Gurmánske cesty: Ako chutí Flámsko

Gent
Foto: Shutterstock

Jedna z veľmi rozšírených ľudových múdrostí hovorí, že dobrého veľa nebýva. Pokojne by sme ju mohli aplikovať aj na jeden z troch regiónov Belgicka – Flámsko. Chodí sa tam za kulinárskymi zážitkami, za históriou a architektúrou, inšpirovať sa súčasným dizajnom a prísť domov s prázdnejšou peňaženkou, ale o to plnším kufrom. A je celkom jedno, v ktorom ročnom období tam idete.

Do Flámska sa chodí za históriou, starým umením a architektúrou. Niekoľko storočí patrilo medzi najbohatšie regióny Európy a kde boli peniaze, boli vždy aj mecenáši umenia. Dobová architektúra doteraz priťahuje turistov, prechádzky po stredovekých uličkách a popri kanáloch, rovnako ako plavba po nich (to je jediná vec, kvôli ktorej je dobré ísť do Flámska od jari do jesene, lebo plaviť sa dá od marca do novembra) sú naozaj príjemne stráveným časom a zážitkom zároveň. Rovnako ako pre milovníkov dejín umenia diela Jana van Eycka, Brueghelovcov či najslávnejšieho flámskeho maliara Petra Paula Rubensa, ktoré možno vidieť v galériách a kostoloch.

Kraj vaflí a hranolčekov

Ale Flámsko je aj kraj vynikajúcich a rozličných pív, čokolády, miesto, kde uzreli svetlo sveta prvé zemiakové hranolčeky, kde majú tie najlepšie vafle, ale napríklad, keďže sa nachádzame neďaleko mora, kde je hriechom nedať si na obed alebo večeru hrniec plný mušlí. Lebo Flámi sú veľkí labužníci a pôžitkári a táto „vlastnosť“ sa veľmi rýchlo nalepí aj na návštevníka. Chcete predsa ochutnať zo všetkého, o čom tak nadšene rozprávajú.

Zaujímavé je, že každé z flámskych miest, hoci majú veľa spoločného, je niečím iné a má svojský charakter. Antverpy sú mesto diamantov, dizajnu, módy a nákupov, Bruggy sú považované za najturistickejšie, davy návštevníkov sem priťahuje aj fakt, že sú zapísané v zozname Unesco, a Gent je považovaný za najautentickejší.

Antverpy – mesto diamantov

Začnime podľa abecedy – Antverpami. Mesto, kde žil a pôsobil Rubens, kde majú jednu z najkrajších železničných staníc na svete. Ale najmä je to mesto diamantov. 85 percent surových diamantov a polovica brúsených totiž prechádza cez Atverpy. V Diamantovej štvrti, ktorá má rozlohu len 1 000 štvorcových metrov, sú štyri burzy diamantov a 1 500 firiem, ktoré s diamantmi pracujú. Keď chcete zažiť zhon, ktorý tu panuje, musíte prísť cez týždeň, počas víkendov je tu ľudoprázdno.

Už niekoľko rokov sú ale Antverpy známe aj ako mesto mladého a inovatívneho dizajnu a módy. Je tu v brandži známe Múzeum módy, ktoré okrem toho, že združuje 25–tisíc exponátov, je aj dejiskom tematických podujatí. Okrem toho je tu celá módna štvrť a vysoká škola, na ktorej študovať je snom každého študenta módneho návrhárstva.

Pre tých, ktorí majú k móde a dizajnu spotrebnejší vzťah, sú Antverpy so svojimi nákupnými ulicami tiež dobrým tipom. Na svoje si však prídu aj milovníci čokolády. Jeden zo svojich dvoch obchodov (druhý je v Bruggách), tu má najznámejší belgický čokolatiér Dominique Personne, ktorý sa preslávil svojím čokoládovým „shooterom“ pre Rolling Stones. Vecičkou, ktorá „strieľa“, teda rozprašuje čokoládový prach. Návšteva jeho obchodu je naozaj zážitkom, už len kvôli soškám z čokolády, ktoré ho dekorujú. Ceny sú tu nekresťanské, ale neobetujete pár eur, aby ste vyskúšali, ako chutí sladká pochúťka od čokoládovej celebrity?

Vo Flámsku si prídu na svoje milovníci čokolády.
Foto: Shutterstock

Bruggy – mesto maškrtných

Mestečko Bruggy je považované za jedno z najpôvabnejších európskych miest. Zažilo vo svojej histórii slávne obdobia, keď patrilo medzi najbohatšie mestá v Európe, ale aj pády, keď bolo v 19. storočí najchudobnejším sídlom v Belgicku.

Bruggy
Foto: Shutterstock

Paradoxne to, že tu po storočiach blahobytu nadlho „skapal pes“, mu pomohlo k súčasnej popularite. Architektúra mesta zostala v podstate neporušená a od roku 2000 sa môžu Bruggy pýšiť aj zápisom svojho centra do svetového dedičstva Unesco. História sa ale podpísala na súčasnosti Brúgg aj iným spôsobom. V časoch rozkvetu boli aj sídlom burgundských vojvodov, ktorí sem určite doniesli a zanechali aj čo–to z francúzskej lásky k dobrému jedlu. Pretože výborné jedlo a špičkové reštaurácie patria k Bruggám rovnako ako kanály, pre ktoré sa mesto nazýva Benátkami severu.

V meste, ktoré má niečo vyše 110–tisíc obyvateľov, čo je o 20 000 viac, ako má tretie najväčšie slovenské mesto Prešov, je napríklad hneď 12 podnikov, ktoré sa pýšia hviezdičkami od svetoznámeho bedekra Michelin. Ďalších šesť podnikov má od Michelina tzv. Biba, to je ocenenie za skvelú kuchyňu za sympatické ceny. Ale, samozrejme, výborne sa dá najesť aj v menej okázalých a lacnejších podnikoch.

