko za hranicami Slovenska. Som od prírody veľký zvedavec, a tak som zopár z nich oslovila. Ich príbehy prežívania Vianočných dní ma dojali. Všetky dovedna spájala najmä snaha zachovať čo najviac z tradícií, ktoré udržiavali na krásnom rodnom Slovensku, no zároveň tak trochu aj smútok, že nemôžu tráviť tento čas s blízkymi u nás doma. Vďaka ich ochote smieme aj my ostatní nahliadnuť, ako naši kamaráti z portálu prežívali tieto sviatky po prvý krát v zahraničí a ako ich budú sláviť tento rok...

Miška z Indie (michsamant)

Foto: michsamant

Takto vyzerá Miškin stromček v Indii.

Počas svojich prvých Vianoc v Indii v roku 2003 pripravovala večeru pre piatich ľudí a bábätko: „Pripravila som vtedy pečené kuracie stehienka, majonézový šalát, šošovicové karí, a ako prílohu opekané zemiaky a dusenú ryžu. Ešte som neovládala indické varenie a aj keď to asi malo ďaleko od obľúbených chutí našich hostí - kolegov z manželovej práce, nikto nič nepovedal a poslušne jedli“, spomína Michaela. Darčeky si vtedy ani nedali, dcérka bola maličká, aby tomu rozumela, a v malej dedinke kde vtedy žili ani nebolo kde darčeky nakúpiť.

Dva nasledujúce roky strávili vianočné sviatky u rodiny na Slovensku, kde však chýbal manžel kvôli práci. Prvé Vianoce v mestečku Bapatla, kam sa Miška s rodinou neskôr presťahovali, boli podľa nej maličké. „Miniatúrne bolo aj naše vtedajšie bývanie a aj vianočný stromček,“ smeje sa dnes naša varecháčska veľvyslankyňa v Indii. Darčeky od začiatku dávali len dcérke, žiadne sa však neobišli bez majonézového šalátu, ktorý Michaela zbožňuje. Neskôr pribudol ďalší člen rodiny, kúpil sa väčší stromček, ktorý pomáha zdobiť aj manžel.

„Tento rok sme sa Vianoc nemohli dočkať, aj preto máme stromček už od 21.12. Staršia dcérka už prišla na to, že Ježiško sme my s manželom a babička. Mňa neprepadáva ten starý známy smútok ako po iné roky, asi som si už zvykla. Stromček nám už bliká, púšťame si vianočné pesničky, vianočka už tiež rozvoniava v kuchyni a nedočkavo čakáme na piatok,“ prezrádza. A ako bude vyzerať Michaelino vianočné menu v Indii? Nuž, obed bude indický a večera pomiešaná, podávať sa bude kuracia polievka, šošovicové karí, ryža, opekané zemiačky, pečené kuracie stehienka, samozrejme majonézový šalát a vyprážaná ryba alebo krevetky. S rodičmi sa Miška uvidí na internete cez kameru, aby aspoň takto virtuálne na chvíľku boli v tento deň spolu...

Lucia z Francúzska (mamaoli)

Foto: mamaoli

Luckin drobček miluje vianočku.

Vianoc mimo rodného Slovenska prežila Lucia niekoľko a na rôznych miestach. Posledných päť prežíva spolu so svojou rodinkou vo francúzskom Alsasku, kde sa nateraz usadili. „Naše prvé alsaské Vianoce boli zároveň aj naše prvé Vianoce v trojici. Týždeň pred sviatkami k nám s manželom totižto pribudol malý uplakaný uzlíček. Bola hrozne studená zima a ja som ani veľmi nevnímala, že budú Vianoce. Svoju najväčšiu radosť som už držala v náručí a mala som čo robiť, takže na pečenie medvedích labiek, medovníčkov, lineckých koláčikov ako aj prípravu kapustnice, bobaliek a klasického šalátu som si v tie sviatky rezervovala svoju mamku,“ vysvetľuje so smiechom.

