Foto: Pravda - Ľuboš Pilc
Máte od nich aj spätnú väzbu?
Áno, píšu mi, že sú radi, že pracovali so mnou, majú dobré návyky a sú pripravení aj na to, že to nie je len prechádzka ružovou záhradou. Lebo v špičkovej reštaurácii vám vynadajú aj za to, že zle krájate chlieb. Neposielal by som ich tam, keby som nevedel, že ich čaká dobré zázemie. Možno, že sa po čase opäť vrátia do „hniezda“, ktoré opustili. Je to ako keď vám odchádzajú deti z domu.
Stali ste sa známym aj vďaka televíznym programom. Čo pre vás táto skúsenosť znamenala?
V prvých okamihoch, keď som ešte nevedel, do čoho idem, som si myslel, že je to super. Potom som zistil, že byť verejne známy, to až tak super nie je. Musel som pre to aj niečo urobiť a niečo obetovať. Som však rád, že som to zažil, lebo sa to každému nepodarí a, samozrejme, kariére to pomohlo.
A tá druhá, menej príjemná stránka?
Ak sa prídete najesť do normálnej reštaurácie a niečo tam neklapne, poviete si, no čo už. Ale keď sa prídete najesť k televíznemu šéfkuchárovi, očakávate, že to bude niečo špeciálne a úplne inak reštauráciu hodnotíte. My sme reštaurácia à la carte, varíme podľa jedálneho lístka, teda nie taká, ktorá robí len na rezervácie. Preto sa môže stať, že niečo nevyjde tak, ako si predstavujem. Ale aj to ma poháňa. Hovorím si - pozor, nezaspi na vavrínoch, lebo si prvý na odstrel. Aj s tým sa treba naučiť žiť a pre mňa je to tiež hnací motor.
Televízna sláva vám teda nestúpla do hlavy?
Nemyslím si, že by som sa tým dal uniesť, takže dúfam, že nie. Som presvedčený, že šťastie praje pripraveným, a ako sa hovorí, bolo to krásne, ale stačilo.
Varili ste pre mnohých známych ľudí a tiež pre významných svetových štátnikov. Čo to pre vás znamená?
Nevnímam to tak, že by bol veľký rozdiel variť pre bežných ľudí a pre niekoho, kto je známy. Jediný rozdiel, keď varíte pre významných štátnikov, je ten, že je tu veľa policajtov a hygienických kontrol. Ale pre mňa je dôležitejší pravidelný hosť, ako niekto známy, kto sem príde náhodne raz za rok alebo raz za život. Pravidelného hosťa si treba vážiť a „hýčkať“ si ho.
Diskusia k článku