Čo je pre mesto ešte charakteristické, je bezpočet obchodíkov a obchodov s čokoládou a s čipkami. Flámska čipka, to bol voľakedy pojem a symbol kvality, dnes sú čipkárky asi skôr atrakciou, hoci v centre čipkárstva si môžete toto umenie aj teraz vyskúšať. Čokoládovne sú doslova na každom rohu – s pralinkami a výkladmi, ktoré chcú upútať pozornosť napríklad čokoládovými sochami. Značky, ktoré sú všeobecne známe, ale aj s čokoládou z malých manufaktúr, ktorú nedostať nikde inde, len tu.

Gent – mesto zábavy

Miestni s obľubou hovoria, že keď sa chcete výnimočne dobre najesť, choďte do Brúgg, keď sa chcete večer výnimočne dobre zabaviť, choďte do Gentu. Tak by sa dal stručne vyjadriť rozdiel medzi týmito dvoma mestami.

Trochu rivality existuje vždy a všade, takže v Gente sa skôr alebo neskôr od miestnych dozviete, že Bruggy sú síce krásne, ale im trochu pripomínajú skanzen. V centre mesta sú najmä turisti a keď tí podvečer odídu, ulice sa vyprázdnia. To sa vám v Gente nestane, pretože je to mesto študentov – a je to vidno. Takže ak chcete zažiť zábavu ako sa patrí, určite ste tu na správnom mieste. Univerzitní študenti tvoria takmer tretinu obyvateľov mesta. Ťažko sa čudovať, že zohnať večer miesto v niektorom z početných podnikov nemusí byť až také jednoduché.

Bruggy so svojimi tichými malebnými uličkami konkurujú rušnému Gentu.
Foto: Shutterstock

Ale nielen pre nočný život je večer v Gente zaujímavý. Centrum mesta má aj unikátne osvetlenie, za ktoré dostalo množstvo ocenení. Gent je však tiež aj historickým mestom. Bol podobne bohatý ako Bruggy, s tým rozdielom, že stáročiami neschudobnel. Je tu takmer 10 000 pamiatkovo chránených budov, takže čo sa týka historickej atraktivity, konkuruje Bruggám, ktoré sú o polovicu menšie. Jedna pamiatka sa z obrazu flámskych miest vymyká – je to hrad Gravensteen, ktorý je jedným z najväčších vodných hradov v Európe. Ťažko si predstaviť, že tu bola v 18. storočí textilná fabrika a na konci 19. storočia ho chceli zbúrať. Vtedy ho kúpilo mesto a postupne dalo zrekonštruovať. Dnes je tu múzeum, ale obľúbili si ho aj filmári, nakrúcala tu napríklad BBC. Koniec koncov vyzerá, akoby ho vystrihli z nejakého historického filmu.

Hranolčeky, pivo a mušle

Belgičania tvrdia, že sú „rodiskom“ jednej z najpopulárnejších príloh na svete, zemiakových hranolčekov. Tvrdilo sa, že v roku 1781 sa obyvatelia troch valónskych mestečiek živili rybami, ktoré si vyprážali. Keď rieky a potoky zamrzli, namiesto rýb si fritovali zemiaky nakrájané pozdĺžne, takže pripomínali malé rybky. Nijaký písomný dôkaz o tom však neexistuje, takže je pravdepodobné, že pravdu majú asi Francúzi, ktorí sa o prvenstvo tiež usilujú. Ale len európske, podľa všetkého niečo ako hranolčeky poznali ešte skôr v Čile. Jedno prvenstvo však Belgičania majú – jediné múzeum hranolčekov na svete je vo Flámsku, v Bruggách. V Belgicku sa hranolčeky servírujú okrem kečupu a majonézy s početnými inými omáčkami na báze majonézy. Pridávajú sa do nich rôzne pochutiny, napríklad karí, cibuľa, pažítka, paradajkový pretlak, sambal atď.

Flámsko a Belgicko preslávilo aj pivo. Okrem toho, že sú tu aj veľké nadnárodné pivovary, je tu 140 malých producentov piva a spolu s rôznymi špecialitami tu dostať 1 000 druhov pív. Rovnako, ako je kvalitné pivo, je na vysokej úrovni aj pivná kultúra. Každá značka piva má svoje špeciálne poháre a len v tých sa môže (alebo by sa mala) servírovať. Znalci hovoria, že dobrú pivnú „krčmu“ spoznáte aj podľa toho, že vám tu pivo naservírujú do správneho pohára. Niektoré sú naozaj špeciálne a piť z nich bez obliatia sa je celkom umenie. Napríklad značka Kwak sa pije z pohára v špeciálnom drevenom stojane s držiakom.

Za jedno z národných belgických jedál sú považované Moules Frites, to znamená mušle, ktoré sa servírujú so zemiakovými hranolčekmi. V praxi, teda v belgických reštauráciách, to vyzerá tak, že pred vás postavia veľký smaltovaný hrniec s 1,5 kilogramu mušlí a osobitne servírujú hranolčeky. Mušle sa pripravujú v zeleninovom vývare, ktorý sa potom zje z hrnca lyžicou. Okrem toho existujú aj iné formy úpravy, napríklad s cesnakom, na pive, na víne. Hoci Moules Frites sú populárne aj vo Francúzsku, recept pochádza z Belgicka. Tu sa ročne vo forme Moules Frites skonzumuje 25–30 ton mušlí.