Tradičná ryba zostala na manželovi, a v tomto prípade to takto ostalo a tak je tomu dodnes. Vraj ju dokáže pripraviť asi najlepšie na svete, tak ako to robievala jeho mama. Aj napriek tomu, že Lucka už trávi Vianoce mimo Slovenska, Štedrovečerný stôl vyzerá takmer rovnako, ako to bolo v jej rodine, nazvala to východniarskou klasikou. „Kapustnica, majonézový šalát, zemiakovo cibuľový šalát v kyslom náleve, ktorý v našej rodine vždy pripravoval otec, ryba a bobaľky s makom alebo kyslou kapustou. A rozhodne nechýbajú ani vianočné cukrovinky, ktoré mi už teraz pomáha piecť môj synček. Dokonca si každý rok upečieme aj vianočku pletenú zo štyroch vrkočov,“ vyratúva Lucia.

Jediné, čo sa vraj zmenilo je, že nejedia kapra, ale čerstvú morskú tilapiu alebo dorat. „No a samozrejme darčeky u nás pod stromček nenosí Ježisko, ale Papa Noël. Prichádza po večeri tajne. Malý nedočkavec sa musí schovať do svojej izby. Keď zvonček zazvoní prvýkrát, tak rozdáva darčeky, keď druhýkrát, tak odchádza a môže sa vyjsť z izby. Keď sú darčeky rozbalené, úsmevy na tvárach, tak príde na rad telefonovanie rodičom a starým rodičom a potom mi je samozrejme aj chvíľku smutno, že sú tak ďaleko,“ približuje alsaskú vianočnú atmosféru naša čitateľka.

Daniela, Austrália (Palokuchki)

Foto: palokuchki

Danielina farma pred dvoma dňami, trochu viac
teplo, ako u nás doma... :-)

Daniela prvé Vianoce v emigrácii prežila v pôrodnici v Rakúsku, kde sa jej narodil prvý syn. Mala vtedy 21. Do Austrálie prišli v marci, a bol to naozaj veľký šok - keď odchádzali z Rakúska bolo vonku 10 stupňov Celzia, no a v Sydney bolo po prílete 35 stupňov a 70%-ná vlhkosť vzduchu. „Prvé Vianoce v Austrálii si veľmi dobre pamätám,“ spomína Daniela. „Snažila som sa robiť vanilkové rožky a maslo mi tieklo pomedzi prsty. Byt, v ktorom sme bývali, nemal klimatizáciu, bolo tam riadne teplo. V Austrálii sme nemali nikoho, prvé Vianoce sme boli iba ja, manžel a najstarší syn. Kúpili sme si malý umelý stromček. Bola som mladá, neskúsená vo varení, improvizovala som ako sa len dalo. Vtedy nebola možnosť komunikovať zo Slovenskom, takže ani na rady z domu som sa nemohla moc spoliehať.“

Daniela pripravila Vianoce, aké poznala z domu u mamičky. Mala kapustnicu, rybu, šalát, len oblátky chýbali. „Namiesto nich sme si dávali tenké keksy,“ smeje sa Daniela pri spomienke na čudnú improvizáciu. „Aj ovocia sme mali kopec a to také druhy, o ktorých sme predtým ani nechyrovali. Na ďalší rok sme už boli skúsenejší a zohnali sme aj oblátky,“ dodáva Slovenka žijúca v Austrálii. „V Sydney je slovenský kostol s halou, kde sa stretávajú Slováci z blízkeho okolia a zásobujú sa slovenskými dobrotami,“ tvrdí Daniela, ktorá počas bývania v Sydney na tieto stretnutia pravidelne chodievala. Počas troch desaťročí, ktoré trávi aj cez Vianoce ďaleko od rodnej krajiny, slávi sviatky tak, ako bola zvyknutá u nás. V rodine dokonca majú aj živú borovicu!

Rozdiely však cíti. „Austrálčania majú Vianoce až od 25.decembra, deti si vzali austrálskych partnerov a na Štedrý deň chodievajú k nám a na druhý deň na obed ku svokrovcom,“ opisuje Daniela rodinný harmonogram. A jedlo? Na Štedrý deň majú okrem vyprážanej ryby aj krevety upravené na niekoľko spôsobov, plátky údeného lososa a pstruhov. Počas 1.sviatku vianočného zasa typický austrálsky moriak. „Vianočné koláčiky pečiem tak, ako si pamätám zo Slovenska a tento rok som to mala možnosť porovnať aj s Varechou,“ podčiarkla Daniela. „Na rozdiel od čitateliek, ktoré koláčiky odkladajú na studený balkón, ja musím všetky odložiť do mrazničky. A pečiem niekoľko týždňov dopredu, v tomto období máme totiž veľa práce na farme, tak ak chcem všetko stihnúť, musím byť v predstihu,“ doložila Daniela.

Janka, Holandsko (Janger)

Foto: janger

Jankin tohtoročný stromček.

Jankine prvé Vianoce mimo Slovenska boli na návšteve u blízkych. „A ďalšie? To už som mala malinkú dcérku a mali sme ich v Holandsku,“ spomína. Aj keď sa to všetko odohralo už v roku 1983, Janka má stále clivé spomienky. „Stále to prežívam rovnako, aj dnes,“ opisuje. „Sú to pre mňa najkrajšie sviatky v roku, ale zároveň sa vždy cítim akosi smutno...“ Na Vianoce sa snaží dodržiavať slovenské zvyky, v Holandsku Štedrý večer prakticky nepoznajú, ale Janka si ho uctieva a zvykom naučila aj svojho holandského manžela. „Na Štedrý deň sa postíme,“ prezrádza. „Večera sa začína zapálením sviečok, aj pre mojich drahých, ktorí nie sú pri nás. Potom nasleduje slovenská modlitba a „hriatô“, aj oblátky s medom.“

Ak Janka nezoženie klasické oblátky, skúša ich nejako nahradiť. Nasleduje kapustnica, ktorú pripravuje len raz do roka, aby bola rodine vzácna. Ďalej ryba, najčastejšie losos, pretože s kaprom je problém... „A k rybe zemiakový majonézový šalát,“ pripomína Janka. „A samozrejme prekrajujeme jabĺčko, aby sme zistili, či budeme zdraví. Po večeri príde Ježiško, zazvoní na zvončeku a môžeme rozbaľovať darčeky. Neskôr ideme svorne do kostola.“ Janka si spomína, ako okolie začudovane sledovalo jej dcéru, ktorá hovorila, že jej darčeky priniesol Ježiško. Obdarúvanie totiž nepatrí medzi holandské vianočné obyčaje.

„25.decembra máme slávnostnú večeru, vždy s predjedlom, kapustnicou, hlavným jedlom a nejakým dezertom,“ opisuje Janka stolovanie. Zároveň dodáva, že v Holandsku nikto nepečie zákusky a koláčiky v takom množstve, ako to poznáme na Slovensku. „Ľudia sa neinformujú, čo budú piecť, ale čo budú variť! A je im divné, keď poviem, že varím polievku z kyslej kapusty,“ prezrádza Janka. Na vôňu kapustnice sa jej manžel už teraz veľmi teší a aj v ďalších dobrotách má jasno. „Budem piecť niečo kysnuté a pripravovať šalát. A samozrejme zatelefonujem domov a... bude mi clivo,“ plánuje naša verná čitateľka, ktorá je veľmi zvedavá, ako bude dcérkinmu priateľovi chutiť kapustnica.

František, Iowa, USA, (Sracz -Varechár za veľkou bačorinou)

Foto: sracz

Sracz v sebe sracza nezaprie :-)

Náš aktívny prispievateľ začal spomínanie riadne zhurta: „Na svoje 1. Vianočné sviatky, oslávené za veľkou mlákou, nezabudnem, čo žiť budem! Musím sa priznať, bez mučenia, dobrovoľne, že to bol pre mňa v prvej rade šok. A to poriadny.“ Ale poďme pekne po poriadku. S polovičkou sa rozhodli, že v priebehu Vianoc navštívia rodinu jej brata, Luxiho, ktorý z vlasti odišiel 13. septembra 1968. Od tej doby ani on, ani jeho nová rodina, Vianoce, v našom slovenskom poňatí neprežili. „S Máriou Constance sme zo zasneženého a premrznutého Des Moines, zababušení do sibírskych podmienok, odleteli cez Denver v Colorade, za rovnakých poveternostných a teplotných podmienok do hlavného mesta Arizony Phoenix. Tam totiž môj švagor žije. Od chvíle, keď boli otvorené dvere na lietadle, sa začali šoky. V Iowe i v Colorade zima a mráz -12 ÷ -17 ºC, v Arizone +31 ºC; Des Moines snehu okolo metra a ľudia v kožuchoch, vo Phoénixe kvitli kaktusy a všetko, čo mohlo sa kúpalo buď na verejných kúpaliskách, alebo v domácich bazénoch. Skrátka a rýchlo, potil som sa ako somár v kufri,“ nemôže zabudnúť František.

Po zvítaní sa s celou rodinou bol jednohlasne nielen za pomyselného šéfkuchára Vianoc, ale aj za hlavného zásobovača, čašníka a umývača riadu zároveň. „Kto ste varili pre 12÷18 ľudí, tak si dokážete predstaviť, ako som si svoju multifunkciu vážil. Hneď v prvý deň, 23. decembra 2005, som uvaril doublemäsový guľáš z hovädzieho labsáru (nožiny, glejovice, či môčingu) a bravčového pliecka, a ako samozrejmosť, slovenské halušky, vihodňarske strapačky, s bryndzou, ktorú som do Štátov cez Chicago úspešne prepašoval naviac,“ žartuje Sracz. „Štedrý deň ráno tak ako u nás doma, začal s prípravou bombaliek Fery zo Šariša, tie som napiekol ešte v novembri v Iowe a potom podľa známeho scenára, sedemklobásová kapustnica s údeným kolenom, sušenými pravými hríbmi (ako inak opäť mojimi zo Slavošoviec na Gemeri), sušenými slivkami a čerstvo nastrúhanou stierankou, zemiakový šalát s majonézou, vyprážané filety z tresky - ja kapra nezabijem, ani keby ma zabili, pred večerou oblátky s medom a plátkami cesnaku a po večeri, to už pod stromčekom pri rozbaľovaní darčekov, rezy ZBLANTu, čo je vlastne Zburovsko Blaškovská narodeninovská torta, podľa receptu mojej vzácnej mamky Aňuci,“ dodáva stále dobre naladený Varecháč.

Zároveň však priznáva, že ani on a ani jeho najbližší sa nevedia ani nechcú adaptovať na tamojšie podmienky Vianoc. „Zásadne dodržiavame tie naše a na ne sa nám darí, veľmi úspešne, adaptovať susedov, kolegov, lekárov a sestričky kliniky mojej manželky a personál obchodného domu Dhal´s, i reštaurácie ZOO nudels. Veľmi im chutí naše menu. Zvlášť židovskí manželia - Belorusi, majitelia obchodu s európskymi potravinami, Svetlana dokáže zjesť postojačky, veľkou lyžicou, aj poldruha kila môjho zemiakového šalátu a Saša (Alexej), ja ho volám po košicky Šaňo, ten vždy rád vymení kapustnicu za fazuľovú jemnú polievku podľa Paľka Mikulíka,“ uzatvára František. Pre jeho okolie ani tohoročné Vianoce nebudú výnimkou. Štedrý aj 1.Vianočný deň strávia prísne spolu doma a na Štefana sa rozbehnú pohostiť chutnou várou susedovcov, priateľov a známych...

Nuž milí Varecháči, dúfame, že sme vás príbehmi našich priateľov potešili. A touto cestou Vám všetkým, aj tým doma, aj v zahraničí želáme krásne Vianoce a príjemné prežitie týchto azda najkrajších sviatkov v roku!